Prinášame: Predstavujeme kandidátov do volieb 2016, Kniha Anton Čulena, Protest Aliancie za rodinu riaditeľovi RTVS, Vyhlásenie Veľvyslanectva Ruskej Federácie, KINO: Vojna a mier II.

292

Napísali ste nám:  Vinš  čitateľom Magnificat Slovakia

Slováci a Slovenky,
bratia a sestry, v Bohu, Cirkvi i národe,

Kto si Slovák z duše, z rodu,
teraz sa hlás ku národu;
rovnosť práva, život nový,
odmyká ústa, okovy.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!

Veršami Janka Kráľa z roku 1861 vás pozdravujem a želám pokojné prežitie oslavy narodenín nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Teraz nastáva čas, aby sme splnili nádeje, ktoré do nás vkladal svätý pápež Ján Pavol II. Veľký:

„Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií.“

Ten čas je tu, nie zajtra ale dnes a najmä v deň volieb, 5. marca 2016.

Požehnané Vianoce a úspešný nový rok vám želá  Ján Košiar

Kotlebaspng

 

Za Boha a za národ!
Predstavujeme naslovovzatých kresťanských kandidátov

do Parlamentných volieb 2016

Kotlebu podporujú aj katolícki kňazi. Cirkev ich politické postoje nerieši

Zdroj: Dávid Ištok
Kotleba ako jediný politik ukázal pri obrane slovenských záujmov svoj nezlomný a principiálny postoj, píše sa vo vyhlásení, ktoré podpísali aj katolícki kňazi.

Stranu kontroverzného banskobystrického župana Mariana Kotlebu otvorene podporujú aj katolícki kňazi.

Ešte na jeseň sa na internete objavilo vyhlásenie s názvom Iniciatíva 2016, ktorého signatári vyzývajú lídrov „národne a kresťansky orientovaných strán“, aby sa pridali k Ľudovej strane Naše Slovensko.   Výzvu okrem iných podpísali aj kňazi Ján Košiar a Ignác Juruš.

http://www.aktuality.sk/clanok/310656/kotlebu-podporuju-aj-katolicki-knazi-cirkev-ich-politicke-postoje-neriesi/

Kniha Antona Čulena

http://alianciazanedelu.sk/

Ćulen3

 

Predslov ku knihe:

Spomínam si na chvíľu, keď sme na Deň ľudských práv 10. decembra 2006 spolu s Tonom Čulenom priniesli do Národnej rady Slovenskej republiky vyše 100 000 podpisov petície občanov Slovenskej republiky, aby parlament riešil ratifikáciu Zmluvy o výhrade svedomia medzi Slovenskou republikou a Vatikánom.
Keď som prečítal rukopis jeho knihy Kde iní končia, my začíname, vidím, že hárky boli správne v jeho rukách, lebo on najlepšie a na vlastnej koži skusoval, čo znamená bojovať za výhradu vo svedomí. On sa za to svoje svedomie postavil priamo v „jame levovej“ – uprostred tzv. socializmu, a to vo veľmi tvrdých podmienkach. Môžem to len potvrdiť, lebo aj ja sa pamätám na rozkaz majora „dajte si ten krížik z krku dolu“, i na to, čo po neuposlúchnutí nasledovalo.

Dnes, vyše dvadsať päť rokov po „nežnej revolúcii“ vidíme, že boj o výhradu vo svedomí sa ani zďaleka neskončil, ba stal sa ešte úpornejším. Priatelia, toto žiaľ Bohu, nie je len minulosť… Pri súčasnom vývoji tzv. „politickej korektnosti“ nadobúdam presvedčenie, že kniha Antona Čulena by sa skôr mala nazvať Spomienky na budúcnosť.
Anton Čulen vo svojej knihe podáva strhujúci a detailný opis sveta totality, v ktorom sa jednotlivec odhodlá brániť sa. Jeho spomienky neúprosne ako skalpel obnažujú prostredie tzv. „vojenskej základnej služby“ za socializmu, počas ktorej boli mladí muži podrobení fyzickému a najmä ideologickému drilu, ktorý z nich mal vymazať akúkoľvek pripomienku a myšlienku na Boha.
Kniha Antona Čulena však dokazuje aj to, že Boh nenechá svojho verného napospas nepriateľom, a túto svoju skúsenosť dokumentuje až neuveriteľnými udalosťami.

Kniha Kde iní končia, my začíname – podľa súčasného stavu spoločnosti a najmä prognóz do najbližšej budúcnosti – sa javí byť manuálom, ako postupovať, keď ako veriaci kresťania budeme opäť podrobení nepriateľskému tlaku. Z tohto hľadiska je jej súčasne vydanie takmer neoceniteľné. Lebo naša petícia o výhrade svedomia síce o štyri dni, 14. decembra 2006, bola predsedom NR SR Pavlom Paškom prijatá, ale úspešná nebola. Aj to svedčí o tom, že ešte len musíme začať.

Ďakujem Tonovi Čulenovi za cennú námahu a za napísanie tejto knihy, tohto jeho svedectva, ktoré poukazuje na to najcennejšie, čo si máme udržať a brániť. Svoju vieru, Božie záujmy a Sedembolestnú Pannu Máriu, Patrónku slovenského národa – tieto základné atribúty našej existencie.  Pretože sme to dlžní všetci – ako Bohu, tak svojmu svedomiu, tak našim deťom a všetkým ľuďom dobrej vôle.
Anton Selecký
Bratislava, 26. novembra 2015

Knihu si môžete objednať

emailom: uskutocnujte.slovo@gmail.com

cena je 6, 45 € + poštovné

Alebo priamo vo vydavateľstve:

Post Scriptum s.r.o.
Rajecká 36, 821 07 Bratislava
Tel.: +421 903 442 679
E-mail: info@postscriptum.sk

Aliancia za rodinu: Vyzývame riaditeľa slovenskej televízie, aby sa ospravedlnil Slovincom za nekompetentnú reportáž o slovinskom referende!

AlianciaBratislava 21.12.2015: Aliancia za rodinu vyzýva riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, aby sa ospravedlnil za reportáž v Správach RTVS ohľadom slovinského referenda a pripravil reportáž o výsledkoch slovinského referenda.

Správy verejnoprávnej televízie RTVS (20.12.2015), ktoré v spravodajstve uviedli iba názory podporujúce manželstvá osôb rovnakého pohlavia sú ukážkou jednostrannosti, akú si verejnoprávna televízia nesmie dovoliť. Ak jej redaktori neboli schopní kontaktovať zástupcov dvoch opačných názorových skupín a pri otázke položenej hlasujúcim vybrali iba zástancov jedného názoru, ide o nekompetentnosť a zaujatosť RTVS.

Smiešne vyznieva nielen fakt, že nevedeli či nechceli nájsť reprezentantov názoru odmietajúceho manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Redakcia, popri jednostrannom prezentovaní iba hlasov podporujúcich manželstvá osôb rovnakého pohlavia, v správach neuviedla také základné fakty, ako je ten, že v Slovinsku už občania raz takéto manželstvá referendom odmietli (25.3.2012) a že týmto ďalším referendom tam musí verejnosť reagovať na rozhodnutie slovinského parlamentu z 3.3.2015, ktorý zákonom išiel proti vôli väčšiny občanov svojho štátu. Verejnosť v Slovinsku sa proti zákonu schvaľujúcemu manželstvá osôb rovnakého pohlavia a proti adopciám pre homosexuálne páry vyjadrila vyšším percentom (vyše 63 %) zúčastnených voličov ako to bolo pred tromi rokmi.

Stiahni tu:   AZR_vyzva_riaditeľoviRTVS_fin

O „utečencoch“

Slovinci hlasovali proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, 

Ľubľana 20. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Darko Bandic)

Konečné výsledky referenda však budú známe až v polovici februára budúceho roka

V Slovinsku sa dnes konalo referendum o legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Proti legalizácii hlasovalo takmer 62 percent ľudí, za sa vyjadrilo 38 percent, informovala agentúra STA po spočítaní takmer polovice hlasov. Konečné výsledky referenda však budú známe až v polovici februára budúceho roka.

Ilustračné foto
Ilustračné foto

Podľa odhadov dosiahla volebná účasť 30 percent, čísla sa však stále aktualizujú. Na to, aby bolo referendum platné, muselo prísť k hlasovacím urnám najmenej 20 percent z 1,7 milióna registrovaných voličov.

Hlasovanie presadili odporcovia dodatku k zákonu o rodine, ktorý redefinuje manželstvo ako spolok dvoch ľudí, nie ako spolok výlučne muža a ženy.

http://www.hlavnespravy.sk/slovinci-hlasovali-proti-manzelstvam-osob-rovnakeho-pohlavia-vyplyva-z-odhadov/723618

Embassy RF press service press@rusemb.sk

Vážení priatelia, prosíme Vás aby ste venovali pozornosť tomuto materiálu.Komentár informačného a tlačového odboru Ministerstva zahraničných vecí Ruska v súvislosti s prijatím rezolúcie o boji proti glorifikácii nacizmu na 70. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN

  1. decembra v New Yorku na plenárnom zasadnutí 70. Valného zhromaždenia OSN z iniciatívy Ruskej federácie bola prijatá rezolúcia„O boji s glorifikáciou nacizmu, neonacizmu a ďalšími druhmi praktík, ktoré napomáhajú eskalácii súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a s nimi spojenej neznášanlivosti“. Spoločne s Ruskom spoluautormi dokumentu boli 51. členských štátov OSN zastupujúcich všetky regióny sveta. Za rezolúciu hlasovalo 133. štátov, proti boli 4. delegácie a 49. krajín sa zdržalo. Predtým v novembri bol text rezolúcie schválený Tretím výborom 70. Valného zhromaždenia OSN.

RUSKOPrijatie tejto rezolúcie v jubilejnom 70. roku Víťazstva v Druhej svetovej vojne, založenia Organizácie Spojených národov a zriadenia Norimberského tribunálu má osobitý význam. V tejto súvislosti sa v rezolúcii vyzdvihuje uskutočnenie v máji t.r. mimoriadneho 69. zasadnutia Valného zhromaždenia venovaného 70. výročiu Víťazstva v Druhej svetovej vojne, a zvlášť sa zdôrazňuje úloha víťazstva v utváraní predpokladov pre založenie OSN.

V texte rezolúcie sa bezpodmienečne odsudzujú prípady uctievania v niektorých štátoch nacistického hnutia a bývalých príslušníkov Waffen-SS, vrátane stavania im pomníkov a verejných príslušných demonštratívnych prejavov. Poukazuje na nekončiace sa pokusy zneucťovania alebo poškodzovania pamätníkov, postavených na pamiatku tých, ktorí bojovali proti nacizmu v rokoch Druhej svetovej vojny.

Vyjadruje sa znepokojenie v súvislosti s nárastom počtu extrémistických a xenofóbnych strán v rade národných a miestnych parlamentov, ako aj prípadov prejavov rasizmu počas športových podujatí.

Nemenná široká podpora tejto iniciatívy delegáciami štátov z celého sveta, rastúci počet jej spoluautorov jasne naznačujú, že je stále nažive spomienka na tragické udalosti tej vojny, na hrôzy, čo nacizmus spôsobil ľudstvu. Tento prístup však, nezdieľajú všetci. Opäť proti tomuto dokumentu vystupovali Kanada, Palau, USA a Ukrajina, delegácie členských štátov EÚ sa zdržali hlasovania.

Dúfame, že prijatie tohto dokumentu vyšle jasný signál pre tie krajiny, ktoré naliehavo potrebujú prijať najrazantnejšie opatrenia proti stále častejším pokusom falzifikácie dejín, glorifikácie nacizmu ako aj uctievania nacistov a ich prisluhovačov.

s úctou
Veľvyslanectvo Ruskej federácie
v Slovenskej republike

Chvíľa pre pesničku: Pacifik

Pacifik from magnificat on Vimeo.

KINO: Vojna a mier (II.) – Nataša Rostovová
Druhý diel veľkofilmu Sergeja Bondarčuka podľa rovnomenného románu Leva N. Tolstého