Aktuálne: 150-te výročie narodenia Andreja Hlinku (* 27. september 1864 – † 16. august 1938)

1249

Oslavujeme 150-te výročie  narodenia Mons Andreja Hlinku. Jedného z velikánov slovenského národa.  Naše malé územie, akási križovatka Európy, prešlo rôznymi skúškami –  ohňom, vazalstvom, ale aj vstávaním z popola a najmä nesmiernou výdržou a trpezlivosťou. Na tejto ceste Slovákov boli ľudia, ktorí v čase núdze viedli jeho kroky, a ktorých poslal Boh. Andrej Hlinka bol jedným z nich. Dnes nevieme, kde spočívajú ich pozostatky. Prečo? Aj to je jednou zo záhad našej histórie.  Sám som sa stretol zoči voči s týmto osudom Slovenska  v auguste 1968, zoči voči rakve Andreja Hlinku, v krypte pod Dómom sv. Martina v Bratislave, kde ju objavil osobný zubný lekár  Hlinku MUDr. Juraj Malinský. Sklená časť rakvy bola prestrelená a vankúš dobodaný bodákom. Dnes je rakva vystavená na pôvodnom mieste spočinutia tela Andreja Hlinku, v Ružomberku.  Starajme sa o to, aby spočívala aj na dôstojnom mieste našej histórie, a najmä aby sme všetci nosili  trvalú  spomienku na tohto  veľkého hrdinu Slovenska v našich srdciach.  Anton Selecký

Otec národa stále nezvestný

Rakva A. Hlinku doma

Hlinka1bVo štvrtok 31. júla 2003  sa stala historicky síce očakávaná, ale predsa len prekvapujúca udalosť. Mestská správa Ružomberka vyslala svojich predstaviteľov do bratislavského Dómu sv. Martina, aby previezli rakvu Andreja Hlinku späť do ružomberského mauzólea, kde v nej pôvodne spočívalo zabalzamované telo „otca národa“.

Hlinka21Rakvu v auguste 1968 objavil Hlinkov osobný lekár, staručký MUDr. Juraj Malinský, ktorý spolu sPetrom Seleckým a jeho bratom Antonom urobil jej identifikáciu a očistu.

Práve v tých dňoch však bola rakva, ako aj celý priestor krýpt Dómu sv. Martina, terčom barbarského postupu ruských vojakov, ktorí obsadili Bratislavu. Rakvu Andreja Hlinku prestrelili a dobodali. Od tých čias bola rakva pod patronátom Petra Seleckého, dómskeho organistu, ktorý v roku 1994 požiadal slovenských biskupov o jej prevoz do Ružomberka. K tomu však došlo až v tohtoročnom lete, v predvečer 65. výročia úmrtia slovenského velikána.

hlinka5_res

Na ružomberských slávnostiach tohto výročia 16. a 17. augusta rakvu slávnostne inštalovali do Mauzólea Andreja Hlinku. Ako povedal Peter Selecký „splnil sa mi môj veľký sen“. Telo Andreja Hlinku je však stále obostreté záhadou. Údajne tri osoby – kňazi, majú vedieť, na ktorom mieste zostáva telo ukryté. Podľa určitého predpokladu by sa mohlo objaviť na budúci rok, na 140. výročie narodenia Andreja Hlinku.

Veríme, že “priatelia objektívnych dejín” z „otca národa“ nevytvoria opäť „kontroverznú postavu“, ako sme toho boli svedkami v nedávnej komunistickej totalite. Určité náznaky už však sú tu… Niektorí slovenskí „tiežhistorici“ označujú Hlinku za „národný fetiš“, či nepriamo zodpovedného za vznik Hlinkových gárd, pôsobiacich za Slovenského štátu.

Avšak Andrej Hlinka práve preto, že bol kňaz, a to katolícky, je pre slovenskú Cirkev aj dnes oporou a osobnosťou, ktorá dokázala, že viera a odhodlanosť prekonajú všetky protivenstvá nepriateľov.                                 (r)

 

HLINKOVU RAKVU PREVIEZLI, KDE SÚ POZOSTATKY?

hlinkaRakvu Andreja Hlinku (na obr)  previezli včera z krypty Dómu sv. Martina v Bratislave do Ružomberka. Telesné pozostatky, ktoré v tejto truhle kedysi spočívali, sa však už niekoľko desaťročí nachádzajú na neznámom mieste.

„Dnes vezieme rakvu, o rok možno takto povezieme aj telesnú schránku,“ povedal zástupca ružomberského primátora Vladimír Lajčiak. Vychádza pritom z rozhovoru s Milanom Stanislavom Ďuricom, saleziánskym kňazom a kontroverzným profesorom histórie na univerzite v Padove. Ten mu tvrdil, že pravda o Hlinkovom hrobe sa zverejní pri 140. výročí jeho narodenia, ktoré pripadá na september budúceho roku. Rozhodnú vraj o tom traja nemenovaní kňazi, ktorí ako jediní poznajú doterajšie miesto uloženia Hlinkových telesných pozostatkov.

Zakladateľ Slovenskej ľudovej strany A. Hlinka zomrel v auguste 1938. Najprv ho pochovali na ružomberskom cintoríne. O 10 týždňov neskôr premiestnili Hlinkove telesné pozostatky do tamojšieho na tento účel postaveného mauzólea. V marci roku 1945 dal vtedajší minister vnútra Alexander Mach príkaz previezť rakvu s balzamovaným telom do Bratislavy. Vedenie slovenského vojnového štátu sa tak rozhodlo v obavách pred postupujúcimi sovietskymi vojskami.

Čo sa s rakvou dialo potom, je už predmetom dohadov. Peter Selecký,  (na obr.) terajší organista v Dóme sv. Martina, sa poznal s  MUDr. Jurajom Malinským, osobným lekárom A. Hlinku. Ten mu ešte pred svojou smrťou v roku 1993 prezradil, že rakva asi týždeň ležala v prezidentskom paláci. Neskôr ju vraj chceli vyviezť z Bratislavy do Rakúska a prípadne aj ďalej na Západ. Napokon však z týchto zámerov zišlo a truhlu aj s telesnými pozostatkami uložili v katakombách Dómu sv. Martina.

Podľa niektorých svedectiev balzamované telo v rakve spočívalo ešte v roku 1949 a možno aj neskôr. Selecký vie naisto len to, že v roku 1967 tam už nebolo. Vtedy, ako 18-ročný adept teológie, uvádzal kryptu do pietneho stavu. Kde a kedy zmizli pozostatky Hlinku? „Podľa mojich informácií ich z Dómu sv. Martina vyniesli niekedy koncom päťdesiatych rokov traja kňazi a umiestnili na neznámom mieste v blízkom okolí Bratislavy,“ hovorí Alena Bartlová z Historického ústavu SAV .V polovici 60. rokov sa jej s tým zdôveril dôveryhodný človek, ktorý mal dobré kontakty vo vládnych kruhoch.

hlnkasSelecký počul niečo o šaštínskej katedrále. „Šaštín by to mohol byť, ten môj zdroj hovoril o dedine alebo mestečku neďaleko Bratislavy,“ reaguje Bartlová. Doktor Malinský vraj pripúšťal, že Hlinkove pozostatky mohla zničiť ŠtB, aby zamedzila uctievaniu jeho pamiatky. „To pochybujem, Hlinka pre vtedajšiu moc nepredstavoval také nebezpečenstvo ako Tiso, stačilo jej, že postupne upadal do zabudnutia,“ namieta Bartlová.

Povrávalo sa aj o tom, že Hlinkove telo predsa len vyviezli do zahraničia, možno až do Vatikánu. Nie, nachádza sa na Slovensku, odpovedal na jednom verejnom zhromaždení pred niekoľkými rokmi Marián Augustín Húska, ktorý mal blízke vzťahy s cirkevnými hodnostármi.

Traja kňazi, ktorí pred štyridsiatimi či štyridsiatimi piatimi rokmi premiestnili telo nevedno kde, mohli medzitým zomrieť. Traduje sa však, že namiesto zosnulého nastupuje po starostlivom výbere niekto živý. Vždy musia byť traja.

Selecký už v roku 1994 písal biskupovi Františkovi Tondrovi, arcibiskupovi Jánovi Sokolovi aj kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi listy, v ktorých navrhoval prevoz Hlinkovej rakvy späť do ružomberského mauzólea. „Dostal som vyhýbavé odpovede, len biskup Tondra odpovedal priamo. Vraj načo prevážať rakvu bez tela,“ spomína organista.

Napokon sa rakva preváža a do zrekonštruovaného mauzólea sa dostane presne 16. augusta, pri príležitosti 65. výročia úmrtia Hlinku. Spočinie v nej Hlinkovo balzamované telo už v septembri 2004, po uplynutí 140 rokov od jeho narodenia, alebo je to iba legenda?

VLADIMÍR JANCURA  denník Republika      http://www.czsk.net/svet/clanky/sr/hlinkarakva.html

 

KINO: Arcibiskup Oscar ROMERO
Jn 10, 11-12
„…Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.
Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa…“