Eduard Chmelár o pseudoprezidentovi Kiskovi, Správy z Veľvyslanectva Ruskej Federácie na Slovensku

1494

Kiska k svojej neúčasti na štátnom sviatku sv.Cyrila a Metoda: „Sviatkov máme veľa, považujem za normálne, že niekto chodí, niekto nechodí, je to na zvážení každého.“ 

Chmelár: „Uprednostnil vystúpenie v cirkusovej manéži Štefana Hríba na Pohode pred oficiálnymi oslavami štátneho sviatku. Prezident si má v prvom rade plniť štátne povinnosti a až potom, keď mu to časové okolnosti dovolia, sa ísť zabávať medzi ľudí na Pohodu. 

… ale z denníka Sme sa dozviem štýlom „minúta po minúte“, že Kiska dostal od Hríba plienky a Hospodárske noviny sa ho vo videorozhovore celkom vážne pýtajú, aké je bábätko a či papá… Nuž, plienky zjavne potrebuje aj niekto iný, keďže novinári sa z neho už dávno ……..“

 

Babky-demokratky sú z hry. Žabky-demokratky IN

11.7.2017, Eduard Chmelár na svojom facebookovom profile zverejnil článok o jeho pohľade na prezidenta SR Andreja Kisku a kompetentnosť mainstreamových médií, ktorý vám prinášame. 

Pamätám sa celkom živo na to, ako som sa pred dvadsiatimi rokmi ocitol ako mladý novinár na mítingu Vladimíra Mečiara na bratislavských Pasienkoch a ako ma jeho babky-demokratky začali mlátiť dáždnikom po chrbte a sácať za to, že som netlieskal… Mrazivá atmosféra tej doby sa na mňa preniesla ako jej karikatúra, ako jej tragikomické deja vu, keď som videl jasajúce žabky-demokratky ako s penou na ústach ziapu po kritikoch a posmievačoch Andreja Kisku: „Ste zlí! Je vo vás nenávisť!“ Ibaže toto nie sú dôchodcovia. Toto sú mladí ľudia, u ktorých by ste predpokladali určitú mieru sviežeho a kritického myslenia, nie pseudonáboženský obdiv k politikovi. Nasledujúce riadky preto nie sú určené týmto fanatikom (lebo tí sú racionálnej diskusii neprístupní), ale triezvo uvažujúcim ľuďom, ktorí pokojne môžu mať Andreja Kisku radi, môžu so mnou nesúhlasiť, ale vedia svoje názory oprieť o niečo viac ako emócie.

Narodenie dieťaťa je ten najkrajší životný pocit, ktorý sa nedá ničím nahradiť. Mal som to šťastie zažiť ho niekoľkokrát, v plnej miere rozumiem eufórii pána prezidenta, gratulujem obom rodičom a maličkému želám hlavne veľa zdravia, keďže sa narodil predčasne. Narodenie dieťaťa však nie je štátna záležitosť. Asi nemá význam vysvetľovať fanatickým žabkám-demokratkám, ktoré vypisujú servilné blahoželania vinšujúce malému Martinkovi, aby sa stal rovnako dobrým prezidentom ako jeho otec – že toto sa nededí, že sa nenarodil korunný princ, že toto je republika, za ktorú naši predkovia v uplynulom storočí preliali potoky krvi. Zrejme nie je náhoda, že nedostatok úcty k štátu sa v tejto krajine prejavuje aj takýmto spôsobom. Ale aj jeho prívrženci by mali dokázať rozlišovať jeho osobné záujmy a štátne povinnosti.

Môžu ho milovať za to, že sa mazná so psíkom, bozkáva detičky, hrá šach s desaťročným dievčatkom a nechá sa v Keni obdivovať malými domorodcami. Sú to síce všetko starostlivo premyslené marketingové ťahy, ale prosím, je to ich favorit. Ale nemôžu chcieť od serióznych ľudí, aby z toho omdlievali, aby sa zaoberali takýmito bulvárnymi záležitosťami a nevšímali si jeho zlyhania vo veciach, ktoré sú jeho ústavnými povinnosťami alebo (aby to pochopili aj tí jednoduchší) za ktoré ho tento štát platí – lebo, áno, niektorí budú zrejme prekvapení, že hlava štátu nás stojí neporovnateľne viac ako jeho populisticky rozdávaný plat.

Prezident Kiska nielenže odignoroval oslavy štátneho sviatku výhovorkou, že má tehotnú manželku – hoci na druhý deň išiel do Varšavy na v podstate bezvýznamnú akciu, len aby si urobil fotečku s Donaldom Trumpom, ktorý mu napokon nepodal ani ruku (o skutočnej pointe summitu Trojmorie ešte napíšem). Z jeho dnešných slov vyplýva, že uprednostnil vystúpenie v cirkusovej manéži Štefana Hríba na Pohode pred oficiálnymi oslavami štátneho sviatku, lebo mu to vraj dovolila manželka (pripomínam, že na Pohodu sa sľúbil už dávnejšie, teda by si ju vybral aj vtedy, keby sa mu predčasne nenarodil syn). A ak ste si mysleli, že trápnejšia výhovorka ako z úst prezidentovho hovorcu (že má manželku v pokročilom štádiu tehotenstva) už nezaznie, dorazila to dnešná priama odpoveď prezidenta republiky: „Sviatkov máme veľa, považujem za normálne, že niekto chodí, niekto nechodí, je to na zvážení každého.“

Ak by niečo podobné vypustil z úst český prezident Miloš Zeman, médiá by ho obrazne ukameňovali. Keď to povie Andrej Kiska, jeho prívrženci sú plní porozumenia, lebo je to vraj ľudské… Mám pocit, že žijem v Kocúrkove, kde je všetko inak a kde neplatia triviálne veci. Ak by som mal prijať logiku žabiek-demokratiek a Andreja Kisku zvlášť, potom by to znamenalo, že medzi voľnočasovými aktivitami a štátnymi povinnosťami prezidenta republiky nie je rozdiel. Títo ľudia nám chcú nahovoriť, že je vlastne úplne jedno, ak prezident uprednostní akcie, na ktoré sa ľudia chodia zabávať vo voľnom čase (návšteva hudobného festivalu, mestský jarmok, lyžovačka) pred svojimi skutočnými povinnosťami hlavy štátu. Potom by som sa ich totiž musel spýtať, čo vlastne od prezidenta očakávajú. A ak mi odpovedia, že práve toto, mám aj druhú otázku: načo nám takýto prezident vlastne je. Lebo áno, som presvedčený, že prezident si má v prvom rade plniť štátne povinnosti a až potom, keď mu to časové okolnosti dovolia, sa ísť zabávať medzi ľudí na Pohodu.

Žabky-demokratky často bránia Andreja Kisku argumentom, že má malé právomoci. To je pravda, ale on sám na otázku, či by prezident nemal mať väčšie, odpovedal, že nie. Niekomu by sa mohlo zdať, že s takýmito právomocami toho prezident veľa urobiť nemôže. V každom prípade môže veľa pokaziť – ako sa to už deje v zahraničnej politike, v ktorej sa pohybuje ako slon v porceláne. Pre Andreja Kisku je typické, že zanedbáva ústavné povinnosti, ktoré ho nudia, ale rád sa vyjadruje k veciam, v ktorých nemá kompetencie. A tak iniciatívne ponúkol Severoatlantickej aliancii vojenskú základňu v Poprade, aby sa po protestoch a petícii občanov začal vyhovárať, že o tom rozhodne vláda. Po návšteve Kene nám dal túto skorumpovanú krajinu za vzor, lebo ho očaril tamojší vysoký vojenský rozpočet. Splnil si detský sen prijatím inak fascinujúcej osobnosti dalajlámu („keby som nebol prezidentom, nikdy by som sa nestretol s dalajlámom“) a vôbec ho nezaujímalo, že jeho osobný rozmar ťažko poškodzuje ekonomické záujmy krajiny (čo sa prejavilo aj nepozvaním slovenského prezidenta na otvorenie čínskeho projektu Hodvábnej cesty). Autoritatívne Turecko označil za „ostrov stability“, tureckého diktátora Erdogana za svojho priateľa a Rusko za nepriateľa (v rozhovore pre Sme z 24. júna 2017), čo si nedovolí povedať ani francúzsky prezident či nemecká kancelárka a oporu pre takéto tvrdenie by Andrej Kiska našiel len u tých najagresívnejších amerických generálov. To všetko má závažné dôsledky na postavenie Slovenska a presadzovanie jeho záujmov v zahraničí. O tomto sa však vôbec nediskutuje, tieto škody zatiaľ nikto nevyčíslil. Prečo? Lebo otvorenej diskusii bránia slovenské médiá.

Naozaj ma začína desiť stav informovanosti tohto obyvateľstva, ak tzv. seriózne médiá nepriniesli ani jednu analýzu toho, čo sa deje na summite G20 v Hamburgu, keď zjavne netušia, čo je to iniciatíva Trojmorie, keď im ujde, že 122 štátov OSN sa pokúsilo presadiť zákaz jadrových zbraní, ale narazili na odpor jadrového klubu a členských krajín NATO… ale z denníka Sme sa dozviem štýlom „minúta po minúte“, že Kiska dostal od Hríba plienky a Hospodárske noviny sa ho vo videorozhovore celkom vážne pýtajú, aké je bábätko a či papá… Nuž, plienky zjavne potrebuje aj niekto iný, keďže novinári sa z neho už dávno ……..

Od Štefana Hríba som nič hlbšie nečakal. Tohto virtuálneho kazateľa ideologickej sekty som za novinára nikdy nepovažoval, lebo skutočný novinár je hľadačom, nie zvestovateľom zjavenej pravdy. A človek, ktorý vkladá do svojho týždenníka podpisové hárky politickej strany, ktorý vyzýval na nepublikovanie videí dokumentujúcich americké vojnové zločiny, ktorý objektivitu považuje za cenzúru, ktorý manipuluje verejnosť neprofesionálne kladenými sugestívnymi otázkami a ktorý privítal inváziu do Iraku článkom so švejkovským titulkom „Na Bagdad!“ (vtedy ešte neexistoval § 417 Trestného zákona zavádzajúci trestný čin ohrozenia mieru podnecovaním k vojne) – môže byť všetkým možným, len nie morálnym arbitrom. No očakávam oveľa viac od skutočných novinárov, ktorí si uvedomia, že prezident republiky nie je ani chránené zvieratko, ani nekritizovateľný cisár, ale hlava štátu, na ktorého by mala mať spoločnosť určité nároky a vyžadovať od neho určité výsledky.

1) Prezident republiky by mal inšpirovať (Ale ako môže inšpirovať, keď mladým ľuďom, ktorí podľa vlastných slov sledujú iba videjká, nevštepuje potrebu byť k sebe náročnejší a osvojovať si pravidlá kritického myslenia, neprebúdza v nich túžbu po poznaní a vyššom vzdelaní, ale odkazuje im, že sú skvelí, lebo sú tu – rozumej, ste super, lebo ma obdivujete. Ako môže inšpirovať, keď nekladie na spoločnosť vyššie nároky, nie je pracovitý a sústreďuje pozornosť len na vlastný imidž).

2) Prezident by mal zmierovať (Darmo sa budete chváliť dobrými vzťahmi s ukrajinským prezidentom Porošenkom, keď nazvete Rusko nepriateľom. To nám je nanič. Andrej Kiska nielenže ničí dobré vzťahy s niektorými krajinami, ale ohrozuje aj naše vlastné záujmy. V tomto prípade životne dôležité. Experti vedia, že najrýchlejšia a najlogickejšia trasa Hodvábnej cesty vedie z Číny cez Rusko, Ukrajinu a Slovensko do západnej Európy. Pre Slovensko by to znamenalo obrovský prínos, lebo všetok tovar, ktorý prúdi z Číny, by sa prekladal u nás zo širokorozchodnej trate na európsky železničný rozchod. Táto alternatíva je však nemožná pre vojenský konflikt Ruska s Ukrajinou. A my namiesto toho, aby sme uzmierili Kyjev s Moskvou – naša diplomacia má pre to jedinečné predpoklady, keďže sme jednou z mála krajín v regióne, ktorá má výborné vzťahy s oboma štátmi – musíme žehliť Kiskov militantný slovník voči Rusku. A tak náš prezident ekonomicky pomáha namiesto svojej krajine – Poľsku, kam má byť trasa presmerovaná.)

3) Prezident by mal presadzovať záujmy štátu, na čele ktorého stojí. (Štátny záujem zo slovníka našich politikov úplne vypadol. Namiesto toho sa v ňom udomácnili slová ako plnenie záväzkov voči spojencom, spoľahlivosť voči zahraničným partnerom a podobne. V praxi to potom vyzerá tak, že Andrej Kiska ponúkne Američanom vojenskú základňu, na summite Trojmoria vo Varšave úplne nezmyselne požiada Donalda Trumpa o podporu TTIP, pripomína vláde domáce úlohy od NATO, ale nedokáže formulovať skutočné záujmy tohto štátu, ktoré by ho posilňovali).

Preto musím žabky-demokratky sklamať. Ak budú na mňa stále ziapať, kto mi dal právo kritizovať ich prezidenta, tak im odpovedám, že ešte stále Ústava Slovenskej republiky, a toto právo si nedám vziať. Mám totiž iné, náročnejšie predstavy o úlohách hlavy štátu ako je propagovaný marketingový výrobok a ak chcú s nimi polemizovať, musia používať mozog, a nie žlč.

Eduard Chmelár

http://www.hlavnespravy.sk/babky-demokratky-su-zhry-zabky-demokratky/1065798

Embassy RF press service <press@rusemb.sk>

Vážení priatelia, prosíme Vás aby ste venovali pozornosť tomuto materiálu.
s úctou
Veľvyslanectvo Ruskej federácie 
v Slovenskej republike

Vystúpenie M. Zacharovovej na pravidelnom týždennom brífingu O vývoji situácie v Sýrii

Po tom, ako bolo 4. mája v Astane podpísané Memorandum o vytvorení deeskalačných zón a ako sa začalo toto memorandum realizovať s cieľom zastavenia bojov, sa situácia v Sýrskej arabskej republike vyznačuje viacerými pozitívnymi tendenciami.

V posledných dvoch mesiacoch predstavitelia Ruska, Turecka a Iránu s mravčou trpezlivosťou pracovali na odsúhlasovaní zón deeskalácie, vytváraní mechanizmov fungovania a kontroly týchto zón. Piate Medzinárodné stretnutie ohľadne Sýrie na vysokej úrovni, ktoré sa včera skončilo v Astane, v tomto kontexte umožnilo urobiť ďalší krok v tomto smere.

V Moskve panuje spokojnosť s vývojom „astanského procesu“. Okrem zlepšenia situácie na tvári miesta, stabilného zastavenia paľby, vytvorenie potrebných podmienok na normalizáciu humanitárnej situácie, návratu utečencov a dočasných presídlencov tento proces znamená aj reálny prínos k pokroku medzisýrskych rokovaní v Ženeve pod záštitou OSN. Ako je známe, osobitný vyslanec OSN pre Sýriu S. de Mistura plánuje ďalšie kolo týchto rokovaní zvolať 10. júla. Dúfame, že všetky zdravé sily v rámci opozície, ktoré sa nie teoreticky, ale prakticky usilujú o znovunastolenie mieru a poriadku v Sýrii, ako aj o jej obnovu, sa konštruktívne zúčastnia rokovaní s delegáciou sýrskej vlády. Vyzývame medzinárodných i regionálnych partnerov, aby podporili rokujúce strany v hľadaní kompromisných východísk zo slepej uličky silovej konfrontácie.

S ľútosťou pozorujeme pokusy nečestných „dodávateľov mediálnych správ“ očierniť snahu o urovnanie situácie v Sýrii. Len tak môžeme označiť pokusy mnohých masovokomunikačných prostriedkov o vyvolanie nového škandálu tým, že obviňujú sýrske vládne vojská z použitia otravných látok pri útoku 1. júla vo Východnej Gute, pričom sa odvolávajú na zoskupenie Faylaq al-Rahman spriaznené s Hay’at Tahrir al-Sham (bývalá Fronta an-Nusrá). Na tomto mieste môžeme len poradiť médiám, aby nesadali na lep provokáciám extrémistov, zodpovednejšie pristupovali k zdrojom podobných „senzačných správ“ a starostlivejšie overovali všetky fakty.

Súčasne by sme chceli upozorniť, že Ministerstvo zahraničných vecí Sýrie podrobilo tvrdej kritike správu Misie Organizácie pre zákaz chemických zbraní na vyšetrenie prípadov pravdepodobného použitia chemických zbraní v Sýrii zo dňa 29. júna ohľadne tzv. „sarínového incidentu“ v Chán Šajchúne. Vo vyhlásení ministerstva sú závery uvedené v správe Misie označené za „výplod chorej fantázie“ a výsledok sfabrikovaných svedeckých výpovedí. Za ruskú stranu poznamenávam, že nezávislí medzinárodní experti dodnes nenavštívili ani miesto predpokladaného chemického útoku v Chán Šajchúne, ani sýrsku vojenskú leteckú základňu Šajrat, z ktorej údajne štartovali útočiace lietadlá.

Počas uplynulého víkendu sýrska armáda odpovedala na neprestajné mínometné ostreľovanie obytných štvrtí Adra a Džarmana (časti Damasku) útokom na pozície zoskupení Hay’at Tahrir al-Sham a Faylaq al-Rahman vo Východnej Gute a v priľahlom damaskom okrese Džobar.

Vládne sily v dôsledku úspešnej operácie v oblasti línie Ithriyah – Rasapha na východ od obce Khanaser najprv úplne blokovali stúpencov Islamského štátu, a následne vyčistili tzv. Khanaserskú panvu vytlačením teroristov do otvorenej púšte, kde sa títo ocitli pod paľbou

ruského letectva a sýrskej armády. Územie provincie Aleppo o rozlohe približne 1500 km2 je úplne oslobodené od stúpencov Islamského štátu.

O provokačnej informačnej kampani proti Sýrii v kontexte použitia chemických zbraní

Dopredu sme upozorňovali na chystané informačné provokácie. Prvé náznaky sme už mali možnosť vidieť, zaznamenali sme ich v rámci upútaviek šíriacich falošné informácie o tom, že Damask znovu použil chemické zbrane. Boli sme požiadaní, aby sme poskytli podrobnejšie a konkrétnejšie údaje, ak sa dostaneme k podobným informáciám. Dnes také informácie mám a chcela by som sa s vami o ne podeliť.

Podľa dostupných údajov sýrske teroristické zoskupenia plánujú zinscenovať provokácie s použitím chemických otravných látok, aby vyvolali odvetné útoky USA na pozície sýrskych vládnych síl. Tieto akcie sa s veľkou pravdepodobnosťou uskutočnia v obývaných miestach, ku ktorým sýrske vládne sily nemajú prístup. Jedným z takých miest je opozičná enkláva vo Východnej Gute, kam boli predtým prevážané chemické otravné látky. Konkrétne máme vedomosť o tom, že členovia ozbrojených zoskupení Jaysh al-Islam a Faylaq al-Rahman dislokovaných vo Východnej Gute majú v obciach Ain Terma a Sabka k dispozícii niekoľko rakiet s chemickými otravnými látkami, z ktorých každá má hmotnosť cca 150 kg.

Nie sú vylúčené podobné provokácie ani na juhu v zónach kontrolovaných Saudskou Arábiou, Jordánskom a Izraelom na miestach, kde operujú ozbrojené zoskupenia, ale možné sú provokácie aj na východe krajiny. Podľa našich informácií Islamský štát presúva z mesta Rakka do ním kontrolovaných častí provincie Deir ez-Zor dielne a zariadenia na výrobu munície, a to aj munície naplnenej toxickými chemikáliami. Do mesta Abu Kamal, ktoré leži na hraniciach s Irakom, boli v sprievode niekoľkých chemických expertov dopravené komponenty chemických zbraní. V súčasnosti sa títo odborníci snažia vytvoriť zásoby bojových otravných látok.

Keď berieme do úvahy opakované vyhlásenia takzvanej „protiislamskej koalície“ na čele s USA o tom, že mesto Rakka je úplne odrezané a „čoskoro bude úplne oslobodené“, natíska sa nám myšlienka, že odvoz takej masívnej techniky v podstate „spred nosa“ koalície svedčí v lepšom prípade o selektívnom prižmurovaní očí nad faktami a nad akciami povstalcov, ale v horšom prípade ho podľa mňa možno s veľkou pravdepodobnosťou interpretovať ako napomáhanie povstalcom. Nie je vylúčené, že medzi týmito povstalcami sú aj teroristi.

 

Minister obrany RF armádny generál Sergej Šojgu hovoril o úspechoch sýrskej armády

Vládne vojská Sýrie s podporou Vzdušno-kozmických síl Ruska oslobodili v júni viac ako 12 tisíc kilometrov štvorcových územia a 69 obcí, úspešne postupujúc v severovýchodnej časti Aleppo, v oblasti Palmýry a na juhu krajiny, vyhlásil v piatok minister obrany Ruskej federácie armádny generál Sergej Šojgu.

„Počas posledného mesiaca sýrske vládne sily a oddiely milície podporované VKS Ruska úspešne rozvíjajú ofenzívu v severovýchodnej časti provincie Aleppo, v regióne Palmýra a v južnej Sýrii. Iba v júni bolo oslobodených od ozbrojencov 69 obcí a 12177 štvorcových kilometrov územia“ – oznámil Šojgu na zasadnutí.

Podľa neho, sýrska armáda aktívne postupuje pozdĺž sýrsko – jordánskej hranice. Súčasne sa naďalej podporuje režim prerušenia bojových akcií.

„K dnešnému dňu k režimu pristúpilo 228 ozbrojených opozičných oddielov. V júni dohovor o pristúpení k zmiereniu podpísali zástupcovia 329. osád, a celkový počet zúčastnených je teraz 1864,“ – poznamenal minister.

Po podpísaní memoranda o zriadení zón deeskalácie v Sýrii sa počet prípadov porušovania prímeria znížil násobne, konštatoval Šojgu.

https://ria.ru/syria/20170630/1497584023.html

Provokácie s použitím chemických zbraní v Sýrii

Teroristi zo zoskupenia Džabhat an-Nusrá v sklade v Idlibe pripravujú provokáciu s použitím sarínu v sýrskych mestách Chán Šajchún a Kafarya. Agentúre RIA Novosti to v nedeľu oznámil informovaný vojensko-diplomatický zdroj.

Zdroj oznámil: „Podľa získaných informácií sa v dedine al-Mahara (provincia Idlib) v priestoroch veľkej technologickej budovy pripravuje zorganizovanie provokácie s použitím otravnej látky sarín. V uvedenom sklade sa pravdepodobne nachádza munícia naplnená týmto toxickým plynom.“

Zdroj ďalej uviedol, že za účelom prípravy provokácie do Idlibu prišla skupina cudzích štátnych príslušníkov, medzi ktorými boli občania USA a Turecka, ako aj jeden z vodcov an-Nusry.

„Podľa odôvodnených predpokladov sa provokácia uskutoční v mestách Chán Šajchún a Kafarya. Cieľom provokácie je diskreditácia sýrskej vlády a zmarenie rokovaní v Astane naplánovaných na 4. – 5. júla,“ dodal zdroj.

Sýrska opozícia 4. júla oznámila, že v meste Chán Šajchún v provincii Idlib v dôsledku útoku s použitím chemických zbraní zahynulo 80 ľudí a ďalších 200 osôb je zranených. Za vinníka útoku označila sýrske vládne vojská, ktoré však obvinenia rozhodne odmietli a tvrdia, že zodpovednosť za útok nesú povstalci a ich podporovatelia. Sýrska vláda vyhlásila, že nikdy nepoužila chemické zbrane proti civilnému obyvateľstvu ani proti teroristom, a že všetok chemický arzenál krajiny bol odvezený zo sýrskeho územia pod kontrolou Organizácie pre zákaz chemických zbraní.

USA napriek nedostatku dôkazov o vine sýrskych vládnych vojsk a napriek márnym výzvam Ruska na dôsledné prešetrenie incidentu v noci zo 6. na 7. apríla podnikli raketový útok na leteckú základňu Šajrat. Podľa údajov Pentagonu bolo na základňu vystrelených 59 okrídlených rakiet.

Ako už skôr uviedol sýrsky prezident Baššár Asad v interview, ktoré poskytol agentúre RIA Novosti, nešlo o nijaký chemický útok, ale o provokáciu zinscenovanú za účelom zdôvodnenia útoku na leteckú základňu Šajrat.

Mária Zacharovová, oficiálna hovorkyňa Ministerstva zahraničných vecí Ruska, komentovala chystanú provokáciu takto: „Účel je očividný, a to reanimovať tému takzvaných „zločinov režimu“, zmariť politický proces, ktorý sa začal v Astane, a vrátiť situáciu v Sýrii do tej istej slepej uličky, kam ju zaviedla rétorika Západu o nevyhnutnosti odchodu B. Asada. Pritom už samotná masívna informačná kampaň Washingtonu v skutočnosti provokuje povstalcov k páchaniu zločinov, ktoré vedú k masovému vraždeniu obyvateľstva.

V rámci tejto informačnej kampane budú poprední spravodajcovia, žurnalisti a dopisovatelia presne tak isto využívať fotografie detí. Rovnako ako v minulosti, aj teraz budú potrebné možno nie desaťročia, ale celé mesiace (maximálne pol roka), aby sa pripustilo, že to boli „fejkové“ fotky alebo zinscenované snímky. Najdôležitejšie však je, že teraz bude všetko úsilie mainstreamových kanálov zamerané na prezentovanie hrôzostrašných obrazov dokazujúcich zločiny režimu (televízna stanica CNN a jej komentátori v tejto kampani určite

nebudú hrať posledné husle). A potom budú nasledovať opatrenia. Podľa niektorých údajov sú vysoko umelecké snímky podobnej provokácie už pripravené.“

Komentár Tlačového a informačného odboru Ministerstva zahraničných vecí Ruska k vyhláseniu tlačového hovorcu Bieleho domu o chemickom útoku, ktorý údajne chystá sýrska vláda

Nedá sa prejsť bez povšimnutia ponad arogantné vyhlásenie tlačového tajomníka Bieleho domu S. Spicera z 26. júna tohto roku o novom chemickom útoku, ktorý údajne chystá sýrska vláda. Útok má podľa tvrdenia mať za následok „masovú vraždu civilistov vrátane nevinných detí“, za čo „B. Asad a jeho ozbrojené sily zaplatia vysokú cenu.“ Ani stála predstaviteľka USA pri OSN N. Halleyová nezostala ľahostajná k tomuto novému výbuchu protiasadovskej hystérie a vo svojom osobnom účte na Twitteri zašla ešte ďalej: „Vinu za každý ďalší útok budeme dávať B. Asadovi, ale aj Rusku a Iránu, ktoré mu pomáhajú vraždiť jeho vlastných ľudí.“ Američanka očividne robí narážky na chemický incident v Chán Šajchúne 4. apríla tohto roku, ktorý sa vehementne pripisuje (aj keď bez hmatateľných dôkazov) sýrskej vláde.

Všetky tieto nové obvinenia z použitia zbraní hromadného ničenia, ktoré sa nesú v rovnakom duchu ako smutne známa zámienka na intervenciu NATO v Iraku v roku 2003, považujeme za impulz vyslaný smerom k sýrskym teroristom, extrémistom a ozbrojenej opozícii, aby sfabrikovali ďalšiu kolosálnu provokáciu s použitím chemických zbraní, po ktorej podľa zámeru Washingtonu musí nasledovať „neodvratné potrestanie“ B. Asada. Takýto scenár sme už mali možnosť pozorovať veľakrát nielen v Iraku, ale aj v Juhoslávii, Líbyi aj v iných krajinách. Žiaľ, napriek tomu, že mnohí ľudia vo Washingtone uznávajú neprípustné a veľmi tragické omyly, ktorých sa dopustili v minulosti, praktické závery z toho podľa všetkého ani dnes nevyvodzujú.

Ďalšie kroky Američanov a ich „spojencov“ v tzv. „sýrskej chemickej kauze“ nie je ťažké uhádnuť. Bude nasledovať nové vzplanutie bezmedznej politizácie tejto témy na platforme Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPSW) v Haagu a v Bezpečnostnej rade OSN v New Yorku, vrátane iniciatív na prijatie sankčných uznesení a rezolúcií voči legálnej sýrskej vláde. A keď bude v najbližších dňoch zverejnená záverečná správa Misie pre vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní v Sýrii, ktorá potvrdí, že v Chán Šajchúne skutočne došlo k použitiu sarínu, tak na ukončenie vyšetrovania tohto incidentu Spoločným vyšetrovacím mechanizmom Organizácie pre zákaz chemických zbraní a OSN, ktorý bol vytvorený špeciálne za týmto účelom, na Západe už zrejme nikto čakať nebude. To, že je Damask „vinný“ z týchto zločinov, sa prezentuje ako nesporný fakt vyplývajúci z politickej objednávky, a formálny výsledok vyšetrovania Spoločného mechanizmu v tejto otázke ani zďaleka nehrá rozhodujúcu úlohu.

Rusko bude aj naďalej požadovať, aby bolo vykonané z odborného hľadiska plnohodnotné a z politického hľadiska nezaujaté vyšetrenie nielen chemického útoku v Chán Šajchúne, ale aj ďalších prejavov a recidív „chemického“ terorizmu v Sýrii a Iraku tak, ako to predpisuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2319 z roku 2016 o predĺžení mandátu Spoločného vyšetrovacieho mechanizmu o jeden rok, ako aj o rozšírení jeho geografickej pôsobnosti a protiteroristickej zložky. Jedine takýmto spôsobom sa dá odhaliť pravda, a nie na základe pseudodôkazov o vine Damasku sfabrikovaných teroristami, extrémistami a opozičníkmi spolu so „sympatizujúcimi“ zahraničnými sponzormi a mimovládnymi organizáciami.

Čo sa týka agresívnej rétoriky Washingtonu, považujeme za nutné vystríhať amerických kolegov pred ďalšími nezodpovednými akciami porušujúcimi Chartu OSN a všeobecne uznávané princípy medzinárodného práva, podobnými ako raketový útok 7. apríla tohto roku na sýrsku leteckú základňu Šajrat. Ak je to skutočne tak, ako tvrdí S. Spicer, že cieľom

vojenskej prítomnosti USA a NATO je boj s terorizmom, tak aj kroky, ktoré v tejto súvislosti podnikajú, musia v plnej miere zodpovedať protiteroristickému charakteru úloh stojacich pred svetovým spoločenstvom v snahe o likvidáciu Islamského štátu a s ním spriaznených zoskupení.

Vystúpenie M. I. Uľjanova, riaditeľa Odboru pre nešírenie zbraní a kontrolu nad zbrojením Ministerstva zahraničných vecí Ruska, na brífingu o sýrskej „chemickej kauze“ pre diplomatických predstaviteľov akreditovaných v Moskve. Moskva, 5. júla 2017

Ďakujeme, že ste prijali naše pozvanie. Cieľom brífingu je oboznámiť Vás s ruským hodnotením správy Misie Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní v Sýrii ohľadne chemického incidentu v sýrskom Chán Šajchúne dňa 4. apríla 2017. O tomto incidente a o ruskom stanovisku k tejto otázke koluje mnoho špekulácií a my by sme chceli, aby ste informácie o uvedenej kauze dostali ako sa hovorí „z prvej ruky“. Pozvali sme sem predstaviteľov členských štátov Výkonnej rady OPSW a štátov zastúpených v Bezpečnostnej rade OSN akreditovaných v Moskve. Spomínaná správa sa dnes prediskutováva v Haagu a o nejaký čas sa určite bude o nej hovoriť aj na new-yorskom fóre.

Prejdem ku správe: je to výsledok trojmesačnej práce Misie OPCW na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní v Sýrii. Pri zbežnom pohľade vyzerá celkom solídne, oplýva početnými tabuľkami a grafmi. Mnohé hlavné mestá už privítali tento dokument, pričom zdôraznili, že je vypracovaný „nanajvýš profesionálne“. Niektorí partneri zašli ešte ďalej a vyhlásili, že tento dokument údajne nevyvrátiteľne dokazuje vinu Damasku, hoci samotná správa sa o tom ani slovom nezmieňuje. My sa nazdávame, že predbiehať udalosti a označovať niekoho za vinníka pred skončením vyšetrovania je prinajmenšom neseriózne.

Naše hodnotenie správy je oveľa zdržanlivejšie. Nazdávame sa, že jej kvalita má k dokonalosti dosť ďaleko. Hovoríme predsa o vyšetrovaní azda najrezonujúcejšej udalosti tohto roka. Očakávali sme, že výsledky trojmesačnej práce budú presvedčivejšie.

Pripomeniem, že okamžite po incidente sme sa dožadovali čo najstarostlivejšieho, všestranného a odborného vyšetrenia. Zdôrazňovali sme, že vyšetrovanie musí prebiehať v prísnom súlade s Dohovorom o zákaze chemických zbraní, s použitím vyšetrovacích metód uvedených v Dohovore, a že experti musia bezpodmienečne osobne navštíviť miesto útoku. Od začiatku mája nám predstavitelia OPCW stále sľubovali, že experti už-už odcestujú a čaká sa len na doriešenie posledných problémov na úseku bezpečnosti. Žiaľ, sľuby zostali nesplnené a OPCW sa nakoniec vzdala myšlienky cestovať na miesto incidentu. Prirodzene, že to veľmi negatívne ovplyvnilo kvalitu vyšetrovania. Samotná správa tento fakt na mnohých miestach otvorene priznáva.

Podľa nás malo vyšetrovanie tri základné nedostatky.

Po prvé nebol dodržaný fundamentálny princíp dôsledného zabezpečenia vecných dôkazov (chain of custody). Vzorky biomedických vzoriek a vzoriek okolitého prostredia Misia OPCW nezískala predpísaným spôsobom na mieste incidentu, ale na území iného štátu a z cudzích rúk. Z tohto dôvodu vôbec nie je isté, či tieto vzorky boli skutočne odobraté v Chán Šajchúne a nie na nejakom inom mieste v Sýrii alebo dokonca na území iného štátu. Toto platí aj pre mŕtve vtáky, ktoré údajne zahynuli na následky pôsobenia sarínu, ale aj pre poškodených, ktorí prežili útok. Nie je isté, že to boli obyvatelia Chán Šajchúnu, ani že operence žili práve v tejto oblasti.

Po druhé správa neobsahuje nijaké informácie o tom, akým spôsobom bol použitý sarín. Hovorí sa v nej len toľko, že Misia OPCW nedokázala s určitosťou odpovedať na túto

konkrétnu otázku. A to napriek tomu, že práve tento aspekt je rozhodujúci pri zisťovaní pravdy.

V tejto súvislosti si treba obzvlášť všimnúť, že podľa tvrdenia autorov správy malo vyšetrovanie jediný cieľ, a to zistiť, či boli použité chemické zbrane. Ostatné vraj nie je relevantné. Takáto interpretácia je v zásadnom rozpore s mandátom Misie OPCW na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní v Sýrii, kde sa jasne hovorí, že úlohou Misie je zistenie faktov, ktoré majú niečo spoločné s prípadmi pravdepodobného použitia chemických zbraní v Sýrii. Takáto formulácia predpokladá oveľa širší okruh úloh, ktoré boli v skutočnosti prakticky odignorované.

Po tretie, výsledky vyšetrovania by boli oveľa úplnejšie, keby experti OPCW navštívili leteckú základňu Šajrat, na ktorej sa údajne skladoval sarín použitý v Chán Šajchúne. Na tom sme nástojili nielen my, ale aj sýrska vláda, ktorá prisľúbila zaručiť úplnú bezpečnosť. Žiaľ, predstavitelia OPCW na základňu nevycestovali, hoci podľa bodu 12. ich mandátu to urobiť mali. V tejto situácii prinajmenšom čudne vyznievajú vyhlásenia Washingtonu o tom, že Sýrčania údajne plánujú opäť použiť leteckú základňu Šajrat na zosnovanie chemického útoku. Ak majú americkí kolegovia naozaj takú istotu, podľa všetkého by mali vrelo privítať možnosť navštíviť uvedený objekt, aby usvedčili Damask z porušovania Dohovoru a predišli použitiu bojových otravných látok. Lenže USA to stále kategoricky odmietajú urobiť. To vyvoláva znepokojujúce úvahy a čoraz nástojčivejšie otázky.

Chceli by sme upozorniť, že ruská strana od samého počiatku považovala za potrebné počas vyšetrovania venovať náležitú pozornosť aj tej možnosti, že incident bol zinscenovaný. V správe Misie OPCW sa však tento aspekt vôbec nespomína. Pritom fotografie a videomateriály, ktoré máme k dispozícii, si zasluhujú dôkladné preštudovanie. Mimochodom, chceli sme ich ukázať 19. apríla tohto roku na mimoriadnom zasadnutí Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ale americká delegácia proti tomu rezolútne protestovala, hoci predtým predstaviteľka USA pri OSN N. Haleyová celému svetu ukázala v sále Bezpečnostnej rady fotografie detí, ktoré boli údajne obeťami útoku v Chán Šajchúne. Využívame príležitosť, že naše stretnutie sa odohráva v Moskve, a predsa len vám chceme ukázať niekoľko fotografií a videonahrávok, vďaka ktorým možno lepšie pochopiť, prečo sa verzia, že incident bol zinscenovaný, nedá zavrhnúť. Prosím A. Z. Džiojeva, vedúceho Oddelenie chemických zbraní Odboru pre nešírenie zbraní a kontrolu nad zbrojením, o malú prezentáciu na túto tému.

***

Ako vidíte, prezentovaný materiál vyvoláva množstvo otázok, na ktoré správa Misie na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní neodpovedala. Ako sa dajú napríklad vysvetliť rozšírené zreničky údajných detských obetí, v prípade skutočného použitia sarínu sa zreničky predsa mali naopak zúžiť. Experti Organizácie pre zákaz chemických zbraní sa z nejakých dôvodov ani len nepokúsili vyriešiť túto záhadu. Podobne je to s kráterom, ktorý sa vyskytol na mieste použitia sarínu. Žiadali sme Technický sekretariát Organizácie pre zákaz chemických zbraní, aby sa zaoberal touto otázkou, ale ten na našu žiadosť nereagoval. To, že výskyt krátera protirečí verzii o leteckej bombe, asi autorov správy vonkoncom netrápilo. Nezaujala ich ani tá okolnosť, že na fotografiách a videozáznamoch vôbec nevidno nijaké úlomky údajnej bomby. Typické je aj to, že keď z rúk Bielych prilieb experti Misie na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní preberali údajné „vecné dôkazy“, ani sa len nepokúsili takým istým spôsobom získať za účelom preskúmania zdeformovanú kovovú rúru,

ktorú zreteľne vidno na fotografiách kráteru na mieste výbuchu. Kde sa dnes nachádza spomínaná rúra, ktorá by mohla objasniť spôsob použitia sarínu, to môžeme len tušiť.

Nezávislí odborníci, a to aj americkí, sa zatiaľ nazdávajú, že práve tu spočíva kľúč k zisteniu vinníkov. Príslušnú technickú analýzu, ktorá vyvracia verziu s leteckou bombou, vykonal napríklad profesor Massachusettskej technickej univerzity Theodore Postol. Podrobný analytický komentár uverejnil 29. júna 2017 aj Scott Ritter, známy americký odborník na otázky odzbrojenia a chemických zbraní, ktorý dlhé roky pracoval v Zvláštnej komisii OSN pre odzbrojenie Iraku. Chceli by sme vám rozdať kópie jeho článku, zaslúži si, aby ste venovali trochu času jeho prečítaniu. Nezávisle na našich bádaniach S. Ritter samostatne dospel k tým istým záverom ako my. Jeho argumenty nemožno ignorovať.

Na záver by sme chceli zdôrazniť, že správa Misie na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní vyvoláva sklamanie. Opakujem, že sme dúfali v oveľa fundovanejšie a presvedčivejšie výsledky, vďaka ktorým by sme sa reálne priblížili k zisteniu vinníkov. Zvlášť chcem poznamenať, že k jednoznačnému záveru o použití sarínu v Chán Šajchúne Misia dospela už pred dvomi mesiacmi vo svojej predbežnej správe. Definitívna správa len potvrdila predchádzajúci záver a oproti predbežným hodnoteniam v podstate nepriniesla takmer nič nové. Máme dojem, že ostatné dva mesiace boli vynaložené skoro nadarmo, takže sme premárnili drahocenný čas. Analyzovať okolnosti incidentu bude čoraz ťažšie. Musíme konštatovať, že Misia na vyšetrovanie použitia chemických zbraní v súčasných podmienkach jednoducho asi nie je schopná zabezpečiť efektívnejšiu činnosť.

Podľa nášho názoru teraz treba správu Misie vziať na vedomie a konečne pristúpiť k dôkladnejšiemu vyšetreniu po linke Spoločného mechanizmu Organizácie pre zákaz chemických zbraní a OSN, v rámci ktorého by experti tejto štruktúry bezpodmienečne navštívili Chán Šajchún a leteckú základňu Šajrat. Teraz, keď môžeme použitie sarínu považovať za dokázané (mimochodom, my jeho použitie nijako nespochybňujeme), sa treba sústrediť na to, akým spôsobom bola táto toxická látka použitá a ako bola dopravená na miesto činu. Iba v takom prípade budeme môcť dúfať, že bude odhalená pravda, a teda aj páchatelia tohto zločinu.