Vzkriesenie: Pokoj vám!

1016

Vzkriesenie1V prvý deň týždňa, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený.  Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili.  Peter a ten druhý učeník šli k hrobu.  

Bežali obaja spolu, ibaže druhý učeník bežal rýchlejšie ako Peter, takže prišiel k hrobu prvý.  Keď sa nahol, videl tam ležať plachty, ale dnu nevošiel.  Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plachty  aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plachtami, ale zvinutá osobitne na inom mieste.

Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Videl a uveril.  Ešte totiž nerozumeli Písmu, že má vstať z mŕtvych.  Potom sa učeníci vrátili domov.  Mária však stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu  a videla dvoch anjelov v bielom sedieťtam, kde predtým ležalo Ježišovo telo; jedného pri hlave, druhého pri nohách.  Tí jej povedali: Vzkriesenie5Žena, čo plačeš?“ Odpovedala im: „Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili.“  Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; ale nevedela, že je to Ježiš.  Ježiš sa jej opýtal: „Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? „Ona sa nazdávala, že je to záhradník, a povedala mu: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz, kam si ho položil, a ja si ho vezmem.“  Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a povedala mu po hebrejsky: „Rabboni!“ , čo znamená: „Učiteľ!“

Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“  Mária Magdaléna šla a oznámila učeníkom: „Videla som Pána! „,  a že tieto veci jej on povedal.  V ten istý prvý deň týždňa večer, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“  Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.  Ježiš im znova povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.  A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého.  Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“  Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.

Ostatní učeníci mu teda povedali: „Videli sme Pána!“Ale on im odpovedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“  Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!  Potom povedal Tomášovi: Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“  Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“  Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho ďalších znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe.  No tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.   (Ján 20, 1-31)