Nové vydanie knihy sv. Ľudovíta M Grigniona: O pravej úcte k Panne Márii

692

Jeseň 1692. Jeden devätnásťročný mladík ide po ceste do Paríža. Má oblečené pekné nové šaty, vo vačku cíti váhu desiatich zlatých mincí. Cesta je ďaleká. Mladík prekonal v priebehu necelých dvoch týždňov krok po kroku asi tristo kilometrov. Tu stretne úboho oblečeného chudáka, ktorý na neho pozerá s úpenlivo prosiacim pohľadom. Mladému mužovi sa zlomí srdce. Vyprázdni svoje vačky a chudobnému úbožiakovi dá svojich desať zlatých mincí. 

To bol sám Ježiš, ktorému Louis – Marie Crianion Grignon dal svoj poklad.  O tom je presvedčený. Ľudovít je ešte veľmi mladý, ale už letí ako orol do závratných výšok svätosti. O niečo neskôr stretne druhého, v handrách oblečeného, čo nemá nič. Ľudovít už nemá nič, iba svoju oddanosť slúžiť Bohu a svoje nové šaty. Vyzlečie si svoje šaty a vymení ich za handry toho bosého. Potom pokračuje v ceste, so svojou nábožne naladenou dušou, ľahko ako vták. Cieľ jeho cesty je Kňazský seminár Saint – Sulpice v Paríži. Tu ho prijmú do vedľajšej budovy, kde sú ubytovaní synovia z chudobných rodín.

http://www.montfort.sk/

http://www.montfort.sk/dokumenty/cifer.mp3

webová stránka: www.fara.sk/lab

* * *

Audio prednáška o. Juraja Augustína o Panne Márii na Trnavskej Novéne 15. novembra 2006:

http://montfort.sk/dokumenty/kazen.wmv

 

Ľudovít Maria Grignon sa narodil v roku 1673 v malej obci Monfort-sur – Meu vo Francúzku. Jeho matka dala život osemnástim deťom. Otec bol advokát.
Pri svojom štúdiu prečítal všetky dostupné knihy o Panne Márii. V roku 1700 sa splnil jeho celoživotný cieľ – bol vysvätený za kňaza. Pripojil sa ku skupine kňazov – misionárov v Nantes.
Tým sa však znepáčil jeho ohnivý a originálny spôsob kázania a jednania s ľuďmi, a tak sa s ním rozišli.

Biskup Poitiers ho povolal, aby sa staral o chudobných vo všeobecnej nemocnici. Ľudovít sa húževnato pustil do nápravy neporiadkov, ktoré tam vládli a kde nemocní boli zanedbávaní. Obnovil a prehĺbil aj duchovný život sestier. Ku malému spoločenstvu sa skoro pripojilo niekoľko ďalších duší a tak sa zrodil rád Dcér múdrosti. Táto kongregácia má dnes 4 500 členiek po celom svete. Pôsobia v chudobných štvrtiach a starajú sa o telesne postihnutých. Svojím úspešným konaním vzbudil veľkú nevraživosť a tak musel „nemocnicu opustiť.V Paríži v nemocnici Salpetriere sa pustil do práce z rovnakým zápalom, ale aj s rovnakým výsledkom. Za päť mesiacov ho prinútili ku odchodu. Potom žil pol roka ako pustovník pod schodišťom jedného domu v ulici Pot – de – Fer, načo bol na mnohé žiadosti nemocných znovu povolaný do nemocnice.

Po roku sa už venoval svojmu najvhodnejšiemu zameraniu – misiám prostým ľuďom. Chudobný, žijúci podľa zásad prísneho života, posmievaný, zneuznávaný, nepochopený “ predstavenými (bláznovstvo lásky).
Putoval pešo do Ríma, kde bol prijatý pápežom Klementom XI. Ďalej evanjelizoval pod titulom apoštolského misionára.
Všade chodil zásadne pešo. Na jeho ohnivé kázania prichádzali obrovské zástupy ľudí, ktorí bývali často dojatí ku slzám.

Plakali nad ukrižovaným Ježišom a nad svojimi vlastnými hriechmi. Tento mladý kňaz ich fascinoval.

Bol vysokej postavy, mal neobyčajnú silu, asketickú tvár a ohnivý pohľad. S ružencom v ruke a v druhej s krížom zdvihnutým nad hlavu burcoval a zasieval do duší hlbokú vieru ku Ježišovmu Srdcu a hlavne zbožnosť ku Panne Márii.Skladal nábožné piesne. Všade prosil o almužnu pre chudobných, ktorú ihneď rozdelil. Chudobný medzi chudobnými. Bol všade žiadaný. Nebál sa vojsť do verejného domu a nabádal tam ku mravnému životu,  s ružencom v ruke a v druhej s krížom zdvihnutým nad hlavu.
Ľudovít má 43 rokov. Jeho duch je ešte stále pripravený ísť bojovať, ale jeho úbohé telo je následkom rokov nadľudskej námahy a prísnej askézy opotrebované.
Ešte sa mu podarí ľudovú misiu v Saint- Laurent dokončiť a potom zomiera ako jeden vojak na bojovom poli, 28. apríla 1716 o ôsmej hodine večer ako 43-ročný. Jeho sarkofág sa nachádza v bazilike v Saint- Laurent. Od tej doby spôsobuje tento svätý nespočítateľné množstvo zázrakov. Jeho piesne sú dodnes vo Francúzku spievané, vydávané a nahrávané. Za svätého bol vyhlásený v roku 1947.

Za svoj krátky život napísal množstvo náboženských spisov. Tieto museli byť starostlivo uschované (v roku 1789)  pred drancovaním za francúzskej revolúcie. Až v roku 1846 bol nájdený rukopis Ľudovíta – jeho hlavné dielo „O pravej úcte ku Panne Márii“ (toto dielo Ľudovít nazval „Príprava na vládu Ježiša Krista“). Táto dnes najvýznamnejšia kniha mariánskej spirituality sa dočkala viac ako 300 vydaní a bola preložená do 20 jazykov. Spolu s inými grignionovými spismi bola posúdená Rímom, ktorý dekrétom z r. 1853 potvrdil, že v diele nie sú bludy, (súborné dielo jeho spisov má temer 1800 tlačených strán).

Svätý Otec Ján Pavol II. sa zdôveril André Frossardovi  O pravej úcte k Panne Márii: „Táto kniha O pravej úcte ku Panne Márii ma priviedla k vážnemu obráteniu v mojom živote úcta ku Matke Kristovej, ktorú som v detstve a v mladosti uchovával, si našla nové miesto na úctu, ktorá vychádzala z mojej najhlbšej viery.
«Čítanie tej knihy značilo v mojom živote rozhodujúci zvrat. Povedal som zvrat, hoci sa jedná o dlhú vnútornú cestu, ktorá zodpovedala súčasne mojej tajnej príprave na kňazstvo.“
Ján Pavol II. ho nazval „teológom na úrovni“. Grignion býval roztrpčený nad suchou univerzitnou teológiou, v ktorej išlo o tituly a postavenia, ktorá sa stavala do pozície intelektuálnej a duchovnej elity. Grignion ale nepohŕdal univerzitnou teológiou, sám dostal vynikajúcu formáciu u jezuitov v Rennes a potom na Sorbone v Paríži.
V jednej modlitbe Ježišovi sa sťažuje: „Hovorím o katolíckych kresťanoch, ba o učiteľoch medzi katolíkmi, ktorí vyhlasujú, že učia pravdám iných, no nepoznajú teba ani tvoju svätú Matku, iba ak špekulatívnym, suchým, neplodným a ľahostajným spôsobom…“

sv. Ľudoví Mária Grignion napísal: „Budú vyvolené veľké duše, plné milosti a horlivosti, aby sa postavili na odpor proti Božím nepriateľom, ktorí sa vynoria na všetkých stranách, a budú obzvlášť oddaní Presvätej Panne, osvecovaní jej svetlom, vedení jej duchom, podopieraní Jej rukou  a chránení jej ochranou…
Podľa sveta to budú ľudia nepatrní a úbohí, pred všetkými ponižovaní, pošliapaní a utlačovaní…, ale zato budú bohatí Božími milosťami, ktoré im Mária bude bohato rozdávať… a tak silno opretí o Božiu pomoc, že svojou poníženosťou, v spojení s Pannou Máriou, rozdrtia hlavu pekelného hada a privodia víťazstvo Ježiša Krista.
Budú to praví apoštoli posledných čias, ktorým Pán síl udelí slovo a silu, aby konali divy a dobývali slávne víťazstvá nad svojimi nepriateľmi.“