Pôstne obdobie
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.
V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na 9. marca. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele (zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú).
Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi – v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov – najmä hlbokých poklôn.
Zjavenie Kráľovnej pomoci, 7. februára 2016
Modlitba je zázrak
Dr. Oto Kubica (Nové Mesto): „Do Dechtíc chodím s láskou k Panne Márii, prichádzam jej ďakovať za každý deň môjho života, ktorý môžem prežiť s Pánom Ježišom a so svojimi blízkymi. Uvedomujem si, že naša mládež sa odklonila od Krista, mnohí praktizujú vieru iba, že sa to patrí a ja prosím Pána Ježiša, aby naplnil srdcia mladých skutočnou Božou láskou. Panna Mária ma celý život sprevádzala a preto si dovolím tvrdiť, že modlitba sv. ruženca je hotový zázrak.“
Za kňazov a za Slovensko
Hana Baranová (Hul pri Šuranoch): „Do Dechtíc som prišla prvý krát, keď som cítila, že by som na toto miesto mala prísť a osobne sa poďakovať Panne Márii za všetko a tiež za obrátenie môjho manžela, keď putovala malá kaplnka Panny Márie po rodinách v našej farnosti. Dnes sa modlí sv. ruženec a chodí na sv. omšu takmer každý deň. To je vďaka Bohu a Panne Márii. Tam, kde pôsobí Panna Mária, veci idú správnym smerom. Naše spoločenstvo sa modlí aj za požehnanie kňazov a celého Slovenska a mládež, a hlavne za pokoj.“
Voľme zodpovedne
Mária Pajtínová (Bánovce n/Bebravou): „Dechtice mi už pred mnohými rokmi prirástli k srdcu, chodím sem načerpať povzbudenie vo viere. Lásku k Bohu a k Panne Márii mám od svojej mladosti od mojich rodičov.
Je veľmi pohnutá doba, jedná sa to aj tej utečeneckej kríze, mali by sme byť zodpovední, aby nebola ohrozená naša viera v Boha, lebo my sme kresťanské Slovensko. Treba aj na voľbách rozhodovať zodpovedne, aby to bolo v súlade s Božou voľou a aby sa naplnili Božie plány so Slovenskom a preto treba sa aj za tento úmysel modliť!“
Vy traja – my traja
Keď Spasiteľ chodil na návštevy
*******************************************************************************
Papež František: Putin je „jediný muž“, který může zachránit křesťanství na celém světě
Nadcházející schůzka mezi papežem Františkem a ruským patriarchou Kirillem bude nejen historická událost, ale může mít velké výhody pro křesťany po celém světě, uvedly francouzské noviny Le Journal du Dimanche.
Ve snaze bránit křesťany na Blízkém východě a dalších částech světa, kde jsou pronásledováni, papež František chce požádat ruského prezidenta Vladimíra Putina o pomoc.
Podle papeže Františka, Putin je „jediná osobnost, se kterou se může katolická církev spojit na obranu křesťanů na východě.“
„Je důležité, abychom spojili své úsilí (s Ruskem) pro záchranu křesťanství ve všech regionech (světa), kde jsou křesťané utlačováni,“ řekl papež František, jak informoval Le Journal Du Dimanche.
Co se týče Číny, papež František uvedl, že doufá, že se založí politický kontakt mezi Pekingem a Vatikánem, protože tyto dvě strany nikdy neměly oficiální diplomatické vztahy, uvedl francouzský deník.
Dne 12. února se papež František setká s ruským patriarchou Kirillem. Toto vysoce-profilové setkání má také zahájit sbližování mezi katolickou a pravoslavnou církví po rozkolu z roku 1054.
Tato dva náboženství se rozdělila v roce 1054- což je často nazýváno jako „velký rozkol“- po vleklých sporech kvůli římské nadvládě nad celou křesťanskou společností.
Setkání se bude konat na Kubě, na havanském letišti, kde budou papež František a Kirill společně hovořit a nakonec podepíší společné prohlášení.
Brífing Ruskej ambasády v Bratislave, 10. februára 2016
KINO: 12 podmienok ku dedičstvu
