Ukrajina – Volal si Ma…

360

Dňa 26. apríla 1987 – v deň prvého výročia černobyľskej katastrofy – sa svätá Panna začala zjavovať v ukrajinskej obci Hrušiv, ležiacej juhozápadne od Ľvova. (Ukrajina bola zsvätená Matke Božej už v r. 1058.) Panna Mária sa v Hrušive zjavovala tri týždne, a to doposiaľ nevídaným a veľkolepým spôsobom. Zjavovala sa v čiernom oblečení, s dieťatkom na rukách (ako slávna Madona z Kyjeva, ktorú v r. 988 Vladimír Veľký dostal od svojej ženy).

 

Zjavovala sa vždy – a trvalo to mnoho hodín – nad kupolou malého dreveného kostolíka, patriaceho katolíckej Cirkvi východného obradu. Tento kostolík Najsvätejšej Trojice bol viac ako 100 rokov pútnickým miestom, kvôli ikone uznávanej za zázračnú. Keďže v období zjavenia tu vládol komunizmus, kostolík bol dlhodobo uzavretý. Po celé tri týždne bol kostolík obklopený neopísateľnou striebornou žiarou, ktorá dosahovala výšku až 200 metrov. Svedkyňou prvého zjavenia bola dvanásťročná Marina Kizynová. Ihneď zavolala svoju matku, niekoľko susedov a i oni videli svätú Pannu. Správa sa bleskurýchlo rozšírila a do Hrušiva začali putovať obrovské zástupy pútnikov nielen z Ukrajiny, ale aj z ostatných častí vtedajšieho ZSSR. Odhaduje sa, že sem denne prichádzalo asi 70 000 pútnikov, s ktorými si sovietska milícia, ani agenti KGB nevedeli dať rady a ktorým sa situácia vymkla z rúk. Prichádzalo sem i množstvo kňazov (vtedy ešte podzemnej katolíckej Cirkvi) a pred kostolíkom bolo slúžených až desať omší naraz. Svätú Pannu videla väčšina prítomných, vrátane príslušníkov KGB.
V pribehu posledného týždňa zjavení tu bol prítomný aj Jozef Terelya. Jozef sa narodil v r. 1943 na Podkarpatskej Rusi, v horskej dedinke neďaleko Mukačeva, v rodine vysokých komunistických funkcionárov. Jozefa však vychovávali jeho prarodičia, hlboko veriaci. Často sa zúčastňoval i bohoslužieb, ktoré podzemná Cirkev väčšinou konala na opustených miestach v hlbokých karpatských lesoch. Keď mal devätnásť rokov, odvedený bol na vojenskú službu, ale kvôli evanjelizačným aktivitám ho čoskoro uväznili. Trest mu však stále zvyšovali za jeho neustávajúcu kresťanskú aktivitu a niekoľko pokusov o útek. Tak nastal boj o prežitie v komunistických väzniciach a koncentračných táboroch, kde ho s niekoľkými ročnými prestávkami držali až do roku 1987, keď bol na zásah prezidenta Reagana prepustený v rámci „perestrojky“ na slobodu.
Počas pobytu vo Vladimírskej väznici pri Moskve – známej zlým zaobchádzaním s väzňami – sa mu svätá Panna zjavila dvakrát.
Prvýkrát to bolo 12. februára, pri dlhodobej väzbe na samotke, keď sa už jeho zdravotný stav v dôsledku zimy, vlhka, bitia a mučenia silno zhoršil a keď jeho hlavnou životnou vzpruhou bola modlitba. Keď sa tej noci náhle prebudil a začal sa modliť navzdory veľkej zime, po celom tele pocítil neobvyklé teplo. Naraz celu zalialo nádherné svetlo – a to presne také, aké neskôr zbadal v Hrušive – a v ňom sa mu zjavila svätá Panna.
Bolo to krátke zjavenie, trvalo púhych pár minút, ale tieto chvíle pre mňa znamenali svet…“ – napísal neskôr vo svojej životopisnej knihe „Svedectvo“, vydanej v r. 1991 v USA. „Cítil som sa neuveriteľne bezpečný, napriek tomu, kde som bol a čomu som mal čeliť v bezprostrednej budúcnosti. Mária sa rozhovorila o mne: „Musíš sa naučiť odpúšťať tým, ktorí ťa prenasledujú najviac! Pred tebou sú ťažké roky, súdy, pokorovanie. Ale odo dneška už nikdy nebudeš mať strach.
Posledné dva roky Jozef strávil v obávanom gulagu na Urale. Jeho zdravotný stav sa veľmi zhoršil. Po prepustení v r. 1987 sa zasadil o to, že Cirkev vyšla z podzemia ešte pred svojím uznaním. Mala 5 miliónov veriacich, vedených stovkami kňazov, vyštudovaných väčšinou v tajných seminároch a riadených niekoľkými biskupmi.
Vláda Jozefovi umožnila vycestovať do Holandska, ale späť ho už nepustila. Jozef sa zatiaľ usadil s rodinou medzi ukrajinskými katolíkmi v Kanade. Prijali ho v americkom senáte a viackrát dôverne hovoril so Svätým Otcom.
Pri svojej návšteve Hrušiva Jozef opäť videl Pannu Máriu a počul i niekoľko Jej posolstiev, podobne, ako väčšina prítomných pútnikov: Moja dcéra, Ukrajina, prihováram sa za teba a tvoje deti i za tvoju budúcnosť. Nastáva čas, keď váš národ, tak milujúci Boha, získa samostatnosť a stane sa útočiskom tým, ktorí zotrvajú vo viere v Ježiša Krista.
Mnohí prichádzajú ako nepraví mesiáši a nepraví proroci. Preto vás varujem, buďte bdelí a opatrní. Šťastný je život tých, ktorí sú bez viny a riadia sa Božími prikázaniami
“ (14. 5. 1987).
Lucifer stráca silu. Aby sa udržal na svojom tróne temnoty, začal predstierať, že sa napravuje, ale nie je to pravda. Lucifer je šikovný a úskočný… Modlite sa za Rusko. Rusko sa obráti len vtedy, keď sa za neho budú modliť všetci kresťania… Bezbožný je Východ i Západ. Rozdiel je len v tom, že na Západe nie je bezbožnosť proklamovaná oficiálne. Aby ste zachránili Rusko a celý svet pred bezbožným peklom, musíte obrátiť Rusko ku Kristovi Kráľovi“ (16. 5. 1987).
Jozefovo zjavenie 12. februára 1981: Vtedy ho z trestu za tajnú publikačnú činnosť na noc umiestnili do smrtiacej cely, do ktorej bol niekoľkými prieduchmi vháňaný mrazivý vzduch. Bol tam len v ľahkej košeli. Napísal o tom: „Mrazom som tak zmalátnel, že som si nakoniec ľahol, modlil sa a očakával svoj osud. Po dvadsiatich minútach sa moje pery už nemohli pohybovať a zavreli sa aj moje mrznúce viečka. Ešte som mohol myslieť, ale už som nemohol hýbať svojimi údmi. Mrzol som ku smrti. Ale vtedy som si naraz uvedomil akýsi silný záblesk a veľmi mocné svetlo… a v cele sa začalo otepľovať. Na očných viečkach som pocítil ženskú ruku… Keď sa táto ruka vzdialila, bol som schopný otvoriť oči. Predo mnou stála Panna Mária, tak, ako som Ju videl pred dvoma rokmi. „Volal si Ma, tak som prišla!V cele sa otepľovalo. Moje telo cítilo teplo, akoby bolo pri peci.
Panna mi povedala mnoho proroctiev o ľudstve. Ukázala mi prorocké vízie. Videl som mapu, ktorej niektoré časti horeli. Rusko! Zasiahnuté boli aj okolité zeme.
Potom nás Mária žiadala o pokánie a duchovnú čistotu.
Na záver sa objavil veľký záblesk a svätá Panna zmizla.
Vyzliekol som si košeľu a začal som sa prechádzať po cele. Bolo tam veľmi teplo, potil som sa. Strážcovia nemohli veriť svojim očiam, že som bol nažive. Na druhý deň to začala vyšetrovať celá komisia. Neuverili mi, že sa mi zjavila Panna Mária
.“