Monitoring – Téma dňa: Estónci volajú po slobode, Pravá tvár jedného náboženstva, KINO: Láska ako pasca

153

Fakľový sprievod v Estónsku – Estónci chcú vystúpiť z EÚ

Tallinn 26. februára 2015 (HSP/Foto:FB)

Fakľové pochody sa po 80 rokoch akosi zasa vracajú do módy. Začali sa objavovať vo viacerých miestach na Ukrajine, občas sa vyskytnú v Lotyšsku a už sa konajú aj v Estónsku. Podobným fakľovým pochodom v uliciach Tallinnu oslávili Deň nezávislosti.

Zástupcovia estónskych patriotických organizácií svoj pochod odštartovali od Vabaduzeho námestia, prešli starým mestom a vrátili sa k miestnej soche Slobody, kde sa potom konal nacionalistický míting „Estónsko pre Estóncov!“

http://www.hlavnespravy.sk/faklovy-sprievod-v-estonsku-modra-je-dobra/564395

**************************************************************************

keprtalSlovenský dobrovoľník armády Doneckej republiky Martin Keprta pre portál Aktuality: : 

„Našiel som novú vlasť, ktorej chcem slúžiť a ak bude treba aj umrieť za ňu so zbraňou v ruke.“

http://www.aktuality.sk/clanok/271050/nevzali-ho-do-armady-siel-k-separatistom/

Téma dňa: ISLÁM

Najprv trocha humoru (dnes už možno čierneho)

Nemecko a Európa: Tisícky znesvätených kostolov

 Odkiaľ tá nenávisť voči kresťanstvu? Iba v Severnom Porýní–Vestfálsku bolo od r. 2010 až 3504 vlámaní do kostolov. No zatiaľ som na to nenašiel na internete nijakú reakciu našich biskupov.“

kostol3 Komentár kath.netu: Michael Schneider-Flagmeyer, zakladajúci člen Fóra nemeckých katolíkov

 Kolín, 24.2.2015 (kath.net/Forum Deutscher Katholiken) 017 698 – Iba v Severnom Porýní- Vestfálsku (NRW) bolo od januára 2010 až 3504 vlámaní do kostolov. Oznámil to minister vnútra NRW Jäger (SPD) na otázku frakcie CDU.

V kostoloch sa kradne, ale nielen to – kostoly sa používajú aj ako toalety, spovednice a chóry sa zneužívajú ako ohniská, oltárny priestor býva pornograficky provokatívne znesvätený, svätostánky sa vylamujú, hostie sa kradnú na satanistické obrady a spôsobuje sa veľa pustošenia ako napr. ničenie vzácnych starých kostolných okien a to nielen v Nemecku, ale v celej Európe, najmä vo Francúzsku.

Odkiaľ pochádza táto nenávisť voči kresťanstvu a táto chuť ničiť? Predtým, ako sa budeme venovať tejto otázke, musíme ešte zdôrazniť, že v celej Európe musia kresťania pre svoje verejné vyznanie viery trpieť mnohé nevýhody v zamestnaní a dokonca – ako vo Veľkej Británii – ich zatýkajú a vlečú pred súdy.

Nemožno jednoducho už prehliadať, že v Európe kresťanstvo nielen mizne, ale treba si položiť aj otázku, či kresťanstvo má u nás ešte korene.

Čo je teda dôvodom tohto stále agresívnejšieho postoja voči kresťanstvu? Nie je to jeden dôvod, ale mnohé. Predovšetkým je to miznutie znalostí o viere medzi tými, čo sa ešte oficiálne označujú ako kresťania a z ktorých už stále menšia časť svoju vieru aj praktizuje.

V tom cirkev zvlášť v Nemecku nie je nevinne. Katechéza a výuka náboženstva, ktorá si zaslúži názov kresťanská či dokonca katolícka, sa už desaťročia koná len zriedka a ak, tak iba pokradomky. Na teologických fakultách iba DVAJA zo 100 vyučujúcich podľa výpovede významného exegéta a biblistu Klausa Bergera veria vo vzkriesenie Krista! To zhrnul katolícky kňaz v nemeckom Badene v kázni nasledovne:

Jasličky v Betleheme boli prázdne a hrob v Jeruzaleme bol plný.“

No nielen tu zlyhali muži a ženy Cirkvi, ale aj v prístupe k najhorším prípadom zneužívania a v iných veciach.

Agresívne médiá

Ale aj mnohí veriaci pri nedostatku vedomostí o viere nehľadali osvieženie znalostí pri prameni, ale v mútnych vodách protinábožensky založených médií – ba aj tých cirkevných! Tým sa dostávame k závažnému dôvodu nepriateľstva voči kresťanstvu. Mnohé médiá nasledovali stále agresívnejšie vystupujúci ateizmus a mocne rozdúchavali nepriateľstvo voči Cirkvi a jej predstaviteľom. Je síce cirkevno-politicky dosť nekorektné také niečo povedať, ale pozorný čitateľ, poslucháč a divák vie, čo sa tým myslí.

Často sa toto nepriateľstvo proti kresťanstvu a Cirkvi ľuďom veľmi šikovne a podprahovo podsúva a rád pripúšťam, že si to mnohí žurnalista v celej miere ani neuvedomuje. Tak televízia WDR v relácii v r. 2013 ešte veľmi objektívne hovorila o znesväcovaní kostolov. No keď si dnes na Google zadáme znesväcovanie kostolov atď., nájdeme o tom iba veľmi málo v novinách a iných médiách. Informujú o tom najmä súkromné katolícke stránky a blogy.

Na našej oficiálnej katolíckej stránke, ktorá je financovaná mnohými našimi peniazmi z cirkevných daní, som o tom nenašiel nič, ako ani na stránke Biskupskej konferencie Nemecka

IŠ predáva starožitnosti z európskych kostolov

Katolícki publicisti:   vraj – nijaká panika, alebo – hurá – kapitulujeme (?)

Ďalší motív znesväcovania kostolov sa dozvieme zo svetovej tlače. „Islamský štát” IŠ, ktorý je odrezaný od svojich veľkých prameňov financovania a tak predáva nielen kurdské mŕtvoly za milióny a ľudské orgány – lekárov, ktorí odoprú spoluprácu zmasakrujú – ale obchoduje aj so starožitnosťami z vlámaní do európskych kostolov. A pastieri do veľkej miery mlčia. Vo Francúzsku už chce biskup preto zamknúť kostol. V Nemecku ešte nie sme tak ďaleko, ale ktovie, čo ešte príde.

„Hurá, kapitulujeme!” Kapitulujeme v štáte a v cirkvi. Salafistickí kazatelia, ako Pierre Vogel a mnohí iní, ktorých vyčíňanie v mešitách nekontrolujeme, smú rozstrekovať svoj jed bez následkov. IŠ smel na svojom dome v Saarbrückene mať vztýčenú svoju vlajku príliš dlho, kým orgány zasiahli. A odkiaľ pochádza rastúca agresia moslimských žiakov na školskom dvore, ktorí vykrikujú proti-kresťanské heslá a učiteľky hania ako kresťanské neviestky a mažú na kostoly svoje nadávky? Sami od seba tie deti na to neprišli.

Najlepšie posúdenie tejto situácie a našej zbabelosti podal Alexander Kissle zo skupiny „Cicero“ (Komunikácie a prieskum trhu).

Po strašnej masakre našich 21 koptských bratov vo viere hordami IŠ v Líbyi, sa dal očakávať rozhorčený výkrik vo všetkých médiách. Ale väčšina mlčí, ako pri znesväcovaní kostolov. Za to deň po masakre koptov sme na tak zvanej katolíckej stránke katolíckeho riaditeľa Akadémie v Limburgu Prof. Joachima Valentina mohli čítať: „Nijaká panika”. Kládol si otázku, ako my, potenciálne obete atentátov máme na toto nebezpečenstvo reagovať a konštatoval: „Iste nie, keď budeme panicky ukazovať prstom na moslimov, ktorí pokojne medzi nami žijú a sami sú potenciálnymi obeťami.“

Ale islamistická agresia rastie. A mimo Európy toto konštatovanie pokojného postoja v nijakom prípade neplatí, čo ukazuje hrozné prenasledovanie kresťanov vo väčšine islamských krajín.

A potom prichádza od Valentina veta typická pre „vyrovnanosť“ a ignoranciou len tak prekypujúce vyhlásenia niektorých katolíkov vo funkciách:

„Treba skôr pochopiť, že islamisticky odôvodnené násilie nemusí nutne vychádzať z moslimského náboženstva, aj keď Korán sa na ospravedlnenie ‚spravodlivých vojen‘ hodí lepšie ako Biblia. Križiackym výpravám a páleniu bosoriek tiež nedokázalazabrániť.“ (!!!).

Valentin tým dokumentuje, že Korán ani dejiny Cirkvi nepozná. Hovorí dokonca o pacifistických výpovediach islamu.

Férovo treba uviesť, že na tejto stránke sa objavil aj oveľa diferencovanejší „postoj“ Alexandra Görlacha: „Zabráňte už počiatkom”. Tu autor konštatuje, že „konflikt na Blízkom Východe sa už do Európy rozhodne dostavil. Vo Francúzsku musí prezident prosiť židovských bratov, aby krajinu neopúšťali. Nemecká politika to robí ako on a sľubuje ochranu židom, ktorí u nás zostanú.“ …

Dr. theol. (kath) a Dr. phil. Alexander Görlach, narodený ako Firat Kaya v Ludwigshafene a syn tureckého robotníka v Nemecku, ktorého ako batoľa adoptovali nemeckí rodičia, pozná islam vynikajúco, pretože študoval nielen v Mainzi a Ríme, ale aj v sunitskom centre, Univerzity Al-Azhar v Káhire. Od r. 2009 je vydavateľom a šéfredaktorom diskusného magazínu „The European”, ktorý vychádza v nemčine a angličtine printovo aj na internete.

Pravá tvár jedného náboženstva (prednáška)

Šejk mešity Al-Azhar – najdôležitejšia sunitská autorita,

odmietol vylúčiť katov IŠ z islamského spoločenstva

Prof. Valentinovi pripomína, že islam má veľa do činenia s islamizmom, inak by šejk mešity Al-Azhar, ktorý je najdôležitejšou sunitskou autoritou, neodmietol vylúčiť katov IŠ z islamského spoločenstva a napriek veľkému poškodzovaniu islamu ich označil za jeho príslušníkov. Veľmi povážlivá záležitosť, ktorá by mala u nás každého v politike a Cirkvi vyburcovať.

Jasné a jednoznačné stanovisko nemeckých biskupov ku všetkým týmto prípadom je viac než naliehavo potrebné, v zmysle slov Pána povýšeného do nebies spoločenstvu v Laodicey: „Ach, keby ste boli studení alebo teplí …!”

Končíme vetou Alexandra Görlacha, ktorý kritizuje mlčanie Cirkvi v naliehavých otázkach: „Ľudia v Európe, tak píše Elias Canetti v známom diele ‚Masa a moc‘, už neveria v posmrtný život. To znemožňuje zmobilizovanie sa skrze kresťanstvo. Reakcia Cirkvi vzhľadom na tieto okolnosti je hrozivo úbohá.“ („Christ und Welt“). To sa zvlášť týka nemeckej čiastkovej cirkvi. –zg-

KINO: Láska ako pasca