Svedectvá, Výzva lásky, a i. TV, Dej Bože můj

2226

Jsem Miriam ráda bych se s vámi podělila o jednu myšlenku z loňské návštěvy Medjugorje a Mladifestu.

Na pouť jsem se dostala opravdu zázrakem. Ještě v odjezdový den jsem se ráno budila s tím, že nikam nejedu. Ale Bůh chtěl jinak.  A tak jsem tři hodiny před odjezdem balila kufry, protože se znenadání uvolnilo v autobude místo a to místo mi bylo nabídnuto. Byla jsem šťastná, ale musela jsem se sama sebe i Boha stále víc ptát? Proč jsem tady? Co ode mě Bůh žádá?…

V té době mě provázelo mnoho otázek týkajících se vztahu s Bohem. Měla jsem pocit, že za několik posledních měsíců velmi ochladl. Nevěděla jsem si moc rady, co s tím, protože jinak jsem se snažila žít co nejlíp, zpověď jsem si vždy chystala svědomitě.  Ale stejně jsem cítila, že tohle není ono.

Byl pátek 1. srpna a já opět přemýšlela o tom, jak jsem si toto Boží pozvání vůbec nezasloužila… ,,Bože, prosím, dej mi odpovědi na otázky, nebo mi dej klid, ať dokážu vnímat Tvoje slovo…“. A věřte nebo ne, Pán Bůh začal ještě ten večer při mši svaté a při adoraci promlouvat skrze slova těch, co adoraci vedli.

Jestli čekáš na to, až budeš dokonalý, abys mě (Pána Ježíše) mohl milovat, nebudeš mě milovat nikdy. Miluj mě tady a teď!

Ano, tady a teď, takový jaký jsi, se všemi nedostatky a bolestmi v srdci. On zná naše srdce. On nás znal ještě dříve, než jsme započali svůj život v mateřském lůně. S láskou k Bohu nelze čekat. Musíme se jí učit každý okamžik našeho života. Není to snadné, ale musíme vystoupit na ten první pomyslný schod, abychom mohli stoupat výš a výš, stále blíž k Bohu.

Když jsem si tohle uvědomila, velmi jsem se zaradovala. On moje modlitby slyší! Odpovídá ústy kněze těmito jednoduchými slovy. Musela jsem vzít svůj deníček a tu větu si napsat. I dnes se k ní můžu vrátit a bude mi stále připomínat, abych zanechala váhání a na Boží lásku odpověděla tou svojí…  A věřím, že i vám Bůh říká: Miluj mě tady a teď!                Miriam Kudrnová

http://medju.blog.cz/1302/miluj-me-tady-a-ted  (ilustračný obr. a)

Mirjana Dragičevičová –  Soldová  k pútnikom 

Dobrodružstvo s Bohom   

           Duša kňaza musí byť čistejšia ako lúče slnka, aby ho Duch Svätý neopustil a aby mohol povedať: Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. (sv. Ján Zlatoústy)

str.25. Eli Ali z Libanonu poskytol na festivale mládeže v Medžugorí v auguste 2012 takmer neuveriteľné svedectvo o Božom pôsobení vo svojom živote a o výzve, aby sa stal kňazom. &TU je jeho svedectvo:

      Volám sa Eli a do Medžugoria som prišiel na Zelený štvrtok v roku 2000. Som inžinier a pracoval som v banke. Cirkev i praktizovanie viery mi boli dovtedy vzdialené. Už počas letu sa všetci neustále modlili, čo ma veľmi znervózňovalo. Hneď po prílete išla najprv celá naša skupina do kostola. Mojím prvým krokom k Bohu bola sv. spoveď. Cítil som sa po nej veľmi zvláštne. Moje tvrdé srdce celkom zmäklo. Nasledujúci deň, na Veľký piatok, sme vystúpili na Križevac. Tam som sa stretol s kňazom zo spoločenstva Blahoslavenstiev. Spýtal sa ma, či som ten kňaz, ktorý priviedol skupinu pútnikov z Libanonu. Bolo to po prvý raz, čo ma Boh týmto spôsobom oslovil. Kým ostatní z našej skupiny sa postili, ja som sa v kuchyni dosýta najedol. Až tak veľmi, že ma rozbolela hlava…

Božia ruka

strana25Potom sme všetci išli za vizionárkou Vickou. Stále som fotografoval Vicku a zároveň som pozorne počúval aj tlmočníka, ktorý prekladal jej slová. „… niekoho tu veľmi bolí hlava, lebo nedodržal pôst. A Matka Božia nám predsa hovorí, aby sme sa postili a tak posilňovali svoju vlastnú vôľu.“ Vtedy mi ako film prebehli pred očami všetky moje hriechy. Rozplakal som, lebo som si uvedomil, aký som veľký hriešnik a zároveň sa moje srdce naplnilo radosťou, že

Boh ma napriek tomu miluje. Keď som zatvoril oči, zazrel som Boha Otca ako sedí pred mnou v snehobielom odeve. Kľačal som pred ním s hlavou položenou na jeho chodidlách a na ramene som cítil dotyk Božej ruky. Uvedomil som si, že som v raji. Potom som zbadal aj Máriu, ako drží v náručí Ježiša a dokonca i mňa. Otvoril som oči a rozbehol som sa za svojou libanonskou skupinou. Od nevýslovnej radosti som vykríkol: „Boh je báječný a Matka Božia nás všetkých miluje!“ Nechápali, čo sa so mnou deje, ale všetci mi vraveli, že žiarim šťastím.

 Rozhodnutie

      Vzápätí som vošiel do kostola a neustále som sa modlil až do jeho zatvorenia. Keď som sa večer vrátil do penziónu, prvýkrát v živote som sa pustil do čítania Biblie. Až dovtedy boli peniaze u mňa na prvom mieste a Michael Schumacher s Formulou 1 na druhom. V Medžugorí sa však na prvé miesto v mojom živote dostal Boh. Po návrate domov som svojej matke oznámil, že sa chcem sa stať kňazom. Matka nesúhlasila, ale otec mi povedal, aby som konal podľa Božej vôle. Napokon som s matkou uzavrel dohodu, že sa na jeseň vrátime do Medžugoria. Ak mi dá Matka Božia znamenie, vstúpim do kláštora. V opačnom prípade zostanem pracovať v banke. Pred cestou som prosil Matku Božiu, aby mi dala jasne najavo, či sa mám stať kňazom.

strana20 Boh ťa volá                            

 V októbri som aj s rodičmi opäť pricestoval do Medžugoria. Tretí deň sme išli za duchovným otcom, ktorý sa volá Jozo. Jeho rozprávanie o utrpení františkánov v Hercegovine ma dojalo až k slzám. Slzám sa neubránila ani Američanka, ktorá sedela vedľa mňa. Podal som jej vreckovku a ona mi povedala: „Budem sa za vás modliť, aby ste sa stali dobrým kňazom.“ Podaroval som jej svoj ruženec. Potom sme zavítali do kostola spoločenstva Oázy mieru, kde Claire-Marie hovorila o tom, ako sa stala rádovou sestrou. „Do Medžugoria som prišla ako 32-ročná na Veľký piatok. Vtedy mi dal Boh prvé znamenie, aby som sa stala rádovou sestrou.“ Tak veľmi sa to podobalo môjmu príbehu… Zrazu sa obrátila ku mne: „Boh ťa volá. Chce, aby si mu slúžil. Ale neboj sa, môžeš sa slobodne rozhodnúť. Matka Božia ťa však tak veľmi miluje, že ťa bude sprevádzať na každom kroku. Nikdy na to nezabudni!“

 Znamenie Matky

Bol to šok nielen pre mňa, ale aj moju matku. Tá sa Claire-Marie priamo spýtala, či ma pozná. „Neviem, čo som vášmu synovi povedala, bolo to od Ducha Svätého. Viem iba, že si Matka Božia želá, aby sa stal mariánskym kňazom.“ Ešte v ten večer som sa opäť stretol s Američankou, ktorá mi oznámila, že jej Matka Božia dala znamenie, aby som sa stal kňazom. Z ruženca, ktorý som jej daroval, vychádzala pri modlitbe ruženca vôňa ruží, ktorú cítili všetky skupiny modliacich sa pútnikov.

Koncom októbra 2000 som sa vrátil domov do Libanonu a už 18. novembra som vstúpil do kláštora. Vyše 12 rokov som v ráde Panny Márie a štyri roky som kňazom. Život je naozaj jedno veľké dobrodružstvo. Neexistuje nijaká záruka okrem Božieho slova. Je však nádherné kráčať životom s Ježišom a Máriou!   Z Medjugorje aktuell 92/2012      ilustračné foto (a)
      

FILM:  Na rázcestí        


 

Zrada, nôž a svadba

Istého večera  v marci 1999 som sedel v argentínskom Buenos Aires ako vždy v spovednici kostola, kde som pôsobil ako kaplán. Tu prišiel ku mne 28-ročný mladý muž.

gods-love„Padre, volám sa Juan a chcem si ešte dnes vziať život.“ „Ale prečo?“, opýtal som sa preľaknutý. „Pretože moja priateľka ma opustila kvôli inému a ja to nedokážem zniesť. Boli sme už tri roky zasnúbení.“- „Rozumiem..“

Pretože som nevedel, čo mám povedať, prosil som Ducha Svätého, aby ma osvietil. Mal som málo času a preto som všetko odovzdal Pánovi.

„Ešte tento večer spácham samovraždu. Som k tomu pevne rozhodnutý.“ Povedal to veľmi dôrazne a potom vytiahol zo saka veľký nôž a položil ho na stôl. Tu som začal nôž posudzovať a povedal som mu, že nie je veľmi ostrý a iste nebude dobre fungovať, lebo bol hrdzavý. Chcel som dať Duchu Svätému čas, aby mohol pôsobiť v Juanovej duši.

„Prečo by tento nôž nemal fungovať“ opýtal sa ma zmätený.

„V nijakom prípade nebude fungovať, Juan, to som ti už povedal. Máš peniaze, aby si si mohol kúpiť nový?“

V tej chvíli som naozaj nepremýšľal, čo hovorím, ale všimol som si, že ma začal pozorne počúvať a  vytreštil oči. Tak som ho poklepal po pleci a povedal som: „Pozri, Juan, veď je očividné, že tvoja snúbenica nebola pre teba tá pravá. Myslíš si naozaj, že v celom Buenos  Aires niet lepšej ženy, ktorá

je ti rovná a má podobné dobré vlastnosti ako ty?–  Iste existuje! Poď, ideme ku svätostánku, kde nás Kristus čaká v Eucharistii. Pomodlime sa spoločne, aby si  

stretol to najkrajšie dievča v Buenos Aires. Boh ho už pre teba vyvolil!“

svadba„Dobre, padre. Ale, myslíte si naozaj, že spoznám nejakú inú ženu?“

„Jasné, chlapče môj. Nie nejaké dievča, ale mimoriadne dievča, s ktorým založíš nádhernú rodinu. Daj mi teraz ten nôž, dobre? Je predsa hrdzavý“!

„Ďakujem, padre, za vaše rady a za vaše priateľstvo. Môžem niekedy prísť a znova sa s vami porozprávať? “

„Kedykoľvek len chceš! Okrem toho by som ťa chcel pozvať na svätú omšu pre mládež, vždy v nedeľu o 19.30 hod. Vtedy je kostol plný junákov ako si ty. Nemal by si chuť prísť?“

A tak Juan odchádzal zmierený s Bohom, so životom a so sebou samým. Vrátil som sa na faru, hodil som nôž do odpadu a poďakoval som sa Bohu za túto chvíľu svetla a milosti.

Tento mladík potom nechýbal ani na jednej nedeľnej omši. Okrem toho sa čoskoro zoznámil s rozkošným dievčaťom. A ja som ich potom zosobášil. Sú ešte aj teraz šťastní a sú si verní. Chvála tebe, Pane, že si zo mňa urobil nástroj svojej milosti!  (100 svedectiev katolíckych kňazov“ cif Catholic Media Verlag)

 Josef Zoch:    Dej Bože mů