Medžugorie: Oči Matky

1431

Neobvyklá fotografia  ako dar od Márie

Autor: Medžugorje, 8. Mája 2010 o 11.13

Dar je pre jej obdivovateľov  a všetkých  s prianím, aby tento obraz mohol vstúpiť do všetkých domovov.

A tu je príbeh:

JEDEN ÚŽASNÝ OBRÁZOK

„Ako dlho ó Mama, sme hľadali Tvoje oči… “

Dávam do pozornosti všetkým jednu výnimočnú  fotografiu. Výnimočná sama o sebe, odhliadnuc od spôsobu ako vyšla,ako  aj keby totiž nebola spojená s faktami,  ktoré práve uvádzam.

Počas púte, ktorú som sprevádzal vlani v Medžugorji  na festivale mládeže, jeden pán, ktorý bol s nami, Giuseppe Tomarchio di Mascali (Katánsko), sa zastavil, aby si odfotil sochu  Madonny nachádzajúcej sa na konci pravej lode(strany) kostola v Medžugorji. Bol 1. August, 15.06 hod. Cítil ako ho láka ísť bližšie k soche, pred ktorou /kým výmieňali kvety/ v tej chvíli bolo  umelé zábradlie slúžiace pre zamedzenie veriacim sa veľmi k soche približovať, vzaté (otvorené).  Nachádzajúc sa tvárou v tvár pred sochou sám nevedel ako ale urobil záber Jej tváre bez toho, aby sa rýchlo na záber pozrel.

O niekoľko dní, 5. Augusta, na ceste späť z návštevy v komunite Nové Horizonty vo svojom domove a po zúčastnení sa na na zjaveniach P.Márie vizionárkou Marijou, jedna  sesternica (Pina) p. Tomarchia, prezerajúc fotky v mobile,  ostala v úžase na jedným záberom Madonny, jej krásy tváre, ale hlavne oči na fotke, ktoré sa zdali ako oči živej osoby a nie sochy. „Túto fotku chcem“, vyhlásila sesternica.  Ale oveľa väčšie prekvapenie rovnako nastalo u p. Tomarchia, keď zistil, že tvár je úplne odlišná od tej, ktorú fotil v kostole.

Potom ako docestovali domov na Sicíliu, mobil odniesol k fotografovi, ktorému sa ako mal v úmysle súbor nepodarilo extrahovať.  Nasledne sa to podarilo u  ďalšieho fotografa, vyvolaná a vytlačená fotografia začínala priťahovať všetkých, ktorí ju videli.

Fotka je podobná s tou z Tihaljina, kde my ale sme nešli, ale s niektorými rozdielmi: tvár nie je viac oválnejšia ako na soche. Ale najviac čo zaujme, sú oči,  na ktoré sa niektorí nedokážu dlhšie dívať, tak  sú živé. Zväčšením fotky sa zistilo, že na očiach sú aj mihalnice. Intenzívny pohľad pôsobí dojmom osoby, ktorej je do plaču. Sú to oči  so spýtavým pohľadom, materinsky  hľadia,  sťažujú sa, ale potom, ako ich uvidíš, Ťa budú nasledovať v láskavosti, pomahajúc Ti odpovedať na jej volanie. Sú to oči smutné a súcitné. Sú to oči, pri ktorých nemôžeš urobiť nič viac a nič menej. Jedná sa o obraz, ktorý sa  šíri.

Možno je to znamenie pre osobu, ktorá ju odfotila, o ktorej nemám dôvod pochybovať, možno je to dar pre našu skupinu. Ale určite nejaká vec je, som presvedčený, že to bolo výnimočná príležitosť pre počúvanie volania Márie, ktorá hovorí očami, očami milosrdenstva, keď každý deň ju prosíme za príhovor za nás. Je to ďalší pokus prosby za naše obrátenie a vážne vziať jej volania. Medzi mnohými obrázkami, ktoré sú v obehu a sú považované za zázračné, táto má výhodu, že dáva živé pocity  volania Márie.

Ale je ešte jeden fakt  v spojení s fotkou, že necítim pomenovať foto ale že je to aspoň pre našu skupinu potvrdenie znamenia. A stalo sa v predošlom roku stále v našej skupine a stále počas festivalu mládeže. Snažím sa opäť predlo žiť s odkazom na iný dátum a inú udalosť zvláštnu.

Práve vystupovali  na kopec zjavenia Podbrdo, keď práve prechádzajúc  okolo starého domu Vicky, všimli sme si skupinu, ktorá očakávala vizionárku. Nikto v dave tisícov pútnikov do Medžugoria v tom čase nevedel, že bude toto stretnutie. Hneď som zmenil plán mojich pútnikov a sústredili sa okolo schodov, kde tradične Vicka zvykne hovoriť s tými, kto chce sa s ňou stretnúť. Ale na jednom mieste v jej dialógu s pútnikmi, Vicka položila ruky na prítomných a začala sa modliť. Mladá pani z našej skupiny, s problémami rôznymi, ktorá stala za Vickou, keď už stratila každu možnosť rozprávať, sa náhle ocitla pred Vickou, ktorá kládla na ňu ruky. Rozplakala sa, keď Vicka ju zavolala menom, keďže sa predtým nikdy nespoznali. „Ako viete moje meno?“ Spýtala sa. „Povedala mi to Pani“  . Odpovedala Vicka. A v tomto momente, táto žena z našej skupiny teraz tak šťastná už nevidela tvár Vicky ale tvár Madonny, ktorá hovorila. Oči zvláštnym spôsobom boli  neopísateľné modré.  Potom počas niekoľkých dní táto žena nebola schopná hovoriť svoj príbeh. Zvyšok dní chcela byť sama, aby si to zvážila. Ani tú noc nechcela opustiť svoju izbu, aj keď tam bol práve voľný vstup na koncert Andrea Bocelliho.

Keď som po určitom čase ukázal a daroval obraz Panny, o ktorej hovoríme, s veľký pohnutím mi táto žena povedala: „ako dlho som hľadala tie oči“..

V súlade s p. Tomarchiom, sme sa rozhodli tento obraz dať k dispozícii všetkým bez akéhokoľvek nároku. Každý nech to sám posúdi.  Jediné, čo žiadame, aby tento obraz sprevádzal  tento príbeh. Cieľom je zabrániť tomu čo sa už stalo, že niektorí to berú akoby to bolo z ich vlastnej skúsenosti a majú z toho prospech. Je to darček pre všetkých.  Že aspoň budú dole napísané slová: Snímka zhotovená v Medžugorji p. Josefom Tomarchio Mascali /Catania/ dňa 1. Augusta 2009 o 15.06 hod tvár sochy, ktorá sa nachádza vo vnútri kostola v Medžugorji. Cieľom je zabrániť, aby niekto špekuloval nad obrázkom.

Dúfam, že nám nebudú stáť vlasy dupkom z diskusii ohľadne pravdivosti alebo falošnosti tohto obrázku, ktoré sa šíria v okolí zjavenia: tento obrázok je výnimočný sám o sebe z akejkoľvek strany sa to vezme. Je zbytočné hľadať  súbor originálny, pretože ako sa hneď vyvolali snímky bol mobil , v ktorom bol tento súbor, zničený. Ja práve preto zaručujem jeho autenticitu.

V krátkosti obraz bude predložený k posúdeniu niektorým vizionárom.  Ja sa zatiaľ  za nich modlím.