Marta Robinová – Bez jedla, vody a spánku

1219

Marta Robinová bola jednoduchá francúzska sedliačka. Narodila sa 13. marca 1902 v rodičovskom dome v obci Chateauneuf-de-Galaure. Svoj domov nikdy neopustila. Pásavala kravy na pastvinách, rada tancovala, bola veselá. Nikdy nechodila na náboženstvo.

Dňa 25. novembra 1918 doma v kuchyni spadla a ostala ochrnutá, až do prvého zjavenia Panny Márie (25. 3. 1921). V tú noc sa jej sestra Alice prebudila na hluk a svetlo. Marta jej vtedy povedala: „To svetlo je krásne, ale ja som videla Pannu Máriu.
Odvtedy Marta všetky prosby predkladala cez Máriu. Vedela, že Ježiš nikdy neodolá príhovoru svojej Matky. Zvlášť v posledných rokoch Martinho života sa zjavenia Panny Márie zintenzívňovali.
V r. 1921 Marta vstala a naučila sa znovu chodiť. Dňa 3. októbra 1926 znovu ťažko ochorela. Dostala posledné pomazanie. Tri týždne ležala v hlbokom bezvedomí. V podvedomí ju trikrát navštívila sv. Terezka z Lisieux, ktorá jej oznámila, že nezomrie a má splniť misiu, ktorú rozšíri do celého sveta. Dňa 25. marca 1928 Marte definitívne ochrnuli nohy. Stolár jej vyrobil diván, na ktorom ležala až do smrti.
Od marca 1928 nemohla zjesť žiadnu stravu. Všetko vyvrátila. Nemohla vôbec prehĺtať, ani tráviť. Nemohla nič vypiť, ani čistú vodu. Odvtedy nemohla ani spať. Lekári boli bezradní. Nevedeli si vysvetliť, odkiaľ symptómy pochádzajú, ani to, že nevedú k smrti.
Jeden druh potravy však Marta nemohla odmietnuť – bola to Eucharistia. Bez nej by nevyžila. Farár zo Chateauneufu jej raz-dvakrát týždenne prinášal v sprievode dvoch miništrantov Nasvätejšiu sviatosť. Kňazi, ktorí mali to šťastie, že Marte podávali Eucharistiu, pozorovali, že do nej vchádzala priamo, bez prehltnutia. (To môžu dosvedčiť aj mnohí iní svedkovia.)
V r. 1930 počula Marta vnútorný hlas Spasiteľa: „Chceš byť ako Ja?“ Marta ochotne odpovedala, že sa Mu chce podobať. Potom videla z Ježišovho Srdca vychádzať kopiju, ktorá sa zmenila na lúče. Tieto lúče prebodli Martine telo. Ježiš jej ešte položil na hlavu svoju tŕňovú korunu. Odvtedy bola Marta na tele poznačená stigmami. Každý piatok počas 51 rokov vo svojom tele a duši prežívala Ježišovo umučenie.
Marta ronila krvavé slzy. Každý večer jej na plachtu k hlave položili obrúsok. Na druhý deň na ňom boli krvavé škvrny. Vždy! Odkiaľ sa vzala táto krv, ktorá tiekla celé polstoročie?
Umučenie u Marty sa začínalo vo štvrtok večer a končilo sa v nedeľu, ku koncu života až v pondelok. Počas tohto obdobia bola akoby mŕtva. V tomto stave ju lekári vyšetrili niekoľkokrát. Ordinariát z Valence ustanovil komisiu. Výsledky ohlásili do Ríma.
Toto jednoduché dedinské dievča dostalo dar čítať v ľudských srdciach a radiť v duchovných veciach. K nej sa chodil radiť prezident de Gaulle, kardináli, biskupi, filozofi, vedci. Videla do budúcnosti, no nemalo to nič spoločné s veštením.
Od Panny Márie dostala vnuknutie založiť v dedine katolícku školu. V r. 1934 takú školu otvorili pre 7 žiakov. Neskôr sa škola rozrástla a mala tisíc žiakov.
Tu je jeden príklad, ako Marta pracovala:

Abbé Finet priniesol Marte 10. februára 1936 obraz. Marta mu oznámila:
-Abbé, Boh od vás niečo žiada. Máte prísť sem do Chateauneufu a založiť tu prvé „Ohnisko lásky“.
– Ja, slečna? Ale veď ja nepatrím do tejto diecézy! Som z Lyonu.
_ Ak to Boh chce, nie je to predsa nijaká prekážka.
– Čo mám však robiť?
– Veľa vecí, napríklad duchovné cvičenia.
– Také trojdňové sústredenia by mohli byť dobré.
– Panna Mária si žiada celých päť dní.
– Ako však tie duchovné cvičenia ohlásime?
– To si vezme na starosť Panna Mária. Ježiš udelí výnimočné milosti. Nemusíte nič propagovať.
– Kedy sa uskutoční prvé sústredenie?
– V pondelok 7. septembra. Potrvá do popoludnia v nedeľu 13. septembra.
A tak sa ja stalo. Dňa 7. septembra prišlo na duchovné cvičenie 33 žien a dievčat. Dnes existuje 70 Ohnísk lásky na všetkých kontinentoch.
Marte pribudla k utrpeniu ešte aj slepota.
Marta prosila Pannu Máriu o príhovor za vyliečenie rôznych ľudí, čo sa aj stalo.
Od stigmatizácie začali k nej prichádzať návštevy zo širokého okolia. Niekedy prijala až 60 osôb denne. Pritom všetkom sa neustále usmievala. Ľudia k nej chodili čerpať silu.
Marte prichádzajú listy z celého sveta. Simone jej ich nahlas číta: výkriky o pomoc od ľudí v každom veku, žiadosti o radu, prosby, poďakovania. Marta počúva a diktuje odpovede. Povzbudzujúce, posilňujúce, radí, utešuje.
Prichádzajú balíky. Je ich plná izba: potraviny, oblečenie, ružence… Marta ich pošle ďalej do Ohnísk lásky, či chudobným, väzňom, malomocným, misionárom.
Posledné umučenie sa odohralo na prvý piatok 6. februára 1981, keď aj zomrela. Na Martin pohreb prišlo päť biskupov, dvesto kňazov a tisíce ľudí, ktorí jej prostredníctvom znovu uverili, alebo silou jej mystiky sa prehĺbila ich viera.
Marta Robinová 51 rokov nejedla, nepila, nespala. Ale nie preto, aby sa hrala na fakíra. Žila len z EUCHARISTIE. 51 rokov nijaký spánok, nijaká strava. Predstavte si, že Marta nespí, ale ustavične premýšľa.

 

 

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokDon Gobbi – Triumf môjho Srdca
Ďalší článokSyrakúzy