Hodnotenie vo svedomí

344

Prebraté z http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110101006

Homília Bratislavského arcibiskupa pri novoročnej svätej omši

Drahí bratia a sestry,
začali sme nový rok 2011. Naša vianočná a novoročná radosť pramení zo skutočnosti, že Boh chce byť s nami a je s nami v Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal človekom a narodil sa v Betleheme. A preto ochotne každému opakujeme podobné želanie, ako sme počuli v 1. čítaní : „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! […] nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!“ (Nm 6,24-26).
Boh sa stal človekom, ako to vyjadruje tradícia cirkvi: Ostáva tým, čím bol, a vzal si to, čím nebol, a pritom ani nesplynul, ani sa nerozdvojil. Ježiš má Božieho Otca a pozemskú matku Máriu, a preto Ježišovej matke Márii patrí aj titul Bohorodička.
V evanjeliu sme o Panne Márii počuli, že „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19). Vieme o nej, že bola ochotná plniť Božiu vôľu, povedala Božiemu rozhodnutiu svoje „fiat“ a dnes nám evanjelium pripomína, že Mária pozoruje, všíma si, ako sa uskutočňuje Božie rozhodnutie v jej živote, aké sprievodné udalosti vyvoláva, ako vplýva na iných ľudí, ako ho vníma jej ženích Jozef, ako reagujú na narodenie jej Syna Ježiša pastieri, ako reagujú chudobní či bohatí. Pozoruje tieto skutočnosti, uvažuje na nimi a nachádza v nich nové podnety pre svoj osobný život.
Rozmýšľanie v srdci znamená hodnotenie vo svedomí. Panna Mária vo svojom svedomí hodnotí svoju životnú situáciu.
Aj pre Máriu platí, to čo sa vzťahuje na každého človeka, že každé hodnotenie vo svedomí je možné preto, lebo ako hovorí svätý Pavol v Liste Rimanom, že všetci ľudia majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje ich svedomie (porov. Rim 2,14 a nasl.) a ako to vyjadruje svätý Augustín: V našich súdoch by nebolo možné povedať, že jedna vec je lepšia ako druhá, keby do nás nebolo vtlačené základné poznanie dobra“. (porov. Benedikt XVI., Chváloreč na svedomie, str. 23).
Panna Mária je otvorená pre hodnotenie svojho života na základe zákona vpísaného do srdca každého človeka a ona si v hĺbke svojho srdca, vo svedomí, uvedomuje bytostnú skúsenosť, že nepatrí iba sebe, že jej osobné „ja“ je zároveň miestom najhlbšieho presahu jej osoby smerom k tomu, od ktorého pochádza a ku ktorému smeruje, v hĺbke svojho svedomia si uvedomuje svoj pôvod a svoj cieľ v Bohu.
My všetci ochotne prijímame poznanie a vedomie, že svedomie je pre každého z nás svätyňa, z ktorej vychádza naša dôstojnosť a naša sloboda, zároveň aj trpíme skúsenosťou človeka všetkých dôb, keď človek zostane len sám vo svojom svedomí, keď si neuvedomí svoje zameranie k Bohu, uzavretý do svojho subjektivizmu. Je zrejmé, že človek musí nasledovať hlas svojho svedomia, alebo prinajmenšom nikdy nesmie postupovať proti nemu, ale je celkom inou otázkou, či úsudok jeho svedomia je pravdivý. Ak by sme zostali len pri dôstojnosti ľudského svedomia a pokladali svedomie za neomylné, tak potom by jestvovala len subjektívna pravda jednotlivého človeka. Ale ako uznávajú aj početní psychológovia pocit viny, schopnosť uznať si vinu patrí k samotnej podstate psychologickej štruktúry človeka. Pocit viny, ktorý rozbíja falošný pokoj svedomia a ktorý možno definovať aj ako protest svedomia proti životu, v ktorom som spokojný sám so sebou je pre každého z nás rovnako dôležitý ako fyzická bolesť, ktorá nás varuje pri porušení normálnych funkcií organizmu.
Panna Mária uvažuje vo svojom srdci, stojí pred nami ako človek, ktorý vo svätyni svojho svedomia neuzatvára sa do svojho subjektivizmu, je otvorená pre skutočnosti, ktoré ju ako človeka presahujú, ba má z nich radosť, vidí v nich výzvu pre svoj život.
Je isté, že Panna Mária vnímala a rozmýšľala pred Pánom Bohom aj nad tým, že totiž bola prinútená vonkajšími okolnosťami, aby porodila svojho a Božieho Syna Ježiša mimo svojho domu a v ťažkých podmienkach (porov. Lk 2, 4.7); životné okolnosti priviedli Bohorodičku do Betlehema. Evanjelista Lukáš to vysvetľuje: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. […] vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, […] aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou“ (porov. Lk 2,1-6).
Veľký starokresťanský teológ Origenes chápe spomenuté skutočnosti nasledovne: „do tohto sčítania ľudu celého sveta musel byť zahrnutý aj Ježiš Kristus, jeho meno muselo byť zapísané vedno s obyvateľmi sveta – aby tento svet mohol posvätiť a tak súpis ľudu premeniť na zápis do knihy života“.
Origines nachádza súvis medzi spisovaním, či sčítavaním ľudu a zapisovaním do knihy života. Sčítanie ľudí si vieme predstaviť pomerne ľahko, zápis do knihy života je obrazné vyjadrenie duchovnej skutočnosti. Zápisom do knihy života je obdarený človek, ktorý prijal Ježiša Krista ako Božieho Syna a snaží sa žiť tu na svete podľa príkladu Ježiša Krista.
Prvé náznaky o tom, že aj Boh „sčítava“ svoj ľud do knihy života, nachádzame v Starom zákone v prvých riadkoch biblickej knihy Numeri. Tam Mojžiš dostáva boží pokyn spísať ľud podľa počtu mien, hlavu za hlavou (porov. Nm 1,2n). Pred Pánom Bohom každý jeden človek je dôležitý, o každého jedného má Boh záujem, každé meno musí byť zapísané. Tento Boží záujem o každú jednu ľudskú bytosť nachádzame prízvukovaný v ďalších biblických knihách: „nezabudnem na teba, […] do dlaní som si Ťa vryl“ – čítame u proroka Izaiáša (Iz 49, 16). V Zjavení svätého apoštola Jána zase čítame o „knihe života“ a o tom, že mŕtvi boli súdení z toho, „čo bolo zapísané podľa ich skutkov“. (Zjv 20, 12). Boh pozná všetkých ľudí do najmenšieho detailu, veď podľa evanjelistu Lukáša „máme aj všetky vlasy na hlave spočítané“ (Lk 12, 7). Tento vstup Boha do osobných dejín každého jednotlivca vyjadril napokon Ježiš obrazom o dobrom pastierovi, čo svoje ovce volá po mene a oni počúvajú jeho hlas (Jn 10, 3).
Panna Mária Bohorodička nám na začiatku nového roka poskytuje príklad správneho životného postoja. Je presvedčená spolu so svojim manželom svätým Jozefom, že Boh sa o nich zaujíma, obaja sú si istí Božou starostlivosťou, sú si vedomí, že sú „zapísaní do Božej dlane“ (porov. Iz 49,16), a preto prejavujú svoju vernosť Bohu navonok vo svojich životných postojoch, vo svojich skutkoch, chcú byť zapísaní v Božej knihe života.
Pre nás je celkom samozrejmé položiť si na začiatku nového roka otázku: čo nám prinesie nasledujúce obdobie? aký bude tento rok pre nás, pre každého z nás jednotlivo? Niečo je naplánované, niečo vieme predvídať, ale vieme aj to, že úplná odpoveď na túto otázku nás presahuje, značná časť našej budúcnosti zostáva skrytá.
Medzi naplánovanými dôležitými udalosťami, ktoré sa dotknú nášho života v nasledujúcom roku, je aj sčítanie ľudu, ktoré sa uskutoční v máji. Keď dopredu uvažujeme nad touto udalosťou, uvedomuje si jej praktický význam pre našu spoločnosť, ale aj mimoriadne dôležitú možnosť a nezanedbateľnú povinnosť prejaviť svoju dôstojnosť člena Božej rodiny a člena katolíckej Cirkvi.
Pre duchovný život našej vlasti bude v nasledujúcom období veľmi cenné putovanie relikvie svätého Cyrila po farnostiach. Relikvia sv. Cyrila, čiže malá čiastka z jeho telesných pozostatkov, ktorá je uchovávaná v Nitre, bude putovať počas dvoch rokoch po farnostiach všetkých slovenských diecéz, aby sa týmto osobitným spôsobom pripomenuli život a činnosť svätých Cyrila a Metoda na našom území a ich nenahraditeľný duchovný prínos.

Máme pred sebou nový časový úsek roku 2011, vstupujeme do neho vo viere spolu s Pannou Máriou Bohorodičkou a svätým Jozefom a spolu s nimi chceme pozorovať životné udalosti nášho života a žiť ako tí, ktorí si všímajú Božie pozvanie k dobru a pravde vo svojom svedomí, ktorí nikdy nezabúdajú na svoju dôstojnosť Božích synov a dcér.