Bola som na pohrebe Jána Pavla II.

421

Na prosbu niekoľkých mojich priateľov rozhodla som sa napísať vám o svojej ceste do Ríma na pohreb Svätého Otca Jána Pavla II.

V Ríme bolo viac než SUPER. Vycestovali sme v stredu o 17.00, do Ríma sme prišli po 24 hodinách cesty. Z autobusu sme vystúpili na konečnej zastávke metra a metrom sme sa dostali k Lateránskej bazilike (10 zastávok). Žiadna dopravná zápcha, žiaden chaos, naopak hlboký pokoj a perfektná organizácia, metro zdarma. Zdarma bola aj minerálka, tú nás stále nútili piť. WC na každom rohu, bolo ich plno, nikdy sa pred nimi netvorili rady. Veľkoplošné obrazovky, v bazilike malé televízory za každým stĺpom. Všade polícia, zdravotníci, usporiadatelia, upratovacia služba, … všade ich bolo plno. A ten pokoj, ten ma naozaj prekvapil.

Niektorí od nás sa rozhodli ísť do Vatikánu, no uviazli v uličke, museli sa vrátiť. My, znalí situácie sme večer išli na okružnú cestu Rímom (Koloseum, Forum Romanum, Fontána di Trevi, …) – súkromne. Dala som si taliansku zmrzlinu. O 21.00 začali modlitby za pápeža. Všetkým(!) nám rozdali brožúrky s textami modlitieb a nádherné rôznofarebné sviečky = lampáše. Modlitby totiž končili impozantným sviečkovým sprievodom mestom Rím. Po skončení sprievodu sme sa uložili spať na trávniku pred Lateránskou bazilikou, rozdali nám tenké deky. V noci prituhlo. Zobudila som sa na to, že ma niekto prikrýva ťažkou vlnenou dekou: všetkých nás niekoľko tisíc pútnikov spiacich pred Lateránskou bazilikou dobrovoľníci starostlivo poprikrývali hrubými vlnenými dekami.

Vyspala som sa dobre, no krátky spánok mi nestačil, už zrána bolo rušno, prichádzali ľudia z hotelov a tí, čo práve docestovali. Atmosféra bola medzinárodná: napríklad vedľa mňa boli 3 Aziatky, 1 černoška, 1 Bieloruska, 2 Talianky, niekoľko Poliek a sestry dominikánky zo Slovenska. Fotoaparáty len tak cvakali.

Svätú omšu sme prežili, dovolím si povedať, všetci v hlbokej úcte k pamiatke Svätého Otca. Na záver svätej omše sme postojačky skandovali: „Santo subito!“ Preložila mi to susedka Bieloruska: Svätý ihneď! K skandovaniu za svätorečenie Svätého Otca som sa rada pripojila: podľa môjho názoru Ján Pavol II. naozaj bol a je svätý človek. Po svätej omši sme v pokoji odišli domov, do Košíc sme všetci v poriadku dorazili v sobotu o 15.00. Vďaku za pokojný priebeh púte mnohí z nás vyjadrili modlitbou Korunky Božieho milosrdenstva.

Púť do Ríma bola pre mňa hlbokým duchovným zážitkom. Mediálne reči o dopravných zápchach a chaose sa vôbec nepotvrdili, príjemne ma prekvapil vlastný organizmus (3 noci spánku v improvizovaných podmienkach som zvládla v pohode). Som veľmi rada, že som mala milosť byť na rozlúčke so Svätým Otcom. Maja