Aktuálne: Súdna show Paola Gabrielleho, Slobodomurári v kostole a i.

412

Bizarná súdna „show“ Paola Gabrieleho

Rím, 2.10.2012 (kath.net/Paul Badde/DieWelt) 015 250 –V prvý deň procesu aféry úniku dokumentov, na ktorej sa  výdatne dostal ku slovu bývalý pápežov komorník Paolo Gabriele (na obr.), do veľkej miery priznal, že nezákonne vyniesol z pápežského paláca veľký počet dôverných dokumentov. Povedal, že nemal nijakých spolupáchateľov, ale že s mnohými ľuďmi rovnakého zmýšľania podrobne hovoril o dezolátnom stave Cirkvi i o stave svojej duše.

V tejto duši to však muselo vyzerať a ešte stále zrejme vyzerá ako vo veľkej skrini v jeho byte, kde žandári z Vatikánu našli neporiadne pohádzané výstrižky z novín, tajné dokumenty, vytlačené maily, podklady o slobodomurároch alebo kus zlata v škatuli od topánok – či aj šek vystavený pápežovi Benediktovi XVI. na 100 000 eur, o ktorom Gabriele jednoducho „nič nevedel“.

Jeho elegantný oblek mu aj dnes ešte padne ako uliaty

Jeho oblek mu aj dnes dobre sedí. On aj teraz automaticky vyskočí ako v minulosti, keď do súdnej siene vkročí Georg Gänswein, súkromný sekretár pápeža, jeho bývalý predstavený, s ktorým spolupracoval tak úzko, ako nik iný a ticho sa usmieva, keď ten hovorí o tom, že by ho nikdy nebol podozrieval.

No kto počúva, ako sa rozhorčene rozhovorí o fatálnych možnostiach, ktorými podľa jeho názoru možno pápeža v jeho rozhodnutiach manipulovať (pretože Benedikt XVI. pri obede niekedy aj kládol otázky namiesto toho, aby iba panovačne hlásal nové pravdy), ten sa nevyhne pomysleniu na neporiadok v Gabrieleho skrini, z ktorej žandári museli povynášať 82 kartónov a obálok plných nakradnutých vecí.

Stále znova zaviera oči, akoby sa chcel zahľadieť do bohatého vnútra svojej duše, v ktorej sa on sám už dlho, ako sa zdá, vôbec nevyzná. S krádežami začal v minulom roku, ako uvádza do protokolu a nehne ani brvou, keď sa vo výpovedi sekretára neskôr hovorí o tom, že sa u neho našli aj tajné dokumenty z rokov 2006,2007 a2008.

Vraj konal inštinktívne

Gabriele vyhlásil, že vraj konal inštinktívne, čo mal byť motív voľby dokumentov, ktoré zjavne bez výberu kopíroval, veď boli medzi nimi aj nemecké dokumenty, ktoré nedokázal ani prečítať. Prvé dokumenty vraj vyniesol „z čisto osobných motívov“, bez úmyslu ich niekedy zverejniť.

„Majstrovské dielo“ Gianluigiho Nuzziho, v ktorom sa všetky tieto dokumenty zrazu v máji objavili knižne, preto vraj nikoho tak neprekvapilo ako jeho samého! „Je ťažké, ba nemožné, hľadať dôvod toho, čo sa mi prihodilo,“ povedal raz. Podobne by mohol pred súdom argumentovať aj námesačník … Možno ho súd aj preto – v protiklade s inými svedkami – nenechal prisahať na Bibliu.

„Nebol to pre mňa síce nijaký zločin, že som skopíroval dôverné dokumenty v pápežovom paláci, no niekedy ma predsa potom napadlo, že by som sa za svoje správanie mohol raz zodpovedať,“ vyhlásil Gabriele.

Mnohé kontakty na trojminútovej ceste pešo

To však potom vraj pochopil duchovne a zdôveril sa pátrovi Giovannimu, ktorému odovzdal celý balík (taký hrubý, že ho mohol chytiť medzi palec a ukazovák) ukradnutých dokumentov – a ten ho upozornil, že to čo koná, nie je správne.

No páter Giovanni nebol zrejme jediným radcom, ktorému sa zdôveril. Rovnako často sa stretával aj s kardinálom Paolom Sardim (ktorý ho pred rokmi odporúčal na službu v pápežskom paláci) či s Ingrid Stampovou, bývalou dôverníčkou pápeža, jeho susedou, ktorá bývala vedľa neho v dome pri vatikánskych múroch.

Aj kardinála Sardiho pociťoval dlho ako svojho „duchovného vodcu“, ako „prvé miesto kam sa obrátiť pri neriešiteľných tajomstvách“. To vraj dnes už povedať nemôže.

A vôbec, pretože mal vraj toľko kontaktov, že trojminútová cesta pešo, ktorú 46-ročný otec rodiny po službe prešiel do svojho bytu, niekedy naozaj trvala až do popoludnia, tak veľmi sa s tým, či oným známym zabavil pri rozhovore.

Nijakí komplici neboli

Gabriele ďalej povedal, že veď pri vypočúvaní už menoval rad mien. Hovoril vraj s „enormným počtom osôb“, s ktorými sa stretával v duchu Evanjelia vždy s otvorenými ušami a otvoreným srdcom. Len „komplicov“, nie, tých v nijakom prípade nemal, ako vyhlásil. To môže rozhodne naisto vylúčiť.

Skrátka, čo sa týka obvinenia zo „závažnej lúpeže“, tak sa cíti nevinný v zmysle obžaloby. Vinným sa však cíti, že zneužil dôveru pápeža, ktorému bol tak blízko, ako nijaký iný laik a ktorého „miluje ako syna“!!! Aj tu sa mu to zrejme všetko nejako doplietlo – úplne odhliadnuc od vekového rozdielu medzi ním a 85-ročným pápežom – pretože aj štátny sekretár kardinál Bertone hovoril nedávno o utrpení pápeža, ktorý „Paola Gabrieleho miloval ako syna“.

Pozorovanie pre hrozbu samovraždy

Súd teda stojí pred ťažkou úlohou preskúmať viac ako len pravdivosť výpovede – medzi tým nakoniec ešte aj tvrdenie Gabrieleho, že ho zavreli do cely, kde nemohol ani len poriadne vystrieť ramená. Okrem toho sa vraj nedalo zhasnúť svetlo. To nebolo ničím novým, Už v júni boli správy o tom, že Paolo Gabriele musí byť 24 hodín strážený kvôli hrozbe samovraždy.

Tlačový hovorca Vatikánu, páter Federico Lombardi, dodáva, že nezávislí právni experti vtedy vyhľadali prvú provizórnu celu a konštatovali, že je v súlade s medzinárodným štandardom. Okrem toho v tých dňoch prebehlo 39 vyšetrení väzňa, ktoré mali ubezpečiť, že telesné a duševné blaho jediného väzňa vo Vatikáne je zabezpečené aj v dňoch samoväzby. Ako náhle to bolo možné, bol potom preložený do väčšej cely. –zg-

 ***********************************************************************************

 

Poľsko: Demokracia bez Boha skrýva démonov

 Státisíce pochodovali vo Varšave proti vylúčeniu katolíckej televízie TV Trwam z národnej digitálnej platformy

 Čenstochová, 2.10.2012 (ZENIT – Don Mariusz Frukacz) 015 251 – Státisíce Poliakov sa zúčastnili na protestnom pochode v sobotu 29. septembra s názvom „Zobuď sa Poľsko“, aby prejavili svoju nevôľu nad vylúčením televízie TV Trwam a nad kurzom vlády Donalda Tuska.

Národná rada pre televíziu (KRRiT), ktorá predstavuje politickú väčšinu v Poľsku, nepovolila minulý rok televízii TV Trwam účasť na národnej digitálnej platforme, ktorou sa poľskému televíznemu publiku od r. 2013 umožní bezplatné užívanie niektorých televíznych vysielačov.

Toto závažné rozhodnutie, ktoré malo za cieľ vytlačenie katolíckej cirkvi z verejného priestoru, sa odôvodňovalo predovšetkým „finančnou nestabilitou“ katolíckej televízie, čo malo maskovať predsudky voči katolíckej viere a za čím sa skrývali ideologické záujmy.  Rozhodnutie vyvolalo medzi kňazmi a veriacimi veľkú ustarostenosť.

Protestný pochod usporiadaliRádio Mária aTv Trwam v spolupráci s opozičnou stranou „PiS“ (Právo  a spravodlivosť) ako aj s odbormi „Solidarita“. Protest podporili početné ďalšie organizácie medzi nimi „Azione Cattolica“ (Katolícka akcia) a strana „Solidárne Poľsko“.

Jadro demonštrácie tvorilo slávenie Eucharistie, ktorú celebroval Don Królak, farár Kostola sv. Augustína vo Varšave a ktorý mal aj homíliu.

Po tom, čo pripomenul sväté omše za vlasť, ktoré inicioval blahoslavený mučeník farár Jerzy Popieluszko, Don Królak vyzval zhromaždených:

 „Musíme sa znova obrátiť na Boha. Musíme sa znova narodiť z morálneho a duchovného hľadiska, pretože sme spoznali, že demokracia bez Boha skrýva v sebe démonické sily. Z tohto dôvodu sme tu, aby sme Boha prosili o pomoc.“

Potom sa obrátil na archanjelov, ktorých spomienka sa  v ten deň slávila, a povedal:

„Musíme sa vrátiť k tradícii modlitby k archanjelovi Michalovi, pretože doba, v ktorej žijeme, je poznačená agresivitou. Potrebujeme ochranu proti zlu. Musíme preto tohto veľkého archanjela prosiť o to, aby nás pred ním bránil.“  

Don Królak spomenul aj mnohé nebezpečenstvá, ktorým je človek dneška vystavený“: „Sú pokusy Boží ľud odlúčiť od Boha tým, že sa ignoruje Desatoro. Ani boj o zdravú rodinu sa neskončil, no Kristus svojou milosťou a svojou mocou dokáže zvíťaziť v každom boji. Na to nesmieme nikdy zabudnúť.“

 

Počas pochodu Jaroslav Kaczynski, predseda PIS, zdôraznil, že odmietnutie digitálneho multiplexu pre televíziu Trwam sa rovná odmietnutiu budovať pluralizmus a šíriť pravdu v Poľsku. Tým sa jej upiera štatus ako základné právo demokracie.

Slovami blahoslaveného Jána Pavla II. ukončil svoj príhovor páter Rydzyk. Vyslovil napomenutie:

„Je úlohou médií posväcovať svoje poslanie. To má byť v službe pravdy a dobra, má ľudí spájať a ľudstvu prinášať pokrok skrze kultúrne, duchovné, kresťanské a humanistické hodnoty.“ –zg-

 **********************************************************************************

Nemecko: Po prvý raz slobodomurársky rituál v kostole!

 V evanjelickom kostole sv. Michala v Hamburgu sa konal slobodomurársky rituál s asi 1500 účastníkmi. Konal sa pri príležitosti založenia prvej nemeckej lóže pred 275 rokmi.

 Hamburg, 3.10.2012 (kath.net/jg) 015 253 – Po prvý raz v histórii Nemecka sa minulú sobotu – 29. septembra – konal slobodomurársky rituál v kresťanskom kostole. Asi 1500 mužov sa zhromaždilo v Kostole sv. Michala, hlavnom luteránskom kostole Hamburgu. Informoval o tom severonemecký rozhlas NDR.

Rituál bol vyvrcholením osláv 275. výročia založenia slobodomurárskej lóže v Nemecku. Prvú lóžu v Nemecku založili v Hamburgu v r. 1737. Na oslavy sa zišli členovia lóží z vyše 50 krajín.

Po prvý raz sa na slobodomurárskej ceremónii smeli zúčastniť aj vyvolení diváci a tlač. Po štvrťhodine však museli kostol znova opustiť.

„Evanjelická cirkev Nemecka nemá nijaké výhrady proti členstvu svojich veriacich v slobodomurárskej lóži,“ ako sa uvádza na internetovej stránke Evanjelickej cirkvi Nemecka. Je však nejasné, aký význam slobodomurárske rituály skutočne majú a „či by mohol zážitok takéhoto rituálu v prostredí slobodomurárskeho úsilia o seba zušľachťovanie umenšiť význam evanjelického posolstva ospravedlnenia (sola gratia)“ píše sa na stránke. –zg-

*********************************************************************************

Kam kráčate, katolícke rehole – alebo je to „predskok“ na slobodomurárske rituály?

„Tanečky“  reholí, o ktorých ťažko povedať, že sú novou evanjelizáciou, jedine že by sa už obrátily aj speváčky „Lady Gaga“ a „Shakira“ –  melódie ktorých  zrejme v reholiach „zabodovali“..?