nedeľa, 16 jún 2019
Aktualizované: Sporný dokument o invázii 21. augusta 1968, „Sexuálna“ výchova, Invázia...

Aktualizované: Sporný dokument o invázii 21. augusta 1968, „Sexuálna“ výchova, Invázia „utečencov“, Česko – moslimovia už „úradujú“, Rusko – slovenské vzťahy, Imigrácia – narastajúci problém, Koniec Ameriky, Prof. František Vnuk: „Výbuch“ Írska

318

Polícia zatýkala homosexuálov v Moskve

TASR, včera 18:53 Aktivisti žiadali od moskovskej radnice povolenie usporiadať tzv. gay pride, ale úrady ich žiadosť zamietli.

homo
Jeden z lídrov hnutia za práva homosexuálov v Rusku, Nikolaj Alexandrov, zadržaný políciou počas nepovoleného pochodu homosexuálov v sobotu 30. mája 2015 v Moskve.
Moskva 30. mája (TASR) – Zatknutím najmenej 20 ľudí sa dnes v Moskve skončil úradmi nepovolený pochod ulicami mesta, ktorý zorganizovala komunita gayov. Ako informovala agentúra Reuters, medzi zadržanými sú aj ľudia blízki pravoslávnej cirkvi, ktorí slovne i fyzicky útočili na účastníkov pochodu za práva homosexuálov.
Aktivisti žiadali od moskovskej radnice povolenie usporiadať tzv. gay pride, ale úrady ich žiadosť zamietli. Ako upozornil Reuters, stalo sa tak v poradí už desiatykrát. Reuters v tejto súvislosti konštatoval, že ide o „výročný rituál, ktorý symbolizuje negatívny postoj ruských úradov k prejavom verejnej podpory komunity gayov a ich práv“.

MZV: Dokument o invázii v roku 1968, odvysielaný v Rossija 1, zavádzal

TASR, dnes 15:37   Ministerstvo preto trvá na rešpektovaní pravdy aj o udalostiach z roku 1968, ktoré znamenali pre Československo a jeho občanov veľkú a dlhotrvajúcu tragédiu.

1968Na archívnej dokumentárnej snímke obyvatelia a tank na Štúrovej ulici a Námestí SNP v Bratislave 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta.Foto: TASR/ ARCHÍV Miroslav Vojtek

 

Bratislava 31. mája (TASR) – Slovenský rezort diplomacie je nepríjemne prekvapený prezentovaním invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 takou zavádzajúcou formou, ako to urobila ruská štátna televízia Rossija 1 v dokumente „Varšavská zmluva – odtajnené stránky“ odvysielanom 23. mája.

„Dokumentárna snímka v pasáži o vojenskej invázii a následnej 20-ročnej okupácii Československa sovietskymi vojskami použila nepravdy a staré ideologické klišé, od ktorých sa v nedávnej minulosti postupne dištancovali sovietski aj ruskí predstavitelia, ktorí sa za inváziu a následnú okupáciu aj oficiálne ospravedlnili,“ uviedol pre TASR hovorca MZV Peter Stano.

Ako dodal, je to zarážajúce o to viac, že slovenská vláda len pred pár týždňami dôrazne a jednoznačne odmietla všetky pokusy o účelové prepisovanie histórie v prípade oslobodenia Európy od nacizmu a spochybňovania podielu Červenej armády na jeho porážke. „Víťazstvo zostane víťazstvom a okupácia zostane okupáciou,“ podčiarkol Stano.

Ministerstvo preto trvá na rešpektovaní pravdy aj o udalostiach z roku 1968, ktoré znamenali pre Československo a jeho občanov veľkú a dlhotrvajúcu tragédiu.

Upozornil, že odvysielanie tohto dokumentu poškodzuje deklarované tradične dobré slovensko-ruské vzťahy.„Keďže televízia Rossija 1 je štátnou televíziou, sme presvedčení, že vláda Ruskej federácie príjme adekvátne kroky na zamedzenie skresľovania tragickej časti histórie slovensko-ruských dvojstranných vzťahov,“ dodal.

Deti sa mali v škôlke vyzliekať a vzájomne dotýkať. Otec zbil učiteľku. (Tiká už táto časovaní bomba aj u nás?) 
Treviso 30. mája 2015 (HSP/Il gazzettino/Foto: um)

Podľa viacerých denníkov, medzi ktorými sa ocitol aj mienkotvorný denník La Repubblica, rodič napadol učiteľku po tom, čo sa od dieťaťa dozvedel, že deti boli v škôlke vyzvané, aby sa vyzliekli a vzájomne zisťovali pohlavné rozdiely medzi chlapcami a dievčatami v rámci hry, ktorej cieľom malo byť naučiť sa rešpektu. Práve táto aktivita nahnevala otca 5-ročného dieťaťa, ktorý sa v škôlke objavil, aby napadol učiteľku. Ciele hry rešpektu majú podľa oficiálnej metodiky búrať stereotypné predstavy o rolách muža a ženy v spoločnosti.

Ilustračné zobrazenie hry rešpektu na jej oficiálnej propagačnej stránkeIlustračné zobrazenie hry rešpektu na jej oficiálnej propagačnej stránke

Učiteľku po útoku museli previesť do nemocnice a ošetriť jej natrhnuté obočie. Tento incident bol vrcholom viacerých sťažností a protestov rodičov, ktorí podozrenie o nekalých metodikách v škôlke vyjadrili už skôr. Niektorí sa sťažovali, že sa ich deti vo veku 3-4 rokov začali v noci pomočovať.

Na základe agresie rodiča a podľa viacerých nepotvrdených vyjadrení vyšetrovateľov bola táto hra koordinovaná priamo zo strany učiteliek a deti sa mali vyzliecť úplne donaha a konfrontovať pohlavné rozdielnosti. Oficiálne sa však vyšetrovatelia odmietajú vyjadriť: “Momentálne sa snažíme zistiť čo najviac k tomuto prípadu, a preto sa bližšie zatiaľ nebudeme vyjadrovať”. Viacerí rodičia po prevalení týchto informácií nechávajú deti na protest doma.

To je už invázia: Príliv utečencov – od piatka zachránili na mori 4 200 ľudí!

ČTK | 30.05.2015 15:26

V Stredozemnom mori zachránili od piatka viac ako 4 200 utečencov, ktorí sa chceli dostať na rybárskych lodiach a nafukovacích člnoch do Európy.

migranUtečencov prevažne z Afriky zachraňovali na 22 miestach talianske, írske, nemecké, belgické a britské lode. Ide o jednu z najväčších utečeneckých vĺn v tomto roku. Len za necelé dva dni – od piatka – zachránili na Stredozemnom mori vyše 4-tisíc utečencov.

Talianske námorníctvo už v piatok oznámilo, že pri pokuse prekonať Stredozemné more zahynulo 17 imigrantov. Ich telá našli na lodi, ktorá vyplávala z Líbye. Príčina smrti i národnosť obetí je zatiaľ neznáma.

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356827-priliv-utecencov-neustava-od-piatka-zachranili-v-stredozemnom-mori-4-200-ludi/

Arabi napadli v Olomouci stánok s petíciou, kričali: “Do 15-tich rokov budete našimi otrokmi”

Olomouc 30. mája 2015 (HSP/Blesk/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

V centre Olomouca sa v piatok okolo pätnástej hodiny odohral drsný útok. Veľká skupina arabských prisťahovalcov napadla moslimostánok s petíciou proti prijímaniu utečencov. Polícia musela situáciu “ukľudniť”, informoval český portál Blesk.cz

Skupina asi dvadsiatich arabských prisťahovalcov brutálne napadla stánok skupiny Islam v Českej republike. Ten stojí v Olomouci oproti radnici. Jeho aktivisti nabádali k podpisu petície proti prijímaniu utečencov do Česka. Arabskí prisťahovalci nesúhlasili s celou akciou.

Ilustračné foto

Ako upozornil portál Blesk.cz, nestalo sa tal po prvýkrát. S veľkým odporom sa stretli už vo štvrtok, kedy ponúkali petíciu na Hornom námestí. “Kričali, čo si to dovoľujete ich tu nechcieť. Do 15-tich rokov budete našimi otrokmi!, kričali. Že vraj majú toľko peňazí, že to tu kúpia,” citoval Blesk.cz Evu Hrindovú, ktorá zastupuje skupinu Naštvané matky. “Báli sme sa o život,” dodala pre portál.

Situácia sa ešte viac vyhrotila v piatok: aktivisti rozbalili veci a začali stavať stánok. Arabi prišli a začali všetko ničiť. Kopali do vecí, rozbili stánok. Na mieste musela zakročiť polícia 

http://www.hlavnespravy.sk/arabi-napadli-stanok-s-peticiou-kricali-do-15-tich-rokov-budete-nasimi-otrokmi/625679

RUSKOBrífing tlačového oddelenia veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku

kulaginBratislava 28. mája (TASR) – Na summite Východného partnerstva v lotyšskej Rige došlo k premeškaniu ďalšej príležitosti urobiť krok k prekonaniu prehlbujúceho sa rozkolu na európskom kontinente. Na brífingu Veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave to dnes uviedol jeho prvý radca Dmitrij Kovaľkov.
Prvý radca ruského veľvyslanectva sa dnes vyjadril aj k aktuálnej situácii na východe Ukrajiny, kde naďalej pretrváva ozbrojený konflikt medzi proruskými povstalcami a ukrajinskou armádou. „Rozhodujúci význam pre urovnanie situácie má politický proces na Ukrajine. Tamojšia ústavná reforma sa neuskutočňuje v súlade s minskými dohodami. … Takáto politika Kyjeva svedčí o snahe jednostranne korigovať minské dohody,“ konštatoval Kovaľkov.
Tlačový atašé ruského veľvyslanectva Alexej Kulagin (na obr.) na dnešnom brífingu pripomenul aj aktuálne 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V tomto kontexte sa zmienil o desiatkach pietnych spomienok venovaných padlým sovietskym vojakom, na ktoré prišli aj zástupcovia veľvyslanectva.
Pre Moskvu je podľa Kulagina toto výročie dôležitou historickou témou, pričom oceňuje blízky postoj Ruska a Slovenska k týmto udalostiam.

 Prinášame vám náš krátky zostrih z tejto zaujímavej akcie. 

kanal.RUSKO: Prvý kanál
spravodajstvo

Viac na :   http://www.1tv.ru/


Veľtrh detí pre gejov pobúril liberálne médiá

Autor: Peter Kremský, May 26, 2015

Spravodajský portál kritizuje konkurenta pre klamlivý titulok, sám však robí to isté.

Jeden z najväčších spravodajských webov na Slovensku aktuality.sk včera nezvyčajne napadol konkurenciu. „Propaganda a klamstvá: Homosexuáli si údajne chcú kupovať deti“ napísal vo svojom nepodpísanom článku, v ktorom kritizuje portál hlavnespravy.sk.

Vyčíta mu, že „má názov, ktorý skutočne môže evokovať, že ide o spravodajský web, ktorý pracuje s faktami a neskresľuje ich. Opak je však pravdou. Autor totiž spája fakty, polopravdy, domnienky a klamstvá do celku, ktorý zacielil aj na city a emócie ostražitých čitateľov.“ Pritom ani neuvádza, kto článok zverejnil, prikladá iba jeho printscreen s orezanou adresou stránky.

Portál sa článku konkurenčného média venuje na veľkom priestore a poskytuje priestor aj „odborníkom“, ktorí ho podrobili neúprosnej kritike. Hlavným argumentom je, že v titulku sa uvádza, že išlo o „veľtrh detí pre gejov“, pričom to bola iba „konferencia o možnostiach adopcie, najmä náhradného materstva“.

Článok hlavnespravy.sk však ani zďaleka nie je zavádzaním, ako sa aktuality.sk snažia navodiť dojem. Cituje napríklad francúzsky denník Le Figaro, o podujatí v Bruseli bohato informovali aj belgické a francúzske televízie. Najviac správ je na stránke americkej organizácie Men Having Babies, ktorá podujatie zorganizovala.

http://www.postoy.sk/content/veltrh-deti-pre-gejov-poburil-liberalne-media

ROSSIJA 1 – spravodajstvo

http://www.vesti.ru/news/

mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm

ewtn-logo

 

EWTN – naživo

(svetová katolícka televízia

matky Angeliky)

http://bcove.me/acto83ou

 

 

 

Linecký diecézny biskup Dr. Ludwig Schwarz v Bratislave

V utorok 2.​ ​júna 2015 bude o 15.00 hod. celebrovať ​svätú diecézn​y biskup z Linzu ​Dr.​ ​Ludwig Schwarz v katedrále sv.​ ​Martina v Bratislave.​ ​Po ​svätej omši je možné stretnutie s pánom biskupom v priestoroch kňazského seminára.

Zdraví ​Marián Červený

Koniec cesty – juh Talianska

webutecenci2.jpg

http://www.sme.sk/c/7831074/kadial-prichadzaju-migranti.html

Film založený na úspěšné knize Naomi Wolf The End of America rozebírá deset kroků, kterými si země procházejí, když se pomalu začínají stávat fašistickým státem. Pohled je uskutečněn z historického hlediska a ohlíží se na trendy v kdysi fungující demokratické společnosti a v tom, co se v Americe odehrává dnes.

Čo je skutočný islam

Moslimský  imám Čechom: Neprovokujte nás!

Islamská škola v Nórsku(?): Kto sa nemodlí, príde o hlavu

Znásilněné Švédsko islámem

12-ti členný muslimský gang sedm hodin non-stop znásilňoval Švédku, matku dvou dětí … „Šlo o nejzrůdnější hromadný znásilňovací maraton v dějinách Švédska,“ řekl státní zástupce. Pouze 7 z 12 násilníků bylo odsouzeno 4-8 let). Muslimští diváci v soudní síni tleskali a volali „děvka“ a „patří jí to“ to když muslimští muži popsali jak se chovala. Oběť je nyní upoutána na invalidní vozík, navíc utrpěla vážné duševní trauma. Švédská média nejprve zatajila národnost pachatelů.

Na téma Švédů a muslimů toho bylo popspáno v poslední době dost. V podstatě se většina autorů shoduje, že ty postoje a apatie vedoucí do islámského pekla mají původ v tradiční severské otevřené nátuře, dekadenci z blahobytu a ideologické socialistické masáži už od školek.

Švédsko a Norsko postihla masové epidemie znásilňování a trvá nepřetržitě o roku 2009. Statistiky ukazují, že drtivé většiny znásilnění se dopouštějí muslimští imigranti. Podle švédské Národní rady kriminality (Brottsförebyggande rådet — Brå) bylo ve Švédsku za rok 2013 na policii nahlášeno 5900 případů znásilnění. Toto číslo je o něco nižší než v předchozím roce, přesto je – stejně jako v několika posledních letech – blízké cifře 6000, přes 300 znásilněných bylo mladších 15 let.

Je jasné, že mnohé oběti tohoto zločinu znásilnění neohlásí na policii. Řada kriminologů tak předpokládá, že oficiální údaje odhalí pouze menšinu případů a četné studie tento předpoklad potvrzují. Dle aktuální norské studie pouze 11% znásilněných žen nahlásí zločin policii.

Pokud zhruba 6000 každoročně ve Švédsku nahlášených případů znásilnění představuje 11 % skutečné číslo spáchaných znásilnění, jak naznačuje zmíněná norská studie je tedy 54 000 – 55 000 !!!

Mladí muslimové dokonce prohlašují, že znásilnit nezahalenou bílou ženu není hříchem proti islámu ba naopak jde o trest pro nemuslimskéŽENY za jejich styl života.

http://vitekjiri.blog.idnes.cz/c/434960/Znasilnene-Svedsko-islamem.html

František Vnuk: referendový „výbuch“ Írska, jeho príčiny a dôsledky

VnukFrantišek Vnuk (* 8. apríl 1926, Červený Hrádok) je slovenský historik, technik, publicista a vysokoškolský profesor. Vo svojich dielach sympatizuje so slovenským štátom, odsudzuje Slovenské národné povstanie, má kritický postoj k Česko-Slovensku. Publikuje prevažne o cirkevnej histórii.

Študoval na Vysokej škole banskej v Ostrave. Emigroval v r. 1949 do Rakúska, od r. 1950 žil v Austrálii. Tam doštudoval na U.S.A. Institute of Technology (Vysoká škola technická USA) v Adelaide, kde potom pracoval ako asistent, neskôr docent a profesor. V r. 19551960 študoval v Adelaide históriu. V tom čase bol spoloorganizátorom aktivít slovenských katolíckych emigrantov v Austrálii.

Od roku 1970 spolupracoval s a od roku 1974 bol členom poradného výboru Svetového kongresu Slovákov.  (wikipédia)

Drahí priatelia,  Posielam vám niečo na prečítanie. Je to príspevok, ktorý som 26.mája poslal redakcii dvojtýždenníka Kultúra. Vyjadril som v ňom svoje znepokojujúce myšlienky, ktoré ma trápia posledné tri-štyri dni. Nuž chcem sa o ne podeliť s vami, o ktorých sa domnievam, že zmýšľajú ako ja.

S bratským pozdravom: Fero Vnuk

Dňa 22. mája prebiehalo v Írsku konštitučné referendum. Formálne išlo v ňom o nepatrnú frazeologickú zmenu ústavy, prakticky však o revolučný zlom v spoločenských dejinách írskeho národa. Írsko, ktoré pred 50 rokmi predstavovalo tú najkonzervatívnejšiu krajinu, kde Katolícka cirkev požívala vysokú autoritu a ovplyvňovala každú zložku verejného života, sa týmto referendum pripája k tým 17 krajinám, ako je Švédsko, Dánsko, Nórsko, Kanada, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Belgicko, Anglicko, Nový Zéland, Južná Afrika, atď., ktoré postavili homosexuálne partnerstvá na úroveň prirodzeného manželstva medzi mužom a ženou.

Írsky príklad ukazuje, ako v priebehu 2-3 generácií sa dajú zničiť hodnoty, ktoré sa za nesmiernych ľudských obetí vytvárali a budovali celé tisícročie. Írsko sa odcudzuje svojmu kresťanskému dedičstvu, ktorému tak veľa dlhuje a ktorému vďačí za svoju existenciu. Nebyť hlbokej kresťanskej viery, írsky národ by nebol prežil stáročia prenasledovania a útlaku, ktorým bol v svojej pohnutej histórii vystavené celé stáročia.

Írsko bolo anglickou kolóniou v tom najkrutejšom zmysle slova prakticky až do  roku 1922, kedy po mnohých povstaniach a revolúciách britská vláda mu udelila také postavenie v rámci Britského impéria, ako mala Austrália, alebo Kanada. K ďalšiemu uvoľneniu zväzkov s Londýnom došlo v roku 1932 a k osamostatneniu až v roku 1937.

Pre pospolitý ľud bol život pod anglickou koloniálnou nadvládou nepredstaviteľne ťažký. Väčšinu pôdy vlastnila anglická aristoskracia a domorodí obyvatelia boli doslova nájomníkmi a bírešmi na vlastnej pôde. Popri sociálnom vykorisťovaní tu bola aj náboženská priepasť, pretože zemepáni a celá administrácia bola anglikánska-protestantská. Toto spojenie sociálneho a národného útlaku s náboženskou orientáciou znamenalo, že náboženstvo sa prakticky spájalo s národným zápasom o samostatnosť a so sociálnym úsilím o emancipáciu. Čosi podobného sa odohrávalo pred prvou svetovou vojnou na poľskom území, kde katolícki Poliaci trpeli pod nadvládou pravoslávnych Rusov, alebo v 19.storčí na území kresťanského Srbska, keď muselo žiť pod jarmom mohamedánskych Turkov. Cirkev  v Írsku sa stotožnila s utrpením národa, bola mu útechou v jeho ťažkom položení a nalievala mu odvahu i nádej, keď sa bremeno zdalo byť neznesiteľným. Takto si katolicizmus získal úprimnú a hlbokú úctu, oddanosť a sympatie celého národa a kňazi, ako duchovní predstavitelia tejto súcitnej a spolutrpiacej Cirkvi, vysokú prestíž.

Od roku 1829 sa celková situácia postupne začala zlepšovať. V tomto roku totiž britský parlament prijal tzv. Roman Catholic Relief Act, t.j. opatrenie, ktorým bol zrušený zákaz katolíckeho náboženstva vo Veľkej Británii a katolíkom sa otvoril prístup do verejného života. V Írsku to bola Katolícka cirkev, ktorá stála v popredí vymaňovania sa národa z dlhoročného útlaku . Hneď začala zriaďovať školy, nemocnice, sociálne ústavy, organizovať spoločenský a náboženský život. Pri národnej a spoločenskej emancipácii írskeho národa Cirkev zohrala mimoriadne dôležitú a záslužnú úlohu. Túto jej činnosť jej veľkodušne priznáva aj prvá ústava slobodného Írska z roku 1937, kde v článku č. 44 sa uvádza:  The State recognises the special position of the Holy Catholic Apostolic and Roman Church as the guardian of the Faith professed by the great majority of the citizens”.(Štát priznáva osobitné postavenie Svätej katolíckej, apoštolskej a rímskej cirkvi, ako ochránkyne viery, ktorú vyznáva prevažná väčšina jeho občanov). 

Dá sa povedať, že v samostatnom írskom štáte Cirkev mala významné a dôležité postavenie. Jej blízkym spojencom bola najsilnejšia írska politická (republikánska) strana Fianna Fáil, založená a vedená írskym vlastencom a bojovníkom za samostatnoť Eamonom de Valera. Katolícka cirkev bola riadená viacerými schopnými arcibiskupmi a biskupmi, medzi ktorými vari najpriebojnejšou osobnosťou bol dublínsky arcibiskup John Charles McQuaid. Úzka spolupráca prezidenta de Valeru a arcibiskupa McQuaida v rokoch 1940-1970 vtlačila verejnému životu pečať vzorného a harmonického vedenia štátu v duchu kresťanských zásad.

Ako sa ukázalo, írske obyvateľstvo nebolo pripravené na prevratné zmeny, ktoré zaľahli na Európu v druhej polovici 20. storočia. Mladšia generácia, ktorá nezažila kolonizačný útlak a ťažké sociálne pomery, vystavená sexuálnej revolúcii a iným hedonistickým prúdom zo Západu, nevedela odolávať náporu a pokušeniam sekularizmu, ktoré ponúkal moderný a liberálny svet. Po vstupe Írska do Európskej únie došlo k postupnému odbúravaniu tradičných hodnôt. Zákazy manželského rozvodu, kontracepcie, pornografie boli zrušené. Kresťanský socializmus musel ustúpiť dravému kapitalizmu. Toto ekonomické preorientovanie spočiatku priniesla značné materiálne výhody a zvýšenie životnej úrovne. Optimisticky sa hovorilo o “ekonomickom zázraku” a lichotilo sa írskej podnikavosti (“Celtic Tiger Economy”), ktorá vraj dokázala urobiť z krajiny, ktorej ľud musel kedysi emigrovať za prácou do sveta, krajinu do ktorej sa hrnú prisťahovalci, najmä z východnej Európy. (Pravda, medzitým bublina praskla a Írsko len-len že uniklo osudu Grécka).

Najväčším nešťastím pre Cirkev v Írsku boli však miestne aféry, ktoré podlomili dôveru v kňazstvo a hierarchiu. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa prevalilo niekoľko verejných škandálov, kde vyšlo na povrch, že niektorí známi a populárni kňazi a rehoľníci konali a správali sa inak, než kázali: biskup Eamon Casey porušil celibát a musel rezignovať z úradu. Veľké rozhorčenie spôsobil aj populárny rozhlasový a televízny kňaz, spevák a publicista Michael Murphy (The Singing Priest), o ktorom po jeho smrti vyšlo na javo, že s gazdinou, ktorá mu viedla domácnosť, mal dve deti. Kňaz-premonštrát Brendan Smyth bol usvedčený, že takmer 40 rokov zneužíval mladistvých. Jeho prípad sa stal notorickým aj tým, že viedol k pádu írskej vlády v roku 1994.

Takýchto škandálov, ktoré spôsobili verejné pohoršenie o otriasli dôverou v Cirkev, sa vyskytla za posledných 30 rokov celá lavína.  Mnohé z nich sa ukázali nepravdivé, zveličené, alebo celkom  triviálne. ale v atmosfére nedôvery a upodozrievania zohrali svoju negatívnu úlohu. Nielen že Cirkev stratila autoritu, ktorú kedysi mala, ale aj cirkevná hierarchia stratila odvahu kritizovať, napomínať a vystríhať. Všetky jej výzvy a napomenutia sa často stretávali s otvoreným vzdorom: Vy nám nemáte čo kázať, nie ste o nič lepší ako my.

Tiesnivú situáciu v plnej miere využili protivníci Cirkvi. V mene pokroku modernosti, tolerancie, demokracie a iných zvučných hesiel začali hlásať, že Írsko sa musí vyrovnať s modernou Európou. A aj sa vyrovnávalo: homosexuálne správanie prestalo byť ilegálne v roku 1993, manželské rozvody v roku 1996, homosexuálne partnerstvá v roku 2011.

Výsledky týchto deštruktívnych a negatívnych síl sa prejavili vo verejnom živote. V občianskej oblasti v podobe korupcie, v prejavoch odcudzenia v ľudských vzťahoch a v prehodnotení tradičného morálneho správania. V duchovnom a náboženskom živote v poklese náboženskej horlivosti a obetavosti, ktorá kedysi tak výrazne charakterizovala írsky katolicizmus. Formálne Írsko naďalej ostáva katolíckou krajinou a podľa sčítania z roku 2011, 84,2 % obyvateľstva sa hlási ku katolíckemu náboženstvu. Štatisticky iba ostrov Malta je katolíckejší než Írsko. Účasť na nedeľných bohoslužbách je 36 %, čo je najvyššie percento v západnej Európe. Ale keď to porovnáme s 92-percentnou účasťou v rokoch 1960-1970, je to vec na zamyslenie.  Oveľa vážnejší je však úpadok kňazských a rehoľných povolaní. Ešte sú v živej pamäti roky, keď Írsko bolo výdatným prameňom povolaní, ktorý oblažoval nielen vlastnú krajinu, ale aj misijné zeme a anglofonné štáty, ako Austrália, Kanada, Nový Zéland, Južná Afrika, atď. Situácia sa však radikálne zmenila. Za posledných päť rokov pribudlo írskej cirkvi dohromady 48 novokňazov (teda priemerne 9 novokňazov ročne), zatiaľ, čo v tom istom období zomrelo 238 kňazov (priemerne 45 ročne). V roku 2014 bolo v celom Írsku vysvätených 7 novokňazov. Írsko má štyri cirkevné provincie a 27 arcidiecéz a diecéz. Duchovnú službu vykonáva 2802 svetských a 1888 rehoľných kňazov. Aby sa udržal súčasný status quo, potrebuje nie 7, ale okolo 50 novokňazov ročne.

Podobná situácie, i keď nie natoľko kritická, je aj v mužských a ženských reholiach.

Sekularizmus prenikol aj do školskej výchovy s otrasným výsledkom. Hoci prevažná väčšina mládeže navštevuje cirkevné základné a stredné školy, úroveň náboženského vzdelania a katolíckeho svetonázoru je opovážlivo nízka. Nedávny prieskum ukázal, že mnohí mladí ľudia a ľudia stredného veku nevidia v Ježišovi Bohočloveka, ale iba akúsi charizmatickú historickú postavu, po ktorej nám ostali nejaké pekné, duchaplné vety a podobenstvá. Vidia v tom čosi takého ako Indovia v Budhovi. Nedávno sa vrátil z Írska jeden môj príbuzný (tu by som chcel pripomenúť, že moja manželka je Austrálanka írskeho pôvodu) a hovoril mi: “V roku 1979 som bol v Írsku počas pastorálnej návštevy pápeža Jána Pavla II. Keď som videl tie nadšené zástupy ľudí každého veku, od dojatia som skoro plakal a vrúcne som si želal, aby som aj v Austrálii mohol byť svedkom takej živej viery. Dnes Dublin je už takmer nerozoznateľný hedonistickej a agnostickej kultúry, s akou sa človek stretne v Paríži, Berlíne, alebo v Sydney. A táto post-náboženská ideológia preniká už aj na vidiek”.

Toto bolo pozadie referenda, ktoré sa konalo 22. mája a ktoré  bolo iba ďalším – a bohužiaľ, nie posledným – ohnivkom v tejto reťazi náboženského úpadku.  Iba 22 rokov uplynulo od vtedy, čo bol zrušený zákon podľa ktorého homosexuálne akty sa pokladali za trestnú činnosť. V roku 2010 Írsko pod tlakom Európskej únie a po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva priznalo legalitu homosexuálnym partnerstvám. Ale liberálom to nestačilo. Poukazovali, že homosexuálne partnerstvá sú ešte stále v nevýhode, pretože nie sú chránené ústavou. A tak referendum malo byť o tom, aby v írskej ústavy bola zakotvená tá istá ochrana homosexuálnych zväzkov, aká platí pre heterosexuálne manželstvá.

V referende teda išlo o redefiniciu manželstva v írskej ústave, ktorá v článku 41 definuje svoj postoj k prirodzenej rodine takto: “Štát pokladá rodinu za prvotné prirodzené spoločenstvo, ktoré  – ako mravná inštitúcia  vystrojená neodcudziteľným a nemeniteľným právom, ktoré predchádza a presahuje akékoľvek pozitívne právo  – je pre spoločnosť principiálnym základom. Z tohto dôvodu štát sa zaväzuje chrániť zriadenie a autoritu rodiny ako  nevyhnutný základ spoločenského poriadku a ako nevyhnutný prvok pre spoločné blaho národa a štátu”. K tomuto peknému a dôstojnému chápaniu rodiny sa mala pridať ďalšia veta: Marriage can be contracted in accordance  with law by two persons without distinction as to their sex. „Manželstvo sa môže uzavrieť v súlade so zákonom medzi dvomi osobami bez ohľadu na ich pohlavie“. Ide iba o 17 slov, ale dôsledky sú ďalekosiahle a pre budúcnosť írskeho národa môžu byť fatálne.

Referendu predchádzala pomerne krátka, ale veľmi jednostranná volebná kampaň. Jej tému určil ministerský predseda Enda Kenny: Vote for love and equality (Hlasujte za lásku a rovnosť!). Kým skupina presadzujúca zmenu ústavy mala k dispozícii väčšinu oznamovacích médií, skupina, ktorá sa stavala za zachovanie existujúceho stavu, od začiatku kampane až do konca trpela nedostatkom rovnako účinných prostriedkov pre svoju propagáciu. Kampaň začala bez predbežnej verejnej diskusie a patričnej prípravy. Dokonca ani v parlamente sa o návrhu nediskutovalo. Kým stránka “yes” mala za sebou podporu vlády, všetkých politických strán, filmových a televíznych celebrít, známych verejných osobností, na prstoch sa dajú spočítať politici, alebo verejne známe osobnosti, ktoré by sa otvorene vyslovili proti.

Svoju úlohu zohrala aj určitá obava pred budúcnosťou. Dublinsky arcibiskup-primas Diarmuid Martin v interview po referende to vyjadril takto: “Ľudia mali obavy, že víťazstvo tábora, ktorý je proti zmene ústavy, spôsobí izoláciu krajinu a poškodí ju hospodársky.”

Katolícka hierarchia síce kampaň proti zmene ústavy podporila, biskupi vydali pastierske listy a vyjadrili sa na obranu prirodzeného manželstva, ale ich vyjadrenia nemali tej odhodlanosti a priebojnosti, ktorá by bola mohla byť protiváhou agresivity protivnej stránky. Krátko pred plebiscitom biskupská konferencia na svojom jarnom zasadaní vydala vyhlásenie s názvom  „Manželstvo je dôležité: uvažuj prv než by si ho menil.“ Počas kampane biskupi a kňazi kázali a vyzývali v tomto zmysle.

Odzneli však aj také výroky cirkevných autorít, ktoré si s uspokojením mohli odcitovať aj v protivnom tábore; napríklad slová Donalda McKeowna, biskupa diecézy Derry, ktorý v rozhlasovom interview vyhlásil: “I don’t doubt that there are many people who are practicing churchgoers of whatever church background who will in conscience vote yes and that’s entirely up to them. I’m not going to say they’re wrong. – Nepochybujem, že je mnoho ľudí, už akéhokoľvek vierovyznania, ktorí pravidelne chodia do kostola, ktorí však v svojom svedomí budú hlasovať za zmenu. To je však úplne ich vecou.  Ja im nepoviem, že konajú nesprávne”. Od biskupa by sa bolo očakávalo dôrazne pripomenúť veriacim i agnostikom, že katolicizmus je viacej ako náboženská kultúra –  je viera zjavená Bohom, ohlasovaná jeho Synom, a preto jej dogmy, príkazy a zákazy sa nemôžu ľubovoľne meniť ľudovým hlasovaním.

Ako vieme referendum skončilo neslávne. Väčšina Írov sa vyslovila za zmenu ústavy a za uzákonenie homosexuálnych zväzkov. Za manželstvo osôb rovnakého pohlavia hlasovalo 62,1 percenta voličov, proti zmene ústavy hlasovalo 37,9 percent voličov. Zo 43 volebných okresov iba v jednom (Roscommon-South Leitrim) bol návrh na zmenu ústavy odmietnutý 51,4 percentami voličov. Veta:  “Írsko sa stáva prvou krajinou na svete, kde boli homosexuálne zväzky uzákonené plebiscitom” bola v dňoch 23.-24. mája 2015 najčastejšie opakovanou správou v celom západnom svete. Kde-tu so smútkom, inde s uspokojením a niekde aj s radosťou, ba až so škodoradosťou.

František Vnuk (25.mája 2015)