Utečenec pobodal kňaza, Prečo sa František mýli, a i.

7495

Belgicko: Utečenec pobodal kňaza

Belgicko, 2.8.2016 (kath.net) 019 468 – Utečenec v Belgicku pobodal kňaza po dobrom skutku v jeho vlastnom byte. Informovali o tom rakúske noviny „Österreich“.

Farár Jos Vanderle (65) pôsobí v Belgickom meste Lanaken a azylantovi otvoril svoj byt, aby sa mohol osprchovať. Po sprche chcel muž od farára peniaze. Farár Vanderlee to však odmietol. Utečenec na to vytiahol nôž a kňaza pobodal.   

Starosta mesta Lanaken, kde sa prípad stal, nevidí podľa médií nijaký poukaz na spojenie muža s IS: „Hoci sme šokovaní, musím zdôrazniť, že tento prípad nemožno dávať do súvislosti s teroristickými aktmi. Prinajmenšom nie v tomto štádiu,“ vyhlásil starosta.  

Pápež a islam: Štyri dôvody prečo sa František mýli

Rím, 2.8.2016 (kath.net/Pro Medienmagazin) „Takmer v každom náboženstve je malá skupina fundamentalistov – aj u nás.“ Povedal to pápež František v nedeľu v lietadle, keď sa novinári pýtali, prečo nespomína islam v súvislosti s islamistickým terorom. Povedal, že tak, ako sú kriminálni moslimovia, tak sú aj kriminálni katolíci. Toto porovnanie pokrivkáva – z nasledovných dôvodov:
                                                                                                                                         1. Motivácia páchateľov                                                                                                 Pokrstený katolík, ktorý zabije svoju svokru, to môže urobiť z mnohých dôvodov – ale nie z náboženského motívu. Islamisti sa vidia s požehnaním Alaha vo „svätej vojne“ proti všetkým „neveriacim“ a ako mučeníci dúfajú v bohatú odmenu. Kresťan, ktorý niekoho zavraždí, to robí spravidla zo žiarlivosti, či chamtivosti – to, že je kresťanom v tomto prípade nehrá rolu.                                                                                                                           2. Podpora v náboženstve
„Nezabiješ“ je jedno z ústredných prikázaní kresťanstva. Kresťanstvo prešlo osvietenstvom a už desaťročia je integrované do západných liberalizmom ovplyvnených demokracií. Napriek mnohým brutálnym úsekom v Starom zákone, výklad Biblie, ktorý vedie k terorizmu a násiliu, by nenašiel nijakú prominentnú pôdu, pretože by bol neudržateľný. To platí aj takmer pre všetky menšie skupiny, ktoré by niektorí možno označili ako „fundamentalistické“. Takéto skupiny neorganizujú útoky a ich podporu nemôžu očakávať ani nijakí teroristi. O mnohých častiach islamu a islamských spoločnostiach sa to povedať nedá. Korán výslovne dovoľuje zabíjanie neveriacich a nedá sa ani dokázať, že iba mizivo malý počet veriacich si to takto vykladá.
3. Kvantita
Bezpečnostné kontroly na letiskách, viac polície, stále znova správy o teroristických útokoch ako v Nice – vyše 80 mŕtvych. Radikálny islam stavia svet do pozoru a je to globálny bezpečnostný problém. Od 11. septembra 2001 sú na konte islamistov už desaťtisíce obetí, väčšinu tvoria mimochodom moslimovia. O fundamentalistických kresťanoch sa nič podobné tvrdiť nemôže.
4. Kvalita
Fundamentalizmus v kresťanstve a islam sa prejavujú rozdielne. Fundamentalizmus v islame vedie takmer vždy k telesnému alebo štrukturálnemu násiliu voči nemoslimom a ženám. Fundamentalizmus v kresťanstve vedie väčšinou k tomu, že veriaci sa modlia, chodia do kostola a v ideálnom prípade pomáhajú chudobným. „Fundamentalistickí kresťania“ možno kritizujú nahotu v televízii – ale nechcú ženy preto zahaliť do burky, či vyhodiť televíziu do vzduchu. Je nesporné: fundamentalistické zmýšľanie môže aj v kresťanstve mať za následok nátlak a netoleranciu. Avšak v úplne inej kvalite ako v islame.

Záver: Pápež František volil veľmi nešťastné porovnanie. Mohol vyhlásiť, že väčšina obetí islamského extrémizmu sú moslimovia, alebo pripomenúť, že veriaci moslimovia v Európe sa aj sociálne angažujú a môžu byť obohatením. Namiesto toho sa pokúsil islam a kresťanstvo ako aj fundamentalisticky zmýšľajúcich prívržencov oboch náboženstiev postaviť na roveň v obsahu aj konaní. Pokus, ktorý je prirodzene odsúdený na neúspech.

Všetci islamisti sú „normálni“násilníci

Pápež ustanovil študijnú komisiu o diakonáte žien

Vatikán, 2.8.2016 (RV) 019 467 – Svätý Otec František sa „po intenzívnej modlitbe a zrelom uvažovaní“ rozhodol vytvoriť študijnú komisiu o diakonáte žien, píše sa v dnes publikovanom oficiálnom komuniké Svätej stolice. Komisiu, ktorej polovicu členov tvoria významné ženské osobnosti na medzinárodnom poli teológie a histórie, bude viesť sekretár Kongregácie pre náuku viery Mons. Luis Francisco Ladaria Ferrer.

Myšlienka vytvoriť komisiu, ktorá by preskúmala úlohu diakonís v prvotnej Cirkvi je ovocím stretnutia pápeža Františka so zástupkyňami Únie generálnych predstavených v polovici mája tohto roku. Svätý Otec už vtedy vyjadril ochotu „vytvoriť oficiálnu komisiu, ktorá by študovala otázku“ diakonátu žien „najmä, čo sa týka čias prvotnej Cirkvi“.

Členmi komisie je nasledovných dvanásť osobností:
Sr. Nuria Calduch‑Benages z Misijnej kongregácie Dcér Svätej nazaretskej rodiny, členka Pápežskej biblickej komisie;
prof. Francesca Cocchini, ktorá prednáša na univerzite „La Sapienza“ a na Patristickom inštitúte „Augustinianum“ v Ríme;
Mons. Piero Coda, prezident univerzitného inštitútu „Sophia“ v Loppiane a člen Medzinárodnej teologickej komisie;
P. Robert Dodaro z rehole augustiniánov, prezident Patristického inštitútu „Augustinianum“ v Ríme a docent patrológie;
P. Santiago Madrigal Terrazas zo Spoločnosti Ježišovej, vyučujúci ekleziológiu na Pápežskej univerzite „Comillas“ v Madride;
Sr. Mary Melone z kongregácie Františkánskych sestier sv. Angely z Foligna, rektorka Pápežskej univerzity „Antonianum“ v Ríme;
d.p. Karl‑Heinz Menke, emeritný docent dogmatickej teológie na Bonnskej univerzite a člen Medzinárodnej teologickej komisie;
P. Aimable Musoni z kongregácie saleziánov, docent ekleziológie na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme;
P. Bernard Pottier, jezuita vyučujúci na teologickom inštitúte „Institut d´Etudes Théologiques“ v Bruseli a člen Medzinárodnej teologickej komisie;
prof. Marianne Schlosser, docentka spirituálnej teológie na Viedenskej univerzite a členka Medzinárodnej teologickej komisie;
prof. Michelina Tenace, docentka fundamentálnej teológie na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme;
prof. Phyllis Zagano, ktorá vyučuje v odbore náboženských štúdií na „Hofstra University“ v New Yorku.

S odvahou, ale bez nenávisti

 Interview s francúzskym religionistom o islamizme. „Niet pravej deliacej línie medzi islamom a islamizmom. Čo vlastne chcel páchateľ násilím dosiahnuť?“

Paríž, 1.8.2016 (kath.net/jg) 019 459 – V interview pre noviny Famille chretienne francúzsky religionista a filozof Remi Brague zdôrazňuje:

 „Neexistuje pravá deliaca línia medzi islamom a islamizmom. To je otázka graduality a nie spôsobu. Preto musíme rozlišovať medzi islamom v jeho rôznych variantoch a intenzitách na jednej strane a moslimami na strane druhej. Tu prebieha tá pravá hranica.“

„Nad násilím a mediálnym spravodajstvom o útokoch zostávame neschopní slova. Zabúdame pritom, že násilie je prostriedkom k určitému cieľu! Cieľom atentátnikov je zavedenie islamského práva šaría, ktoré má určovať správanie jednotlivcov, rodín, hospodárstva a konečne aj celého politického systému. Zameranie sa na spektakulárne násilné činy skresľuje náš pohľad na vlastné dôležité otázky,“ vyjadruje obavy filozof.

Odpustenie síce nikdy nie je kontraproduktívne, no nesmieme očakávať, že odpustenie dokáže utíšiť nenávisť našich nepriateľov. To sa stáva iba zriedka, ako napríklad u Mahatma Gandhího. Odpustenie môže mať skutočné účinky iba skrze obrátenie vlastného srdca. Kto odmieta nechať sa vtiahnuť do špirály pomsty, do eskalácie násilia, dokáže situáciu pochopiť správne a bez falošného prisudzovania viny. Bude bojovať, ak bude musieť, a bude to robiť s odvahou, ale bez nenávisti,“ povedal Brague na záver.    (zg)