Sviatok: 30. máj . sv. Jana z Arku

2507

Jana z Arku, panna a mučenica

* 6. január 1412 (?) Domrémy, dnes Domrémy-la-Pucelle, Lotrinsko, Francúzsko
† 30. máj 1431 Rouen, Francúzsko

Patrónka Francúzska, telegrafistov a pracovníkov v rádiách

Atribúty: zlatá koruna, meč, ľalia

Prosper d'Epinay: Socha sv. Jany z Arcu, 1900, katedrála v Reims

Prosper d’Epinay: Socha sv. Jany z Arcu, 1900, katedrála v Reims

Sv. Jana z Arcu je v histórii známa aj pod menom Panna Orleánska. Narodila sa 6. januára 1412 vo Francúzsku v dedinke Domrémy, juhozápadne od mesta Nancy. Jej rodina bola početná – mala štyroch súrodencov. Rodičia boli jednoduchí a zbožní roľníci. V tom čase zúrila storočná vojna – anglický kráľ Henrich si nárokoval francúzske územie. Vtedajší kráľ Francúzska Karol VI. bol slabý, samopašný a nemravný. Ľudí vyciciaval enormne vysokými daňami. Keď mala Jana z Arcu asi dvanásť rokov, prechádzala sa raz v záhrade okolo kostola. Zrazu počula vysloviť svoje meno. Obrátila sa a videla, že kostol je zaliaty veľkým jasom a hlas ju povzbudzoval, aby žila svoju vieru opravdivo a nábožne. Odvtedy sa jej často zjavoval sv. Michal archanjel a mučenice sv. Katarína a sv. Margaréta. Povzbudzovali ju, aby sa nebála bojovať za Francúzsko. Hoci sa necítila schopná, ako sedemnásťročná požiadala o audienciu u francúzskeho korunného princa Karola VII. Povedala mu o veciach, ktoré patrili k jeho tajomstvách. Nariadil rokovanie s cirkevnými hodnostármi, ktorí mu ostali verní. Napokon súhlasili s tým, že Jana pôjde do boja. Na svoju štandardu si dala namaľovať mená Ježiš a Mária a išla do boja o mesto Orleans. Vo svojom vojsku zakázala hrešiť a kliať, prostitútky poslala preč a povolala kňazov, aby sa postarali o vojakov po duchovnej stránke. Všetci ju napodiv poslúchli. 29. apríla 1429 sa jej podarilo oslobodiť mesto od Angličanov.

Potom sa jej darilo oslobodzovať mesto za mestom. Karol VII. víťazne vtiahol do mesta Reims (Remeš), kde bol korunovaný za zákonného kráľa. Potom ju žiadal, aby pokračovala vo vojnovom ťažení, hoci ona pôvodne nechcela. Na žiadosť kráľa však poslúchla. Potom však, kvôli žiarliacim radcom, kráľ Janu zradil, nechal ju samotnú v boji. Ján Luxemburský ju zajal a v decembri 1430 ju predal Angličanom. Tí ju odvliekli do Rouenu. Tam ju postavili pred falošný inkvizičný súd. Pod hlavičkou Cirkvi ho zámerne viedli tak, aby skončila na šibenici. Obvinili ju z kacírstva a čarodejníctva. Nakoniec ju upálili na hranici. Predtým, než zomrela, ešte pristúpila k sv. prijímaniu. Bolo to 30. mája 1431. Všetci okolostojaci diváci plakali.

Kráľ Karol VII. roku 1451 nariadil rehabilitačný proces. Prísnym vyšetrovaním sa zistilo, že bola odsúdená nespravodlivo. Pápež Kalixt III. nariadil cirkevný proces rehabilitácie Jany z Arcu. 7. júla 1456 v Rouene bol slávnostne zrušený rozsudok, ktorý pôvodne vyniesol Angličanom zapredaný Pierre Cauchon, biskup v Beauvais. Pápež Kalixt III. ju pomenoval mučenicou za vieru, vlasť a kráľa. Za svätú bola vyhlásená roku 1920. Je spolupatrónkou Francúzska.