„V tomto znamení zvíťazíš!“ Kríž na oblohe videl a túto vetu počul začiatkom 4. stor. n.l. cisár Konštantín pred rozhodujúcou bitkou o Rím. Zvíťazil. V ríši sa skončilo prenasledovanie kresťanov.
Dnes sme na začiatku 3. tisícročia. Prenasledovanie kresťanov je späť. Ba hrozí rozrásť sa do skutočne nevídaných rozmerov. Kresťanských panovníkov však už niet. Aj nádej, že spoločnosť alebo vláda bude kresťanskou, je preč. Je tu ale podstata. A tá platí od Kalvárie. Čo je Kríž? Kríž nie je iba znamením utrpenia, či víťazstva. Predovšetkým je znamením spásy.
„Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma!“ (Lk 9,23)
Bože, vezmi mi tento kríž – počúvame tisícky modlitieb. Koľkí pútnici nesieme kríž ku Panne Márii! Aby nám od neho pomohla. Preč s krížmi! – kričia nepriatelia Krista. Pohoršuje! Je to znak smrti! A niekde v našom okolí, medzi nami, s nami, v našej blízkosti, kráča zástup s krížmi. Potichu, a s modlitbou. Niekedy s úsmevom. S pokojom. Všimnime si ich!
„Noste v sebe Víťazstvo Jeho kríža“ – hovorí Panna Mária, pretože „vás vediem k Vzkrieseniu v mojom Synovi.“
Krížom je aj prenasledovanie. A to prichádza. Tak ako pre Ježiša prišiel čas Kalvárie. Brániť sa je prirodzené. Ježiš nám ale dáva iný príklad. On svoj kríž objal.
„Slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.“ (1Kor 1,18)
Denne máme možnosť pozrieť sa na kríž. Je nástrojom záchrany. Je vzácny. Tým sa aj ten môj kríž stáva Božím darom. Znamením Božej lásky. Vyznamenaním a povolaním. A tak zodvihnime svoj kríž. A poďakujme sa zaň… Pretože je to cena našej večnosti.
Anton Selecký
