TV OROL: Memento aj pre teba (nedovoľme zničiť naše rodiny)

30. októbra 2013

322

Takmer dvojročná trauma rodiny Spáčilových z Viesky pri Radošovciach je u konca. Maloletá adoptovaná Anetka je konečne doma. Dievčatko, ktoré si prežilo kvôli bezcitnému a primitívnemu postupu pracovníkov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny doživotný zásah do svojej psychiky, je u svojich rodičov, o ktorých hovorí: „Najradšej by som dala Ježiškovi pusu za to, že mi ich dal.“ Zdá sa, boj manželov Spáčilových je u konca.

Avšak maloletý Timotej, ktorý sa rodine zásahom sociálky odcudzil, je naďalej v Detskom domove a ktovie, aký osud ho očakáva.
Je teda prípad rodiny Spáčilových skutočne uzatvorený? Kde je nejaká zodpovednosť, kde je priznanie si viny kompetentných? Ako to, že sa pracovníci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zatvárajú, utekajú, mlčia, resp. sa vyhovárajú na „súkromné a citlivé“ informácie? Kde bola ich „citlivosť“, keď dňa 23. decembra 2011 surovo vtrhli do rodiny, tesne pred Štedrým dňom a vzali deti od pripravovaného vianočného stromčeka? Kde to žijeme? V demokracii? Alebo sme zase v systéme, kde sa uplatňujú ľudia bez chrbtovej kosti, citu a ľudskosti? Ktorí sú len bezcitnými „vykonávateľmi“ rozkazov? Kde je nejaká reflexia takej inštitúcie, ako je Ministerstvo, resp. Vláda Slovenskej republiky? Verme, že sa ľady pohnú a že ľudskosť a spravodlivosť dostane „zelenú.“ Ak nie, môžeme len konštatovať, že sme od roku 1989 nielenže nikam nepokročili, ale dostali sa do oveľa nebezpečnejších vôd… A to je sktočne menetom pre každého z nás, mementom aj pre teba… Anton Selecký