Sv. Prijímanie od Jána Pavla II.

364

Milí priatelia, dnes bol blahoslavený Ján Pavol II., výnimočný pápež. Bol pápežom našej generácie.  Aj u nás, v bývalom východnom bloku, sa stal inšpiráciou ku odboju voči komunizmu, bol hviezdou, ktorá tu na zemi svietila vierou, nádejou a optimizmom. Kto z nás to cítil,  posmelený a povzbudený šiel v ústrety  zápasu za slobodu Cirkvi. Pamätám si deň, kedy ho zvolili, aj kedy bol na neho spáchaný atentát.  Bojoval spolu s nami, bojoval svojou láskou, prijímal svoj stav a svoju chorobu,  bol vytrvalý, a svoj kríž niesol až do úplného konca.

Cítim sa zaviazaný, aby som napísal  jeden súkromný zážitok aj za seba. Ako vďaku za vedomie,  že nám bol skutočne prorokom a otcom.

Keď komunizmus padol, a on mohol navštíviť aj  Slovensko, bol tu trikrát.  Mnoho ľudí sa ku nemu dostalo, celé davy mu podali ruku, odfotografovali sa s ním, šli k nemu na sv. prijímanie.

Priznám sa, že mi bolo ľúto, keď som čakal, že aspoň starí spolubojovníci z kresťanskej strany mi pri týchto príležitostiach pošlú aspoň vstupenku  do nejakého sektoru s poznámkou, Tono, choď si tam aspoň sadnúť bližšie ku pápežovi. Ale nič… Videl som mnoho všelijakých politikov ísť napríklad ku nemu na sv. Prijímanie, tak som im v duchu akosi závidel.  Raz som bol v Ríme, kedy  mal prísť do jednej rímskej farnosti – ktoré navštevoval – ale ani vtedy neprišiel kvôli iným povinnostiam, tak som sa s ním zase minul..

Keď 2. apríla 2005 zomrel, vzápätí nato som mal zvláštny a silný sen. Ocitol som sa na sv. omši, kde boli samé rehoľníčky.  Sv. Omšu slúžil Ján Pavol II.  Stál som vzadu a pozoroval ho. Zrazu sa obrátil a pozrel rovno na mňa, pričom som sa ocitol priamo pred ním.  Bol mladý a svieži, a v rukách držal sv. Hostiu, veľkú a žiariacu ako slnko, a s úsmevom mi ju podal.

Tento sen patrí medzi  niekoľko mojich zvláštnych snov, ktoré si viem presne vybaviť aj dnes – také boli zvláštne a nezabudnuteľné.

Aj keď to možno brať len symbolicky, pre osobne mňa je to úžasný prejav jeho vyvolenia a svätosti. On skutočne myslel na každého, a na všetkých…

Anton Selecký