Referendum – chvíľa pravdy: The day after, alebo – hluk mlčiacej väčšiny

283

Referendum je za nami. Mnohí si azda mysleli, že v boji proti tlaku LGBTI  možno Slovensko obrní.  Napokon  sme si mysleli, že Slovensko sa aspoň dokáže jasne vyjadriť, za čím si stojí. Avšak napokon ako nástroj transparentnosti  dobrovoľného vyjadrenia sa občanov sa toto referendum ukázalo byť absolútne nefunkčným.  Pretože výsledok je viazaný na účasť, či neúčasť, a ten neznamená presnú informáciu.  78% názorov voličov (až na tých pár percent „inakších“, ktorí sa nezúčastnili v rámci bojkotu) – nepoznáme. Vieme len to, že im problém nestál za to ísť sa vyjadriť. Pozrime sa len na niekoľko skutočností: 

Štát:   Prezident Andrej Kiska nedodržal svoj sľub, že spojí komunálne voľby 2014 s referendom o rodine. Potom „šachoval“  s ústavnosťou otázok, a napokon po týchto prieťahoch dal referendu pomerne šibeničný termín.  V poslednej fáze prípravy referenda – kampani – sa tí, ktorí sa inokedy oháňajú slobodou a toleranciou, ukázali byť dravými resp. falošnými vlkmi. 

refereaMédiá všeobecne:  Konečne vieme, že  médiá stoja na strane občanov len preto, aby im brali čas, aby im vnucovali svoj (ne)vkus, a napokon aby svoj vplyv použili na neinformovanie – ak neberiem do úvahy neustály tendenčný „výber“ správ a informácií.  Takže je  jasné,  v moci koho sú tzv. „slovenské“ médiá.  Aj výsledok referenda preukázal  dopad možností „siedmej veľmoci“ úplne transparentne.

Katolícke médiá:  Mizivé nasadenie. Po bojkote verejnoprávnej RTVS  ako aj drvivej väčšine ostatných  elektronických médií spotu Aliancie sa TV LUX  neodvysielaním RTVS odmietnutého spotu vlastne pripojila k – aj keď neúmyselnej –  cenzúre, pretože neodvysielala plánovaných 250 repríz  odmietnutého spotu Aliancie.  Za druhé – po jednom jedinom zaradení záznamu tlačovky arcibiskupa Babjaka, v ktorej sa jednalo o cenzúru sv. liturgie pre Rusínov a v ktorej Mons. Babjak vyhlásil, že sme naspäť v komunizme, TV LUX ANI RAZ nereprízovala túto tlačovku, nezaradila ju ani do svojho archívu a nebolo možné ju pre nikoho šíriť.  To je až neuveriteľné. O Rádii Lumen a Katolíckych novinách sa ani nezmienim.  Záverom:  Jeden ústredný pastiersky list biskupov neosobne tlmočený veriacim na poslednú chvíľu zrejme vôbec nestačí. 

Aliancii pre rodinu zostal internetový priestor a dobrovoľníci. Na internete sedí zvláštna kasta ľudí. Väčšina usilovne preposielala všetky možné linky a správy, ktoré sa dostali zasa len  „priateľom“ v adresároch a na facebooku,  takže šlo o kopenie správ do vlastných radov.  Keby sa každý takýto aktivista  zodvihol a len vo svojom vlastnom okolí osobne presvedčil na referendum dvoch-troch ľudí, malo by to iný efekt.  

pstrosAktivita:  Toto je najdôležitejší moment aj tohto referenda. Tí, ktorí si len „MYSLELI“, že sú za rodinu a ponechali si tento názor vo svojich obývačkách, ako pštrosy hlavy v piesku, resp. sa spoliehali, že hlasovať pôjdu iní, prispeli k tomu, že LGBTI komunita teraz vytiahne do boja s bohužiaľ legitímnym štítom (ktorý jej dali do rúk práve títo občania), pretože  neúčasť si privlastňuje  ako podporu  svojich „práv“ .  

Priatelia, nemyslite si, že sa vás to netýka, pretože vo vašom okolí neexistuje niekto „inakší“, že práve nemáte   dieťa na prvom stupni základnej školy, alebo vaša rodina je skala prepevná.  Ak neupcháte trhajúcu sa hrádzu, neskôr nepomôžu ani vrecia s pieskom a napokon ani  bezhlavý útek. My sme dňa 7. februára 2015 nedokázali spevniť hrádzu. A ako povedala prezidentka hnutia Lan Manif pour tous Ludovine de la Rochére,  raz môžeme ľutovať, že sme takúto príležitosť prepásli. 

Už počas komunizmu sa delili veriaci  na „formálnych“ a aktívnych.   Tak ako v roku 1988 dokázalo prísť do Levoče 200-300 000 pútnikov, a na sviečkovú manifestáciu ich prišiel zlomok –  aj počas tohto „demokratického“ obdobia“ si už 25 rokov všímam, že spoločnosť ľudí, ktorí sú skutočne aktívni, teda niečo podporia, prídu, zorganizujú či pomôžu je medzi 15 až 20 percentami.  Ukázalo sa to aj teraz. Aktívnych ľudí máme 21, 44 percenta. Či sa tento počet časom zmení k lepšiemu, dnes ťažko povedať. Skôr situácia smeruje k tomu, že opak bude pravdou. A tak napokon zostáva konštatovať, že tento boj, ktorý je bojom v „nebeských sférach“,  sa rozhodne nie v uliciach, nie v referendových alebo volebných miestnostiach, ale na kolenách a v obetách, a napokon na  každého osobnej Kalvárii.  A to si zapamätajme…

Hluk mlčiacej väčšiny je dnes, „the day after“ – deň po,  hlasnejší ako bubny Gay pochodu Európou –  pretože sa s ním vlastne stotožnila.  

Každopádne – veľká vďaka a česť Aliancii za rodinu za ten boj, na ktorý sa podujala, ako aj všetkým aktivistom a  hlasujúcim v tomto Referende, ktoré sa stalo mimoriadne silným impulzom k  odvahe a jednote.  Je to chvíľa pravdy o nás a pre nás samotných – zúčastnených či nezúčastnených – a chvíle pravdy sú vždy cenné.   Anton Selecký

Účasť v referende podľa miest a obcí:

http://hn.hnonline.sk/volby/referendum_2015_2/index.html

Jednotlivé štvrte a obce:

Pozrite sa, ako hlasovala vaša obec na oficiálnych stránkach Štatistického úradu.

Sté výročie genocídy Arménov 

Vatikán 4. januára –V deň liturgickej spomienky sv. Blažeja, kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, slávil svätú omšu v kardinálskej diakonii „Santi Biagio e Carlo ai Catinari“ v Ríme. V homílii pripomenul sté výročie genocídy v Arménsku, ktorá pripadá na tento rok a oznámil tiež, že pápež František v nedeľu Božieho Milosrdenstva bude sláviť svätú omšu v súvislosti s týmto výročím. Kardinál Sandri vo svojej homílii povedal:

ararat„Sv. Blažej bol biskupom v Sebaste v Arménsku: jeho pamiatka nám tento rok umožňuje ísť v myšlienkach k tej dramatickej udalosti spred sto rokov, ktorá otriasla synmi arménskeho národa, ako aj inými menšinami, ako sú asýrčania a chaldeji. Približne jeden a pol milióna osôb prišlo o život počas toho, čo označujeme názvom „Veľké zlo – Metz Yeghern“. Arménsky národ, ktorý sa ako prvý obrátil na kresťanstvo – podľa tradície to bolo v roku 301 – pokračuje až po dnes vyznávať sväté meno Ježiš. Oprali si svoje šaty v krvi obetného Baránka a nasledujú ho kamkoľvek ide, povedala by Apokalypsa. Vzdávame vďaky Bohu Otcovi, lebo v nich sa uskutočňuje to, čo hovoril Vardan, jeden zo starobylých svedkov viery v piatom storočí: «kto si myslel, že kresťanstvo je ako oblek, teraz spozná, že ho z nás nebude môcť sňať, rovnako ako ani farbu našej pokožky…» Synovia rozprávajú o mučeníctve otcov.

Chceme, aby už odteraz, od tohto večera, dorazilo naše objatie a naša spoločná modlitba k arménskemu katolíckemu patriarchovi, Jeho Blaženosti Nersesovi Bedrosovi ako aj arménsko-apoštolským patriarchom, Ich Svätostiam Karekinovi II. zo Svätého Ečmiadzinu a Aramovi I. z Cilície: aby dokázali byť rozvážnymi a múdrymi vodcami v pamätaní si minulosti, v strážení prítomnosti, v túžení po budúcnosti pokoja a zmierenia pre nasledujúce generácie. Ďakujeme pápežovi Františkovi, biskupovi Rímskej cirkvi a pastierovi univerzálnej Cirkvi: 12.apríla bude slúžiť Eucharistiu spoločne so synmi a dcérami arménskeho ľudu. V ten deň, so spomienkou na tých, ktorí padli, boli zabití alebo zahynuli putujúc obratí o všetko horami Anatólie, tam budeme prítomní a bude to akoby uskutočnenie slov matky podľa knihy Makabejcov: «Aby som ťa mohla znovuzískať spolu s tvojimi bratmi v deň milosrdenstva». Tátonedeľa 12. apríla, druhá po Veľkej noci, bude podľa kalendára latinskej Cirkvi práve nedeľou Božieho milosrdenstva. Nech hlbiny Božieho milosrdenstva v pravde a spravodlivosti, ale tiež v pokoji a v odpustení darovanom a prijatom, obnovia život synov Arménska.“ -zk-

Text zverejnený na internetovej stránke http://sk.radiovaticana.va/news/2015/02/04/st%C3%A9_v%C3%BDro%C4%8Die_genoc%C3%ADdy_arm%C3%A9nov_si_cirkev_pripomenie_aj_vo_vatik%C3%A1ne/slo-845820