Pútnické miesta: Zarvanystia – žiara Panny Márie

1658

Aké miesto zjavenia, ktoré ste navštívili sa vám zdá najsilnejšie? Veľa ľudí si spomenie na Lurdy, Fatimu, Rue du Bac, Kibeho alebo Medžugorie alebo Litmanovú. Potom si možno ešte urobiť rebríček najobľúbenejších miest. Nie je nás veľa, ale sú ľudia, ktorí povedia, že do tohto „top rebríčka“ miest stopercentne patrí Zarvanystia na Ukrajine.

V roku 1987 vypukol naprieč Ukrajinou priam ošiaľ mariánskych fenoménov. Hrušiv, kde prebehlo zjavenie v malom kostole pred tisíckami ľudí, Bukač, kde bolo možné vidieť Dieťa Ježiša vo svetle nad Trojicou v ortodoxnom kostole. Dubovyca, kam prišli posolstvá súvisiace s Černobylom. V Hrušive videli Pannu Máriu vo svetle v lese, podobne ako vo Wisconsine. Tiež je tu staré mariánske miesto Počajiv. Sväté, sväté, sväté a veľmi vzácne. Dnes je tu Džublik, a predtým bola Zarvanystia, ležiaca 181 km od Ľvova.

 

Tu sa udialo niečo, čo bolo zároveň plné nádeje, ale aj pôsobiace zlovestne. Už z histórie bolo toto miesto známe ako miesto, kde sa obraz Panny Márie objavil vo vodnej nádrži. Komunisti odtiaľ ikonu ukradli. V 80-tych rokoch tu prebehli zjavenia. V čase, keď Ján Pavol II uskutočnil niečo, čo mnohí považovali za konečné zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie (25. marec 1984 – pozn. red.) .

„Jedného dňa som žala pšenicu. Zastavila som sa a uvidela som zástup zhromaždený okolo studne.“, hovorí Chornij Zenovia, žena, ktorá strávila roky v koncentráku. „Ľudia hovorili, že vidia Pannu Máriu. Kľakla som si, modlila sa veľmi úporne a veľmi nahlas a náhle som namiesto studne uvidela bielu žiaru, veľkú ako hora a uvidela ženu  – Máriu –  s dieťaťom na rukách. Svetlo bolo ako striebro. Žena mala modré šaty s bielou šerpou, bosé Dieťa na rukách. Na hlave mala Mária biely šál. Videla som Ju asi hodinu. Žiaru bolo možné vidieť často po dobu 2 až 3týždňov. Bolo to na jeseň v roku 1987. Panna Mária chcela, aby sme sa vrátili do kostola a milovali jeden druhého. Osobne som to brala ako znak to, že komunizmus zmizne z povrchu zeme. Keď sa komunisti dozvedeli o zjavení, poslali tam KGB a potláčali ho silou. Vypustili psy a tí dohrýzli pútnikov. Mnohí skončili v nemocnici. Zjavenie trvalo aj v roku 1988. Dozvedela som sa to od robotníka, ktorý išiel v decembri po neupravenej ceste a v blízkosti studne na oblohe uvidel svetlo. Nad lesom potom obrovskú žiaru.

Uprostred uvidel Máriu s Dieťaťom. Na hlave mala zlatú korunu. Nakláňala sa a pozerala na Dieťa. Svetlo oko nej bolo ako mesiac.“

Nemožno povedať, prečo presne je Zarvanystia taká silná. Je to také jednoduché miesto. Len areál kostola a malé miesto so studňou. Skutočne príšerne chudobný kraj, kde má dobytok v treskúcej zime prístup do príbytkov. Ale prítomnosť Panny Márie tu možno pocítiť ako málokde. Ján Pavol II. toto miesto navštívil dávno predtým ako sa stal pápežom.

Na druhý deň som navštívil omšu v Lvove. Chornij Zenoviu som stretol vzadu v kostole. Bola naozaj tam?  Takmer 200 kilometrov od dediny, na tom istom mieste ako ja? Snažil som sa jej spýtať čo tam robí a ako sa sem dostala, lebo s cestovaním to tu vôbec nebolo jednoduché. Voziť sa tu autom aj v naliehavých prípadoch sa rovnalo zázraku. Usmiala sa na mňa. Cítil som sa premožený. Dodnes neviem či bola skutočná a ako sa sem dostala. Ten pocit, tak ako celá Zarvanystia, boli neuveriteľné.

Zarvanystia by u každého mala patriť do prvej trojky obľúbených pútnických miest. Zarvanystia, žiara sv. omše, vysoká ako hora, pohybujúca sa ponad stromy, lúky a ďaleko za vrchy ako prchavý oblak.

pútnik z USA