Lurdy – Nerešpektovanie požiadaviek Panny Márie v Paríži malo viesť k zjaveniu v Lurdoch

1312

V roku 1830 mala Catherine Labouré zjavenia Panny Márie a začal sa sled známych udalostí, ktorých vyvrcholením je sviatok Nepoškvrneného počatia a prijatie tretej mariánskej dogmy. Prvé zjavenie nastalo 19. júla na sviatok sv. Vincenta de Paul, keď každá z noviciek dostala kúsok z jeho štóly. Katarína látku rozdelila, jednu polovicu umiestnila do svojej modlitebnej knižky a druhú polovicu vo veľkej horlivosti prehltla. Modlila sa k sv. Vincentovi, aby mohla na vlastné oči uvidieť Božiu Matku.

Ako sa to zbehlo, spomína: „Okolo pol dvanástej v noci som začula, že niekto volá moje meno. Pozrela som sa smerom za hlasom a uvidela asi 4 ročné dieťa oblečené v bielom, ako mi hovorí: „Poď do kaplnky. Čaká na teba Panna Mária.“ Prvé čo ma napadlo, že budem mať z toho problémy. Dieťa však povedalo: „Buď pokojná, je pol dvanástej a všetci spia. Poď už, čakám tu na teba.“ Rýchlo som sa obliekla a išla som za ním. Všade boli zažaté svetlá.

Keď sme prišli ku kaplnke, dvere sa otvorili dotykom dieťaťa. Sviečky horeli ako pri polnočnej omši. Ale Pannu Máriu som nevidela. Dieťa ma viedlo do sanktuária a tam si kľaklo na kolená. Keď sa blížila polnoc, povedalo: „Tu je Panna Mária.“ Počula som zvuk, ako keby šuchot hodvábnych šiat. Nádherná pani v žiare slávy sedela na stoličke otca riaditeľa. Dieťa zopakovalo nahlas: „Tu je Panna Mária.“ Hodila som sa jej k nohám jeden krok od oltáru a položila som ruky na jej kolená.“

Panna Mária položila ruky okolo Kataríny a povedala: „Boh ťa chce poveriť misiou. Pocítiš protivenstvá, ale nemaj strach, dostaneš milosti, aby si ich vedela znášať. Povedz svojmu duchovnému vodcovi, čo sa ti prihodilo. Na Francúzsko dopadne nešťastie a celý svet bude premožený démonmi všetkého druhu. Ale na každého, kto príde k päte tohto oltáru sa vylejú milosti, ak budú prosiť s dôverou a vrúcnosťou. Budú vyliate na veľkých a pokorných.“

Jej misia jej bola odhalená 27.11.1830, kedy jej Panna Mária dala opis želanej medaily a modlitby.“O Mária bez dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame!“ Katarína, podľa inštrukcie Panny Márie išla za svojim duchovným vodcom o. Aladelom a povedala mu o zjaveniach. Neveril jej, hoci mu o medaile hovorila trikrát. Katarína sa zverila Panne Márii. Tá povedala: „Je mojím služobníkom a preto by mal mať obavy z toho, že nebudem spokojná.“ Katarína povedala o. Aladelovi jednoducho: „Panna Mária sa hnevá.“ Tieto slová mali na neho hlboký vplyv a mučili ho. Nakoniec, hoci po veľkom boji, bola medaila na svete a od roku 1830 sa rozdistribuovala už 1 miliarda kusov.

Tieto detaily sú známe. Čo už je známe menej, sú tie časti misie, ktorým sa dostalo takých prekážok, že pravdepodobne viedli k inému zjaveniu. Druhou požiadavkou Panny Márie bolo otvorenie a rozšírenie kaplnky pre púte. Ako opisuje mariológ René Laurentin v knihe Catherine Labouré: Vizionárka zázračnej medaily „Vizionárku stále trápila myšlienka na oltár s Pannou Máriou, držiacou zemeguľu, ktorý by pripomínal zjavenie a otvorenie kaplnky ako miesta určenia pre púte. “

Hoci kaplnka bola v roku 1849 zväčšená, Katarína aj tak nebola spokojná so sochou, pretože nezobrazovala Pannu Máriu tak ako ju videla – držiac svet vo svojich rukách. A kaplnka bola rozšírená, ale nie otvorená pre verejnosť.

28 rokov nato, sa Panna Mária rozhodla prísť inam. To miesto bolo na juhu Francúzska a volalo sa Lurdy, kde sa zjavila spôsobom, ktorý v mnohom pripomína Paríž a zázračnú medailu. Na parížskej medaili bolo: „Mária bez hriechu počatá“ a v Lurdoch prišla ako „Nepoškvrnené Počatie“. Zázrakmi, obráteniami a uzdraveniami sa to tu len tak hemžilo.

Píše o. Laurentin: „Keď Katarína počula ako ľudia hovoria o Lurdoch, povedala: „To je to isté!“ Jej predstavená s. Dufé napísala: „Čo je najzvláštnejšie, bez toho aby o tom čítala, vedela viac o tom, čo sa deje v Lurdoch ako keby tam chodila na púte.“ Podľa s. Tranchemer, ktorá bola Kataríninou spoločníčkou jej Katarína povedala: „Vieš, tieto zázraky sa mohli stať v našej kaplnke.“ Inej sestre povedala, že to čo sa neskôr stalo v Lurdoch, mohlo sa diať na Rue du Bac.

„Podľa ss. Pineau a Dufés tieto našli Kataríne patriaci kúsok papiera, na ktorom bolo jej vlastnou rukou napísané:„Moja láskavá Matka, tu nikto nechce robiť to čo ty žiadaš. Prejav sa niekde inde. ‚“

Hovorí s. Cosnard: „Pri rôznych príležitostiach ma Katarína presviedčala, že veľké púte do Notre Dame a do Lúrd boli Pannou Máriou určené ako kompenzácie za to, že predstavení na Rue de Bac nepokladali za potrebné autorizovať miestnu kaplnku. „Napriek tomu“, hovorila dôrazne, „také isté púte prídu aj sem.“ Treťou požiadavkou Panny Márie bolo postavenie monumentálneho Kríža v Paríži. Mal sa volať Kríž Víťazstva a mal byť predmetom uctievania. Na púť na toto miesto mali chodiť ľudia z celého sveta. Katarína sa snažila túto požiadavku presadiť, ale bola zamietnutá. Kríž nestojí do dnešného dňa. Kríže ale vznikali inde. Napríklad v roku 1933 v Bosne a Hercegovine nad malou osadou zvanou Medžugorie.

Susan Tassone,
zdroj: René Laurentin: Catherine Labouré: Vizionárka zázračnej medaily