Nabádal iných k modlitbe, sám na ňu zabudol

667

Panna Mária žehná nielen tých, ktorí sa modlia ruženec, ale odmeňuje aj tých, ktorí iných nabádajú k jeho modlitbe. Tu je jeden príklad.

Alfonzus, kráľ Galície veľmi chcel, aby všetci jeho sluhovia uctievali Pannu Máriu modlitbou ruženca. Na opasok si zavesil obrovský ruženec a nosil ho, nabádajúc okolie k horlivej modlitbe. On sám však na modlitbu akosi „pozabudol“.

Jedného dňa vážne ochorel a blízko smrti dostal víziu. Stál pred Božím súdom a diabli ho obviňovali zo všetkého možného. Boh ako zvrchovaný sudca bol na ceste odsúdiť ho do pekla, keď v tom sa zjavila Panna Mária a prihovorila sa za neho. Požiadala o váhu a jeho hriechy umiestnila na jednu stranu , kým na druhú stranu dala ruženec, ktorý nosil a všetky ružence, ktoré sa ostatní odmodlili na základe inšpirácie z Alfonzovej strany. Zistilo sa, že ružence vážili viac ako hriechy.

Pozrúc na kráľa s veľkou láskavosťou, povedala mu: „Ako odmenu za tú malú poctu, ktorú si mi venoval nosením ruženca, získala som pre teba veľkú milosť od svojho Syna. Tvoj život bude trvať ešte zopár rokov. Stráv ich múdro a kajaj sa.“

Keď kráľ prišiel k vedomiu, zvolal: „Nech je požehnaný ruženec Preblahoslavenej Panny Márie, prostredníctvom ktorého som bol zachránený pred večným zatratením.“ Potom ako vyzdravel, zvyšok života strávil šírením modlitby sv. ruženca a jeho každodennou modlitbou.

(Sv. Louis de Montfort, Tajomstvo ruženca)