Mariánske sestry

1708

Na južnom ťahu z Košíc do Bratislavy, medzi Moldavou a Turňou nad Bodvou, leží neveľká obec Drienovec. Na jej konci pozornosť okoloidúcich upúta starý kaštieľ, ukrytý v parku  medzi stromami.

Postavili ho v roku 1780 ako biskupské sídlo. Za socializmu v ňom bola škola a miestnosti maďarského kultúrneho spolku Csemadok. Od roku 1989, počas doby 10 rokov bol objekt neobývaný a zanedbaný. Príchodom Mariánskych sestier, odkedy táto budova patrí do ich vlastníctva, sa mohlo začať so zdĺhavým  reštaurovaním. Je tu toho veľa čo urobiť. Ešte pred Kvetnou nedeľou sme sa u sestričiek ohlásili a požiadali, aby nám porozprávali o vzniku a poslaní ich spoločenstva.

„Naše spoločenstvo založila  matka Myriam vo Francúzsku v roku 1973, v duchu obnovenia rehoľného života podľa II. vatikánskeho koncilu „conservatis et renovatis“, – hovorí sestra Mária Fidélia„Túžba viacerých nás sa splnila, keď boli vypočuté naše modlitby a tri naše sestry sa v októbri 1997 usadili na opustenej fare v Turnianskej Novej Vsi sprevádzané požehnaním a láskou rožňavského diecézneho biskupa Eduarda Kojnoka.“

O 2 roky neskôr otec biskup uznal Mariánske sestry a ich Stanovy ako rehoľnú kongregáciu diecézneho práva.  Rehoľa má aj Svetskú vetvu (sestry,  ktoré žijú mimo kláštora) a taktiež má mariánskych oblátov žijúcich vo svete (kňazov, slobodné osoby, alebo osoby žijúce v manželstve).

„Naše spoločenstvo je medzinárodné, chceme šíriť jednotu,  modlíme sa za jednotu. Reprezentujeme viacero  národností –  Francúzsko, Švajčiarsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Amerika, Taliansko a i.,“ hovoria sestry.

Považujúc sa za Máriine deti, medzi sebou sa volajú „malé sestry“ úplne sa odovzdávajúce Panne Márii. Usilujú sa iba o jedno – dovoliť Matke Božej, aby Ona žila v nich naďalej všetky jej tajomstvá lásky, ukryté v jej srdci, žijúc z jej kontemplácie.

„Malé sestry“ chcú byť pre dnešný svet živými svedkami milosrdnej Božej lásky, nežnosti a víťazstva lásky srdca Márie v Cirkvi. Chcú byť otvorené na vnuknutia Ducha  Svätého a na jeho vedenie,  aby boli svedkami na väčšiu slávu Božiu a na spásu ľudí.

Kláštor mariánskych sestier nie je ohradený vysokým múrom. Regula rádu  umožňuje aj kontakt s vonkajším okolím. Povolanie Mariánskeho bratstva je evanjeliový život so striedaním kontemplácie a evanjelizácie.  Je otvorená pre ekumenický dialóg. Vidiac veľkú duchovnú biedu vo svete, sestry sa podľa ich osobného povolania môžu zapojiť aj do apoštolátu.

Ľudia k nim prichádzajú  na pobožnosť prvých sobôt. Zaoberajúc sa mladými a ich pastoráciou,  pomáhajú sestry i kňazom farností. Majú veľkú radosť z mnohých kňazských povolaní, ktoré vznikajú okolo nich. Organizujú Mariánsku školu viery a modlitby, veľmi navštevovanú.

„Vďaka vám, som mohol hlbšie spoznať svoje povolanie a rozhodnúť sa nasledovať Ježiša, Syna večného Otca, v rehoľnom spôsobe života…“ (z  ďakovného listu).

V roku 2003 Svätý Otec Ján Pavol II zdôraznil vo svojej encyklike,Rosarium Virginius dôležitosť vstúpiť do školy Márie. Matka Myriamzaložila Školu Márie v  prvú októbrovú sobotu  roku 2000, aby  hlbšie zaviedla veriacich do Nepoškvrneného a bolestného Srdca Márie. Nebola to túžba Panny Márie, ktorú zjavila vo Fatime? Tajomstvá svojho Srdca Sedembolestnej? Táto Mariánska škola existuje preto, aby  potešovala Srdce Sedembolestnej, ktorá je pre nás tak veľmi aktuálna tu na Slovensku. Toho roku sa matka Myriam venovala vo svojich   prednáškach upevneniu našej viery, v  istote doktríny katolíckej cirkvi, ale ešte viac čítaniu Sv. písma, učeniu nášho života modlitby pod materinským vedením Márie a  prehĺbeniu nášho vzťahu ku Ježišovmu Srdcu a Sedembolestnej.

 

„Chcela by som poďakovať, že som mohla byť vo vašej Máriinej škole. Vďaka za matku Myriam, že som mohla byť účastná na jej prednáškach o Božom slove, ktoré sa mi hlboko vrylo do môjho srdca. Skrze matku Myriam, ktorú Pán Ježiš použil ako svoj nástroj, som si viac uvedomila zmysel sviatku Sedembolestnej Panny Márie pre nás Slovákov, ktorý krásne vysvetlila. Je potrebné, aby matka Myriam prichádzala na Slovensko…“(ďakovný list Zdenky)

Sestry prehlbujú mariánsku úctu podľa svätého Ľudovíta Maria Grignona z Montfortu, otca Kolbeho a textov Svätého otca. Veriaci majú príležitosť  požiadať u nich aj o duchovný rozhovor. Svätú omšu vo vlastnej kaplnke mávajú často a do kostolov v okolitých dedinách sa odvezú staručkým pežotom.

Navštevujú chorých, pomáhajú im, rozdávajú sv. prijímanie. Stáva sa, že osamelým ľuďom pomôžu v záhrade, alebo i poupratujú v byte. Vyrábajú sviečky, ružence, vence, a na sviatočné príležitosti pečú medovníčky. Sestričky si varia, šijú, vykurujú  drevom, pília ho  i rúbu. V záhrade pestujú kvety, zemiaky a zeleninu, kosia trávu, chovajú zopár sliepok.

Cesta do rehole začala jednou návštevou pre sestričku Marie Constance. Bola uchvátená veľkou chudobou, bratskou láskou sestričiek a láskou ku Panne Márii. Do oblatúry prijali i jej mamičku. S vysokoškolským diplomom je v spoločenstve niekoľko sestier, ale ten nie je v reholi žiadnym ukazovateľom, ani potrebný, lebo Panna Mária zbiera svoje deti naozaj rôznymi cestami.

Sestrička Alžbeta Mária pracovala v cestovnej kancelárii v Bratislave. Tu sa oboznamovala aj s činnosťou združenia Samaritán. Odišla do Francúzska spoznávať život v komunite Mariánskych sestier. Vo chvíli, keď vkročila do kláštora, pocítila, že prišla DOMOV. Sestra Mária Fidélia prišla z ateistického prostredia z Maďarska a podobne i sestra Mária Noelle, ktorá zatúžila stať sa rehoľníčkou v čase, keď v Maďarsku boli rehole zakázané. Odišla na púť do Medžugoria a tam prosila Matku Božiu, aby jej pomohla. O tri roky neskôr rehole v Maďarsku opäť obnovili.  Jej prosba bola vypočutá.

 

„Sú pútnické miesta, kam aj my radi chodíme. Často nás veriaci pozývajú aj na  rozličné modlitebné akcie. Chceme, aby náš kláštor bol oázou lásky a pokoja“ hovorí sestra Mária Fidélia.  „Neraz k nám zájdu ľudia a prosia o možnosť pobudnúť chvíľu medzi nami. Raz k nám prišiel človek, ktorý práve vyšiel z väzenia a čudoval sa, keď videl sestry vykonávať aj namáhavejšiu prácu. Opýtal sa, či tu môže zostať nejaký čas. Pomáhal nám pri murárskych prácach. Nevolali sme ho modliť sa, ani do kaplnky. Prišiel tam sám od seba a u jezuitského pátra Kaľavského si vykonal celoživotnú svätú spoveď.“

Svet trpí. Je smädný po Božej láske a pokoji. Je šťastný ten, kto nájde oázu v Máriinom Srdci. A nájsť k nej cestu nám pomáhajú i Mariánske sestričky v Drienovci.

Text a foto: Magdaléna Kohútová

http://marianske-sestry.mariales.com/

TV Dokument o Mariánskych sestrách

http://www.stv.sk/online/archiv/orientacie?date=2010-04-04&id=35349

 

P.S. redakcie M ROSA:

Kto by chcel a mohol našim Mariánskym sestrám v niečom pomôcť, prípadne sa na nich obrátiť, môže sa ohlásiť na:

Kláštor Cor Jesu et Mariae Turnianska Nová Ves č. 19, 044 02 Turňa nad Bodvou

Kláštor Clementissime Pater Drienovec č. 3,   044 01 Drienovec

clementissime.pater@gmail.com,

tel/fax : 055/460 71 72