Kráľovná pomoci, Dechtice 15. júna 2012: Verte Ježišovi!

346

 

Moje deti! 
     Aj dnes prichádzam z veľkej Božej lásky. Milujem vás tak veľmi, ako milujem svojho Syna Ježiša. Mojim želaním je, aby ste ho nasledovali čisto a úprimne.

Milujte tak, ako miluje On. Robte dobro a budete rozdávať pokoj a radosť ako On. Z hĺbky svojho srdca verte Ježišovi a uvidíte, akou nádhernou cestou vás povedie.

Ponáram vás do lásky Ježišovho a môjho materinského srdca.

Prostredníctvom Martina Gavendu,  Dechtice, 15.06.2012

 

Volanie Ježiša, volanie Matky, volanie tvojej duše

Je ráno. Prebúdzaš sa – skôr strhneš – zo spánku. Zaspal som, nezaspal? Deň prináša hektiku. Nepokoj. Plány sa ti menia ako počasie. A večer – opäť únava, nervy, namiesto spánku akási kóma.
„Materinskou láskou vás prosím, dajte mi svoje ruky. Dovoľte mi, aby som vás viedla…“ Hľadáš istotu. Cítiš sa ohrozený. A tak šetríš, tipuješ, snažíš sa veriť aspoň niektorému politikovi. Nič z toho akosi nefunguje.
„Ako matka vás chcem zachrániť od nepokoja, zúfalstva a večného vyhnanstva…“
Niekedy sa modlíš. Namáhavo sa utvrdzuješ, že veríš. Chytáš sa aj slamky. Všetko márne. A predsa tu, celkom blízko Teba, sú ruky, ktoré sa ti ponúkajú.
Skutočný pokoj a istota. „Môj Syn svojou smrťou na kríži ukázal, ako veľmi vás miluje.
Obetoval sa kvôli vám a vašim hriechom.“
Viem – povieš. Ale, ideš ďalej, akoby si nič nepochopil. Ale raz ti dôjde, že nič, NIČ v tejto temnej dobe ťa nezachráni. Okrem rúk, ktoré ti ponúkajú Boha.
Vo filme Titanik 2 kapitán vyzýva zabávajúcich sa pasažierov: „Oblečte si záchranné vesty. Toto nie je cvičenie. Opakujem, toto nie je cvičenie!“ Po 10-krát opakovanej vete začnú šokovaní ľudia panikáriť a konať úplne bezhlavo.
A toto je obraz konania v akejkoľvek podobnej situácii. Našou záchrannou vestou je Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. „Obleč“ si ho včas!
„Nezatvárajte si brány raja. Deti moje, nestrácajte čas… Ja vám pomôžem… Nezatvrdzujte si srdcia…Spoľahnite sa na mňa…
Otvoriť si srdce. Ako sa to robí? Kľúč od neho nevisí na klinci ani na tvojej kľúčenke. Kľúč od srdca je zanechať všetky ľudské ne-istoty. A obrátiť svoj pohľad na Nebo. Kľúč od srdca je vyjsť zo seba. Prijať pokoru. A vtedy pocítiš Máriine ruky. A pochopíš, po čom volá tvoja duša.
„Vaše prosby sú žíznením po láske. Poďte, deti moje, môj Syn čaká na každého z vás, aby uhasil váš smäd…“        Anton Selecký