Kráľovná pokoja, Medžugorie, 2. júla 2013: Chcem vás oslobodiť

448

Drahé deti,, materinskou láskou vás prosím, darujte mi svoje srdcia, aby som ich mohla odovzdať svojmu Synovi a oslobodiť vás. Oslobodiť vás od všetkého zlého, čo vás stále viac zotročuje a vzďaľuje od jediného Dobra – môjho Syna; všetkého, čo vás vedie nesprávnou cestou a oberá vás o pokoj.

 Mirjana2aJa vás chcem viesť k slobode prisľúbenia môjho Syna, lebo chcem, aby sa tu v plnosti uskutočnila Božia vôľa. Aby sa skrze zmierenie s nebeským Otcom, pôst a modlitbu rodili apoštoli Božej lásky, apoštoli, ktorí budú slobodne a s láskou šíriť Božiu lásku všetkým mojím deťom, apoštoli, ktorí budú šíriť dôvernú lásku k nebeskému Otcovi a otvárať dvere raja.

Drahé deti, preukazujte svojim pastierom radosť lásky a podpory tak, ako aj môj Syn žiadal od nich, aby preukazovali vám. Ďakujem vám. 

 Prostredníctvom Mirjany Dragičevičovej – Soldovej, Medžugorie, 2. júla 2013

 

MÔJ MANŽEL JE DAROM Z MEDŽUGORIA (Svedectvo)

Pochádzam z dobrej katolíckej rodiny. Som najstaršia zo šiestich detí a preto som mala odmalička vzťah k deťom a v mojom srdci rástla túžba mať vlastnú rodinu, milujúceho manžela a deti. Mala som vždy skôr tichšiu povahu a chlapcov som veľmi nepriťahovala. Na strednej škole sa mi veľmi páčil jeden spolužiak, dobrý veriaci chlapec, ktorý však o mňa nemal záujem. Bola som z toho smutná a povedala som si, že za to môže moja utiahnutosť. Modlila som sa za svojho budúceho manžela a bola som stále netrpezlivejšia.

V 2. ročníku na vysokej škole som sa dosť zmenila. Na internáte v neveriacom kolektíve mladých som sa snažila prispôsobiť ostatným. Zmenila som svoj zovňajšok, prefarbila si vlasy a výstrednejšie som sa obliekala, ale čo bolo horšie, zanedbávala som modlitbu a sväté omše. Ľahkovážne som začala nadväzovať kamarátstva s chlapcami, lebo som si myslela, že musím byť aktívnejšia ja, aby som konečne mala vážny vzťah. Pán ma veľmi chránil aj v tomto čase, keď som na Neho zabúdala.  Výsledkom môjho snaženia bola známosť, ktorá trvala 3 roky. Veľmi som sa modlila, aby si ma ten chlapec vzal, ale naše chodenie akosi k ničomu nesmerovalo. On sa zatiaľ ženiť nechcel a medzi nami bolo stále viac hádok a nedorozumení. Vtedy som sa znova začala vrúcne utiekať k Panne Márii a niektorým svätým, zvlášť k svätej Terézii z Lisieux, svätému Leopoldovi Mandićovi a svätému Jozefovi. K svätému Jozefovi som sa dokonca modlila za svojho budúceho manžela týmito slovami:

„Svätý Jozef, ďakujem ti, že som sa ešte nevydala. Svätý Jozef, ty v Bohu vieš, kto má byť mojím manželom, pomôž mi stretnúť sa s tým človekom. Daj, nech si ma ctí tak, ako si si ty ctil Ježiša a Máriu…“Moja rodná sestra, ktorá je zasvätenou sestrou v Spoločenstve Rodiny Panny Márie, ma v modlitbách neustále zverovala pod ochranu Matky Božej. Určite to bola Panna Mária, ktorá mi vyprosila silu rozísť sa s tým chlapcom. Stal sa zázrak, lebo ja som bola na neho silno naviazaná, aj napriek našim neustálym hádkam. Po tomto ťažkom rozhodnutí, keď som nevidela žiadnu nádej do budúcnosti, mi moja sestra navrhla, či by som nechcela ísť s mladými na Silvestra v roku 2009 do Medžugoria. Súhlasila som a celé 3 mesiace, ktoré chýbali do Silvestra, som sa úpenlivo modlila k Panne Márii, aby som dokázala spoznať a prijať Božiu vôľu. Púť do Medžugoria bola obrovskou milosťou. S otvoreným srdcom som počúvala slová Terky Gažiovej, ktorá nám hovorila o novom živote, ku ktorému nás pozýva Panna Mária. Volá nás žiť jej posolstvá, nezanedbávať pôst a modlitbu ruženca. Netušila som, že zatiaľ si ma tam obzerá môj budúci manžel. Ja som ho zaregistrovala až v nasledujúci deň, keď sme si k nemu „náhodou“ prisadli v preplnenom kostole. Podotýkam, že môj muž sa tváril nenápadne, ale neskôr mi povedal, že v duchu prosil Pannu Máriu, aby mu dala znamenie, či sa mi má prihovoriť a to znamenie malo byť také, že si k nemu prisadnem. Ja som bola dosť prekvapená, keď sa mi zrazu sused v lavici, o ktorom som si myslela, že je nejaký cudzinec, prihovoril po slovensky.

Začali sme sa teda rozprávať a môj budúci muž hovorí: „Ja sa volám Jozef a som stolár.“ Zamrazilo ma, lebo som si uvedomila, že toto má byť asi pre mňa znamenie, veď som sa za manžela modlila k svätému Jozefovi. Nasledujúci deň Panna Mária znova podivuhodne zariadila, že sme sa vedľa seba ocitli na výročnom zjavení 1. januára 2010 na Podbrde, kedy dala toto posolstvo: „Vy ste moja radosť, vy ste moja nádej. Žite moje posolstvá s radosťou.“ Boli sme týmito slovami obaja zasiahnutí. Toto posolstvo sme vnímali veľmi osobne, akoby patrilo špeciálne nám dvom. Zvolili sme si ho za motto na naše svadobné oznámenie ako aj motto nášho manželského života.

S Jožkom sme sa vzali 14. augusta 2010, obaja s pevným presvedčením, že
nás jeden pre druhého vybrala Panna Mária. A ešte sa v závere chceme podeliť o našu obrovskú radosť – dar dieťatka. Anna Mária sa nám narodila 5. 6. 2011, presne v deň Jožkových 31. narodenín.

Vďaka Ti, Matka naša, Kráľovná Pokoja!

Veronika Gažiová, Slovensko