Gay Pride 2012, alebo Slovensko – budíček!

692

„Polícia vyzýva občanov, aby sa počas konania verejného zhromaždenia a pochodu riadili pokynmi polície a rešpektovali jej výzvy. Polícia ďalej upozorňuje, že nebude tolerovať žiadne pokusy o narušenie verejného poriadku a taktiež rôzne extrémistické a xenofóbne prejavy,“ uzavrel hovorca primátora mesta Bratislavy Milana Ftáčnika Lubomír Andrássy.

Týmto výhražným tónom sa  bratislavský magistrát  pripravil na sobotu 9. júna 2012.

Dňa 9. júna 2012 sa teda v Bratislave konal dlho ohlasovaný pochod  Gay PRIDE 2012.  Predchádzali mu dva pochody kresťanov – Aliancie za nedeľu (13. máj 2012) a Združenia za ochranu rodiny a OKHT (26. máj 2012) s komornou účasťou. Pride Bratislava 2012 bol podporený 18-timi veľvyslancami západných štátov a mohutným masírovaním verejnej mienky médiami.  Tieto rozpitvali najmä výroky poslanca Štefana Kuffu, ktorý gayov a lesbičky označil za chorých ľudí.

Počiatočné mlčanie Cirkvi prelomil niekoľko dní pred Gay Pride –  pochodom samotný metropolita Slovenska a bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský vyhlásením, ktorom sa vyslovuje – citát:

Vyjadrujem hlboké poľutovanie nad týmto zámerom, ktorým sa relativizuje právny poriadok Slovenskej republiky a usiluje sa o zmenu definície manželstva.“

Organizátori Pridu 2012 oproti minulým rokom zmenili taktiku. V prvom rade „odštartovali“ na Námestí slobody, kde na pódiu predviedli divadielko „sobáša“ homosexuálnych párov, tretí heterosexuálny „zosobášený“ pár poslúžil ako alibistická vložka tejto frašky, ktorú odštartovala lesbická aktivistka Judita Hansman.  Aktivista Queer leaders forum  Robert Furiel  scénu posmešne uviedol slovami:  Zišli sme sa tu, aby sme pred Bohom, bohmi alebo ich absenciou spojili týchto ľudí a boli svedkami ich lásky.“ V „sobášnom“ texte (najmä zdôraznením svojho „požehnania“) parafrázoval prvky katolíckej manželskej prísahy. Našiel sa mladík, ktorý „podkúril“ dúhovému davu dymovnicou. Mne osobne sa snažil v nakrúcaní scény brániť homosexuálny usporiadateľ. Za nepredyšnou „železnou oponou“  postávali asi dve desiatky mladých ľudí z obrazmi sv. Rodiny a heslami proti homosexuálnym extrémistom.

V druhom rade –  LGBT prešli mestom za hluku karnevalových bubnov, a za ulice valcujúcej asistencie polície. Ich „afterparty“ na Námestí slobody napokon rozohnal dážď.

Za tretie – tentoraz sa im do cesty nepostavil (nemohol) nikto. Takže médiá, aby zachraňovali situáciu, zúfalo hľadali aspoň náznaky odporu „extrémistov“, ktorých tu práve dnes mimoriadne potrebovali, aby opäť urobili zo „sexuálnych menšín“ diskriminovaný druh, a napokon akosi ospravedlnili až vojnové nasadenie ozbrojených zložiek.

Polícii sa podarilo v sobotu 9. júna 2012 napokon urobiť extrémistov (ktorí tu chýbali)  z obyvateľov Bratislavy. Títo sa niekoľko hodín  nemohli  v akčnom rádiu pochodu voľne pohybovať, takže sa stali zvláštnymi rukojemníkmi besnenia asi dvojtisícového davu „sexuálnej menšiny“.

Slovensko však nie je Kalifornia, a to je zásadný omyl usporiadateľov Gay Pridu 2012 v Bratislave,  ako aj jeho západných sponzorov.  Pochod,  jeho vyzývavosť  a prehliadka ozbrojenej moci, ktorá sa vlastne postavila za protiústavné tendencie skupín LGBT – zapôsobili ako výborná antireklama na celkovú snahu  o dobytie „ľudských práv“  homosexuálnych lobbystov na Slovensku.

Títo si najmä svojou vyzývavosťou zmrazili akékoľvek náhodné sympatie (ak vôbec nejaké mali) v slovenskej spoločnosti.   Tej spoločnosti, ktorú EÚ označuje ako „mimoriadne konzervatívnu,“  homofóbnu a ktorú chce zastrašovať vyhláseniami západných veľvyslancov. Ako sa bude situácia ďalej vyvíjať, a či tieto bubny z 9. júna 2012 v Bratislave  Slovensko zobudia,  ukáže blízka budúcnosť.

Anton Selecký

***********************************************************************************************