Gay Pride Bratislava 2011: Bub(li)nová show, alebo: Dúhový prepadák Gay Pride Bratislava 2011: A bubble-drum show, or a rainbow flop

582

Dňa  4. júna 2011 sa na Hviezdoslavovom námestí uskutočnilo stretnutie „Dúhový Pride“ resp. Gay pochod 2011. Okrem toho, že toto  stretnutie bolo mohutne politicky podporované, politici sa mu akosi vyhli resp. „podporili“ ho veľmi rozpačilo. Napríklad   Fedor Flašík a Monika Beňová, ako aj primátor Milan Ftáčnik sa neunúvali na pódium, dali prednosť krčmičkám na Hviezdoslavovom námestí a predvedeniu sa niekoľkým prítomným televíziám. Výnimku tvoril ninister práce a sociálnych vecí Mihál, ktorý sa v čiernych okuliaroch pred mikrofónom hrdil a preukazoval, ako on gayov podporil a ako návrh na komisiu pre gayov a lesby zrušili zradní kádéháci.
Tzv. Dúhový Pride – pochod gayov a ľudí „LGBT“ 2011 v Bratislave opäť ukázal, že Slovensko nie je ani Kalifornia, ani Holandsko. Bohužiaľ, viacerí politici, ktorí sa hrdia tým, že boli demokraticky zvolení na čelo štátu, sa neváhajú znížiť k propagácii antimorálky a zla. Jedno je potešiteľné, a to, že je tu doba, kedy padajú masky z tvárí, ktoré profitovali na doterajšojm klamstve, a tak sa odhaľuje pravda a skutočný stav našich prominentov, našej vlády, i našej spoločnosti.


Bolo zvláštne, že skupina niekoľko sto ľudí „iných“ ako väčšina sa snažili vzbudiť dojem boja za slobodu, a dokonca k tomuto boju prizvať aj heterosexuálov. Unudená mohutná eskadróna polície sa opaľovala a potila na júnovom slnku, a absencia odporu voči gay pridu z neho robila takmer bublinovú show, ktorú márne burcovala bubnujúca skupina, vzbudzujúca akurát chuť pivo konzumujúcim cudzincom.  Výzvy na „hrdosť“ a na demonštráciu radosti z „inakosti“ prítomných sa akosi minuli účinkom, a stretnutie pripomínalo skôr nakomandovaných príslušníkov SZM na oslavy VOSR.

Vzruch priniesla (akože ináč) –  renomovaná bojovníčka za „ľudské práva“, Clare Dimyon z Anglicka, ktorá brnkla na národnú strunu a vyzdvihla Ľudovíta Štúra, ktorý podobne ako gayovia a lesby  loboval v maďarskom parlamente za národné práva Slovákov.  Vrcholom jej vystúpenia bol výkrik“   „To Slovenskovaše dosiaľ tvrdo spalo…Nad Tatrou sa blýska,– a po blýskyní príde DÚHA….“

Hviezdoslavovo námestie, s nepredyšne uzatvorenými prístupovými uličkami pripomínalo uzavretú „sviečkovú“ manifestáciu z roku 1988. Smiešne zneli pripomienky organizátorov, aby účastníci opúšťali námestie bez znakov dúhy a patričnosti ku Pridu, pretože na nich číha veľké nebezpečenstvo.  Nezabudli pripomenúť, že extrémisti (zrejme všetci, ktorým sa nepáčia homo a iní sexuáli“ )- sú vlastne „fašisti, ktorí si majú uvedomiť, že v roku 1945 prehrali vojnu.“ Podobné úsmevné bonmoty len korunovali tento exhibionistický happening, na ktorom bojujúci za „ľudské práva“ vyzneli skôr ako letná atrakcia pre upotených turistov.

 

Prichádza na um len otázka – koľko asi stálo enormné nasadenie slovenskej polície na toto  divadlo, skôr prepadák všetkých avizovaných očakávaní. Zaujímavé bolo stretnúť tu ľudí s ružencom v ruke…

Utajovaná trasa Gay Pridu 2011 sa nakoniec ukázala ako úžasné prekvapenie! Pride pochod 2011 tak isto, ako 22. mája 2010 – odpochodoval cez most SNP za Dunaj, a opäť sa neodvážil ísť cez mesto! Že by zase nejaká „uspávacia“ taktika? Veľmi zaujímavý bol fakt, že keď pred týždňom 28. mája pochodovalo Združenie za ochranu rodín, pre mňa akosi nelogicky sprievod obišiel zhromaždište LGBT, a skončil v modlitbe pod „morovým“ stĺpom na konci námestia.  „Pride“ pochod zase z Hviezdoslavovho námestia odišiel na most SNP bočnou uličkou a vyhol sa „morovému“ stĺpu. Boh sa vysmievať nedá…

 

Na presune sa niekoľko desiatok  účastníkov LGBT akosi zázračne rozmnožilo na niekoľko sto pochodujúcich, ktorí prešli do Petržalky, aby sa tu napokon neurčito rozptýlili na hlúčky a na odchádzajúcich autobusmi preč. To, že sa účastníci Pride pochodu 2011 v Bratislave na verejnosti vyhli akýmkoľvek obscénnostiam a nechutnostiam, nič nemení na veci, že verejne propagovali a preukazovali narúšanie Božích prikázaní.   Mohli však na vlastné oči vidieť, ako tí, ktorí im preukazujú „podporu“ a tlačia ich do boja za ich „práva“ – sa nijako neponáhľajú hlásiť to verejne z tribúny, vrátane 20 veľvyslancov v Bratislave.
Záverom ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili na našu výzvu modlitieb na území Slovenska proti tomuto pochodu, ako aj za obrátenie jeho účastníkov. Modlitby boli preukázateľne účinné…
Anton Selecký



Gay Pride Bratislava 201: A bubble-drum show, or a rainbow flop

A meeting named the Rainbow Pride alias gay march was held on Hviezdoslavo Square on the 4th of June 2011. Despite a strong declaration of political support, politicians, somehow, avoided supporting it, respectively only sheepishly „encouraged“ it. For example, Fedor Flasik and Monika Benová, as well as the Mayor of Bratislava Milan Ftácnik preferred some pubs on Hviezdoslavo Square {or some small performance to the present number of broadcasters} to their appearance on a stage.
One exception was the Minister of Labour and Social Affairs Mihály in black sunglasses and with a microphone, proud of his own support of gays and disappointed in the false-hearted members of the Christian-Democratic Party who did not accept the proposal for the creation of a commission for gay and lesbians. The so called Rainbow Pride – gay and „LGBT“people 2011 in
Bratislava again demonstrated the fact that Slovakia is not California, nor the Netherlands.
Unfortunately, a number of politicians who are proud that they have been democratically elected to head the state, do not hesitate to reduce themselves through the promotion of amorality and evil.
One thing is gratifyingis that the time has arrived that all masks are being pulled off the faces. These masks have made a profit from their own lies up until now, and thus the true and actual state of our top leaders, our government and our society is being revealed.

It was strange to observe a group of several hundred people „different“ from the majority as to how they were trying to give an impression of fighting for freedom and with the necessity to invite also some heterosexuals to this fight. The large bored troop and police presence sunbathed and sweated at the June sun and the lack of resistance to the gay pride made it almost into a
bubble show, which was in vain roused by a drumming group. This rousal, however, only led foreigners to the taste of beer.
Calls for „pride“ and the demonstration of the joy of „otherness“ somehow missed their aim and the meeting reminded one of the compuslory totaliatarian celebrations of the Russian October Revolution and the well known compulsory participation in them.

A stir was created (how else) – by a renowned fighter for „human rights“, Clare Dimyon of England, who tapped into a national chord and gave an example of Stur, who, like gays and lesbians, lobbied for the national rights of the Slovaks in the Ugrian Parliament. The highlight of her performance was the cry of „This Slovakia of yours is still asleep … lighting flashes over the
Tatra – and it comes as a RAINBOW after a storm….“

Hviezdoslavovo Square with hermetically closed access streets resembled the closed „Candle“ manifestation of 1988. The instructions of the organizers the rainbow pride to leave the square decently without placards and to due to potential danger in the streets sounded ridiculous. They did not forget to recall that the extremists (probably all those who do not like homosexuals and others) – are actually „fascists who should be aware that they lost the war in 1945.“ Similar smiling sallies just crowned this ostentatious happening where the fighters for „human rights“ sounded more like a summer attraction for some sweaty tourists.
Only one question keeps coming to mind – how about the enormous costs for the deployment of the Slovak police which were spent on this theatre, rather the flop of all the announced expectations. It was interesting to meet people there with rosaries in their hands ….
The clandestine route of Gay Pride 2011 finally proved to be an amazing surprise! Pride march 2011 as well as the march in May 2010 – marched over SNP bridge, along the Danube, and again did not venture through the city! A kind of a „soporific“ tactic? One very interesting fact: On the 28th of May, a week ago, a march of the Association for the protection of families – for
me, somewhat illogically – passed by the meeting – place of the LGBT parade and ended in prayers under the „plague“ pillar at the end of the square. „Pride“ marching towards to SNP bridge again on Hviezdoslavovo Square went to SNP bridge along the side streets and avoided the „plague“ column. God cannot be mocked …

At the start of the march several dozens of LGBT participants somehow miraculously multiplied into a few hundred marching people who went to Petr¾alka to dispel into smaller groups and slipped away on outgoing buses.
The fact that the Pride March participants in 2011 in Bratislava avoided any public indecency and profanity did not alter the case that they publicly promoted and demonstrated the distortion of God’s commandments.
They could however see with their own eyes that those who show their „support“ for them and push for the fight for their „rights“
– are in no hurry to report this same support publicly from the stage, including 20 ambassadors in Bratislava.

At the end we thank to everyone who participated in our call to prayers against this march as well as for a reversal of its
participants. These prayers have proven been to be effective…

Anton Selecký