Atentát ľudskej zloby na pápeža + zoznam slobodomurárov vo Vatikáne

995

 

Rím, 15.7.2012 (kath.net/DieWelt) V Ríme to vrie. Všetci sa môžu len dohadovať. Jeden sedí. Bývalý komorník pápeža, Paolo Gabriele (46), zostane ešte niekoľko dní vo vyšetrovacej väzbe, ako oznámil hovorca Vatikánu páter Federico Lombardi (69) vo štvrtok. … „Komorník zostáva naďalej jediný podozrivý,“ ako povedal páter Lombardi. Komplici známi nie sú.

Páter Lombardi je spoľahlivý čestný muž. Čo sa týka justičnej časti prípadu, v ktorom Gabriele dlhý čas kopíroval množstvo dokumentov z pápežovho domu a odovzdával do rôznych rúk, k tomu možno sotva niečo dodať. Z pohľadu vyšetrovateľov je zlodejom dokumentov, ktorého prichytili s oboma rukami „nella marmelata“, ako hovoria Taliani, a je stále jediný vinný.

Žurnalista nazval svoje zdroje „Mária“

Za – alebo lepšie pred – dom práva ľudská povaha vystavala však dom intríg, závisti, zloby. Tu nejde iba o trestné činy, ale o priepasť ľudskej povahy. K tomuto domu s mnohými priestormi poskytuje kniha „Sua Santità“ žurnalistu Gianluigiho Nuzziho (43) istý druh generálneho kľúča.

Po rade dôverných dokumentov, ktoré od počiatku roka prenikli z Vatikánu do talianskej tlače, Nuzzi tu jedným razom vrhol na trh od 17. mája enormné množstvo listov z písacieho stola pápeža.

„Pravidlá transparentnosti by mali platiť aj pre Cirkev“, odôvodňuje svoje konanie, pretože „utajovanie je predsieňou pochybností a nedôvery“. No teraz sa ním zaprisahávaná transparentnosť obracia proti jeho vlastným zdrojom.

Vo svojej knihe im dal názov „Mária“. Kto alebo čo to je – osoba alebo šifra? Sú to vraj „praktizujúci katolíci, ktorí pracujú alebo žijú vo Vatikáne a tešia sa takej dôvere, že majú prístup k dôverným dokumentom“. Týmto „malým hrdinom knihy“ bude Nuzzi vždy vďačný. Za tú vďačnosť si však už veľa nekúpia.

Je tu v prvom rade Paolo „Paoletto“ Gabriele, jeho hlavný dodávateľ, ktorého na str. 11 raz zbežne spomenul a ktorého neobozretným zverejnením vyúčtovania – na str. 311 – dostal za mreže, pretože tento dokument mohol nepochybne odcudziť iba on.

Benedikt XVI. (85) Paoletta „miloval ako syna“, ako nedávno vyhlásil štátny sekretár kardinál Bertone. Napriek tomu ho tento „Palinko“ už pred rokmi začal okrádať ako straka. Neboli to však drahokamy, ale vždy len papiere. Najtajnejšie spisy, ktoré vynášal z pápežských komnát – aj nemecké listy, ktoré sám nedokázal ani prečítať.

Vyšetrujú aj štátni prokurátori

To je jeden z mnohých poznatkov vyšetrovacej komisie troch emeritných kardinálov, ktorých pápež povolal objasniť prípad, aby nemohli vypočúvať iba „malých hrdinov“ Nuzziho, ale v núdzi aj každého vo Vatikáne. Kardináli sú povinní zodpovedať otázky iba kardinálom.

Medzi nimi rutinovane pokračuje vyšetrovanie, opakuje páter Lombardi vo svojich stručných brífingoch, a krčí pritom nosom, akoby si chcel udržať zosunuté okuliare na očiach. Týždenne je to štyri až päť vypočúvaní v týchto horúcich letných dňoch v Ríme, duchovných aj laikov, pričom takéto „vypočúvanie osoby neznamená hneď aj podozrenie“, ako zdôrazňuje Lombardi.

Paralelne s tým vyšetruje ďalej aj štátna prokuratúra. V tomto prípade nejde iba o závažnú krádež, ale o vyzradenie najtajnejších vecí, za ktoré podľa čl. III, ods. 2 Vatikánskej ústavy – ako za úmyselné prezradenie „pápežského tajomstva“ – hrozí dokonca trest exkomunikácie. Gabriele sám má spolupracovať, je pokojný a „veľa sa modlí“, ako povedal páter Lombardi vo štvrtok.

Gabriele urobil svoju prácu dobre

No aj keby „straka“ iba zdráhavo „spievala“, hovoria u neho nájdené dokumenty, jeho počítač a smartphone prirodzene o to obsiahlejšie o jeho kontaktoch a pozadí konania. A ako slávik spieva aj naďalej Nuzziho kniha, ktorú kriminalistickí teológovia kriticky študujú tak, ako školení exegéti čítajú Bibliu. A tak  mnohé okolnosti okolo osoby zlodeja spisov zostavujú už teraz ako puzzle.

Pretože na hlavnú postavu kauzy chýba „Palinkovi“ Gabrielemu proste všetko. Všetci, čo ho poznajú – a to sú mnohí vo Vatikáne aj v okolí – ho opisujú ako jednoduchého, naivného a zbožného muža. Svoju prácu urobil dobre. Vždy korektne. Ako „bella figura“. Tu nerušila ani jeho mierne sa škľabiaca tvár, ktorá je na fotografiách mnohým nápadná. Hovorí sa, že chcel byť „buonista“ – dobrý človek.

Vo Vatikáne začal svoju kariéru ako upratovač, staral sa o mramorové dlážky Chrámu sv. Petra a „Sacri Palazzi“, až kým ho istý kardinál – Mons. Paolo Sardi (77) neodporúčal arcibiskupovi Jamesovi Harveymu (62), prefektovi pápežského domu. To bola pre Gabrieleho veľká výhra. V r. 2006 sa stal nástupcom legendárneho komorníka Angela Gugela, hoci ten ho po preskúšaní pociťoval ako príliš neskúseného a naivného a pre túto službu ho neodporúčal.

Práca komorníka je veľmi diferencovaná, veľmi dôverná služba na pol dňa a Gabriele bol popri mzde odmenený aj pekným služobným bytom v dome za Kostolom sv. Anny v múroch Vatikánu – a priamo pri červenom múre s vysokou ohradou – pri ulici Via dei Pellegrini – bytom pre neho, jeho ženu a ich tri deti. Táto služba si však vyžaduje zrelý charakter, ktorý Gabriele očividne nemal.

Preto sedí teraz o dva bloky ďalej v kasárni žandárov, v prísne stráženej väzbe. Ale aj teraz chce ešte v nedeľu – sprevádzaný žandármi, bez pút – ísť na nedeľnú omšu a bude sa zrejme chcieť aj vyspovedať, ako všetci hriešnici, z ktorých Katolícka cirkev už raz pozostáva. Všetci, čo ho poznajú, sú presvedčení, že musel konať zo zbožného presvedčenia a že ho v tom posilňovali.

Po jeho odhalení,  v utorok večer 22. mája, neodstránil až do svojho zatknutia v stredu večer, 23. Mája – čo je mimoriadne nápadné – ani jediný z mnohých priťažujúcich spisov vo svojom byte. Prehliadka sa mu zdala byť úplne nepravdepodobná.  Na pomalé mlyny Vatikánu sa pritom spoliehať nemohol. Skôr je tu podozrenie, že musel dôverovať vysokej ochrane vo Vatikáne.

 „La Repubblica“ hrozí ďalšími odhaleniami

Veľa prezrádza aj to, že iba niekoľko dní po odhalení Gabrieleho pápežovým súkromným sekretárom Georgom Gänsweinom (55) mesiace prebiehajúca kampaň „vatileaks“ proti vedúcim osobnostiam vo Vatikáne sa zrazu celkom otvorene a cielene zmenila na vydieranie práve tohto sekretára, ktorému anonymný autor v denníku „La Repubblica“ hrozil ďalšími odhaleniami, ak by sa pápež rýchlo nezbavil svojich „neschopných spolupracovníkov („collaboratori inetti“)!

Bolo to akoby jeden z „chrabrých malých hrdinov“ Nuzziho zrazu stratil nervy. Potom nastalo na fronte vydierania ticho. Gabriele sa o tom všetkom v jeho „zabezpečenom priestore“ už nič nedozvedel.

Či sa mu za mrežami vyjasnilo, že ho podviedli, bude musieť objasniť súd v procese, ktorý sa má začať na jeseň. No vlastne si musel najneskôr dva týždne pred svojím zatknutím všimnúť, že na našepkávaniach, ktoré ho viedli k zrade dôvery, niečo nesúhlasí.

To bolo vtedy, keď prišla na trh kniha Nuzziho s jeho lúpežným „tovarom“ a s veľkým mediálnym vytrubovaním. Či sa utešil tým, že vatikánski vyšetrovatelia budú možno hľadať iba fiktívnu špiónku menom „Mária“?

„Nápadne mnohé kontakty“

Niet divu, že teraz bujnejú špekulácie o frakciách v Kúrii. Celkom veľké intrigy celkom hore. To je prirodzene látka, ktorú mnohí priam vychutnávajú. A keby to všetko bolo inak – menšie, podlejšie?

Držme sa jednoducho toho, čo máme pred očami, čítajme trochu v stopách, ktoré sledujú vyšetrovatelia. Kde býval Gabriele, s kým hovoril, s kým sa veľa stýkal? Popoludní mal veľa času, o čom talianska tlač hovorí, že mal vtedy „nápadne veľa kontaktov so žurnalistami ako aj s inými občanmi Vatikánu a Talianska“.

O tom veľa prezradí aj jeho mobil, jeho odkazová schránka, jeho maily. Kriminalisti Vatikánu ovládajú svoju prácu nemenej dobre ako ich svetskí kolegovia.

Gazdiná je pápežovi blízka

Nebolo treba rafinovanosť na zistenie, že v jeho dome býva aj Ingrid Stampová (62), ktorá sa v Nuzziho knihe spomína na str. 6,14 a74 ako verná gazdiná, neoficiálna poradkyňa a jedna z mála žien, na ktorú pápež počúva (na str. 74 sa okrem toho prezrádza, akým spôsobom sa údajne miešala do najdelikátnejších procesov Vatikánu a rozhodnutí pápeža).

U Gabrieleho ženy a deťoch bola susedka pred aj po jeho službe rada vítaným hosťom. Nikto vo Vatikáne nebol „majstrovi zlodejovi“ tak blízko ako ona. „Bol to intenzívny kontakt,“ hovorí iná susedka. To vie za bránou Sv. Anny každý – od dôstojníkov Švajčiarskej gardy a žandárov cez poštárov, až po augustiniánov Farnosti sv. Anny a mnohých pracovníkov blízkej redakcie novín „L´Osservatore Romano“.

Bývalý lekár Jána Pavla II. odporúčal túto múzicky založenú ženu kardinálovi Ratzingerovi v r. 1991 ako gazdinú po tom, čo zomrela jeho sestra Mária. Odvtedy mu bola blízka. Už pred 5 rokmi ju však „Welt Online“ ale aj hlasy na chodbách Vatikánu nazývali „pápežka“ (papessa), pretože táto plachá profesorka hudby mala v „neprehľadnom paralelnom programe síl Štátneho sekretariátu sotva definovanú slobodnú pozíciu“, pretože „v labyrinte tapetových dverí si dokázala neobmedzene nájsť prístup k pápežovi – ako samozvaná poradkyňa, ktorá mimo každej kompetencie nájde otvorené uši a srdce Svätého Otca“. To bolo vtedy. Dnes sa k tomu pridal medzi znalcami Vatikánu rozšírený poznatok o žiarlivosti Ingrid Stampovej na každého, komu by pápež dôveroval snáď ešte viac ako jej.

V tejto žiarlivosti ju v Ríme snáď prekoná už iba bývalý Ratzingerov sekretár a dnešný biskup Kúrie Josef Clemens (65) na druhej strane Námestia sv. Petra, ktorému sa už roky nedarí udržať utajenú a na uzde priam iracionálnu závisť voči jeho nástupcovi po boku pápeža. On slúžil Josephovi Ratzingerovi 19 rokov. O tom, že svojho nástupcu považuje za „neschopného spolupracovníka“ pápeža, už dlho čvirikajú aj rímske vrabce zo striech.

Vo svojej žiarlivosti nachádza biskup z Nemecka v ctižiadostivej Ingrid Stampovej už roky spoľahlivého spojenca. Iba ona bola preto aj účastníčkou tých legendárnych večerí, na ktoré donedávna biskup smel pozývať pápeža trikrát do roka k sebe na najvyššie poschodie paláca Palazzo del Sant’Uffizio  – až kým túto tradíciu (podľa iného biskupa) Benedikt XVI. sám pred niekoľkými týždňami prudko neukončil listom.

Teologicky je však stará pápežova dôverníčka a bývalá gazdiná už dlho s kardinálom Paolom Sardim jedno srdce a jedna duša, práve s tým kardinálom, ktorý Gabrielemu pred rokmi otvoril dvere a vzostup do pápežského paláca.

Tento vzdelaný kardinál zo severného Talianska mal dlhé roky na starosti pápežské príhovory, čo je postavenie s veľkým faktorom pokušenia pripadať si občas múdrejší a pápežskejší od pápeža. Tým, že by bol priateľom teológie Josepha Ratzingera, sa nevyznačuje a pápežov kurz zdieľa práve tak málo ako má rád jeho drobné písmo, aby sme spomenuli len niečo málo.

Toto všetko vedia vo Vatikáne mnohí. Tento malý štát je veľká dedina. Dňa 22. januára 2011 pápež bezodkladne prijal rezignáciu kardinála Sardiho z úradu vicekomorníka, z dôvodu veku.

Nie je to príliš, keď tvrdíme, že tieto tri osoby – v rôzne veľkom odstupe – stáli pri Paolovi Gabrielem, či za ním. Prirodzene už len preto sa nedivili, že sú automaticky zatiahnuté do vyšetrovania – a prirodzene pre všetkých platí prezumpcia neviny. S tým smú počítať ako prominentní zástupcovia tej klímy, v ktorej sa jeho prsty akosi stále predlžovali.

Kompletné pozadie systematickej krádeže spisov teda – to možno už teraz povedať – rozhodne nie je jednorozmerné. Teórie sprisahania tento prípad nevysvetlia. Čo sa tu črtá, je amalgám zneužitia dôvery a hry na skrývačku rôznych síl, ktoré si – počínajúc Gianluigim Nuzzim – s rôznymi motívmi poslúžili lúpežníckym umením komorníka.

On je možno podvedeným občanom. Komédiou táto dráma, do ktorej je zapletený, však rozhodne napriek tomu nie je. Sprisahanie v rámci Kúrie? Možno aj to, ale iba troška. V každom prípade to nie je nijaký puč. Nijaká palácová revolúcia. Nijaký Dan Brown. Všetko je oveľa realistickejšie – a ľudskejšie: rad tlčúcich sŕdc plných závisti a neprajnosti. Viac Dostojevskij ako Shakespeare.

„Cor hominis abyssus“ (Srdce človeka je priepasť) – to vie Benedikt XVI. od svojho obľúbeného sv. Augustína. Teraz stojí otrasený nad rumoviskom zrútenej dôvery, v diabolskej skúške v starobe, ktorá sa ešte neskončila. Dokonca aj klasická stará otázka kriminalistov „cui bono?“ vyúsťuje v tomto prípade tragickým spôsobom do prázdna: „Komu to osoží?“ Pretože tak sa nepýta nikto, kto sa nechá oslepiť žiarlivosťou.

Všetci chceli pápežovi „pomôcť“, ako sa hovorí – od Gianluigiho Nuzziho až po Paola Gabrieleho. Nie je to len trocha rozruchu pre nič. Je to šialené. Krutý atentát úplne mimoriadneho druhu na pápeža, ktorý sa modlí za každého zo svojich nepriateľov.

„Die Eifersucht ist eine Leidenschaft, die mit Eifer sucht, was Leiden schafft“, (Žiarlivosť je vášeň, ktorá s horlivosťou hľadá, čo spôsobuje utrpenie) hovorievala ešte moja matka. Toto jedovaté utrpenie teraz vo Vatikáne zasiahlo mnohých, od „straky“ v jej cele až po Benedikta XVI. vysoko hore v jeho zlatej klietke, kde krídlami svojho ducha často lieta tak vysoko ako mladý orol.  Paul Badde                    (zg)

 

Zoznam slobodomurárov v katolíckej cirkvi:

Nasledujúci zoznam je zoznamom slobodomurárov a zároveň členov katolíckeho duchovenstva sedemdesiatich rokov,  ktory vyšiel v Bulletin de l’Occident Chrétien Nr.12, júl 1976, (Directeur Pierre Fautrad na FYE -. 72490 Bourg Le Roi) Všetci na zoznam slobodomurárov sú exkomunikovateľní podľa Kanonického práva 2338. Na začiatku je meno, nasleduje jeho pozícia v katolíckej cirkvi, dátum zasvätenia medzi slobodomurárov, jeho kód #, a jeho prezývka  (ak je známa).  

Vložené streda, 21. júl 2004 @ 18:52:51 CEST


  1. D’Antonio, Enzi . Arcibiskup Trivento. 6-21-69; # 214-53.
  2. De Bouše, Donate . Biskup. 6-24-68; # 321-02. „DEBO.“
  3. Del Gallo Reoccagiovane, Luigi . Bishop.
  4. Del Monte, Aldo . Biskup Novara, Taliansko. 8-25-69, # 32-012. „Adelmo.“
  5. Faltin, Danielle . 06.04.70, # 9-1207. „Fada.“
  6. Ferraioli, Giuseppe . Člen Posvätnej kongregácie pre verejné záležitosti. 11-24-69, # 004-125. „GIFE.“
  7. Franzoni, Giovanni . 03.02.65, # 2246-47. „FRAGA.“
  8. Gemmiti, Vito . Posvätná Kongregácia biskupov. 3-25-68, # 54-13. „Vigom.“
  9. Girardi, Giulio . 09.08.70, # 1471-1452. „Koncert.“
  10. Fiorenza, Angelinin . Bishop. Názov Commendatore Ducha Svätého. Generálny vikár rímskej nemocnice. Riadi nemocnice – trustové fondy. Vysvätený biskupom 7-19-56, pripojil sa k slobodomurárom 10-14-57.
  11. Giustetti, Massimo . 04.12.70, # 13-065. „GIUMA.“
  12. Gottardi, Alessandro . Prokurátor a generálny postulátor Fratelli Maristi. Arcibiskup z Trenta. 6-13-59, # 2437-14. „Algo.“
  13. Gozzini, Mario . 5-14-70, # 31-11. „Mago.“
  14. Grazinai, Carlo . Rektor seminára Vatikánu Minor. 7-23-61, # 156-3. „GRAÇA.“
  15. Gregagnin, Antonio . Tribúna prvej príčiny pre blahorečenie. 10-19-67; # 8-45. „Greate.“
  16. Gualdrini, Franco . Rektor Capranica. 5-22-61, # 21-352. „GUFRA.“
  17. Ilari, Annibale . Opát. 3-16-69, # 43-86. „ILA“.
  18. Laghi, Pio . Nuncius, apoštolský delegát v Argentíne, a potom v USA do roku 1995. 8-24-69; # 0-538.“Lapíte.“
  19. Lajolo, Giovanni . Člen Rady pre verejné záležitosti Cirkvi. 7-27-70; # 21 – 1397. „LAGI.“
  20. Lanzoni, Angelo . vedúci Úradu štátneho tajomníka . 9-24-56; # 6-324. „LANA“.
  21. Levi, Virgillio (tiež známy ako Levine), monsignor. Zástupca riaditeľa oficiálnych novín Vatikánu, L’Osservatore Romano. Riadi vatikánsku rozhlasovú stanicu. 07.04.58, # 241-3. „Vile“.
  22. Lozza, Lino . Kancelár v Ríme – Akadémia sv Tomáša Akvinského. 7-23-69, # 12-768.“Loli.“
  23. Lienart, Achille. kardinál . veľmajster hore Mason. Biskup Lille, Francúzsko. Verbuje slobodomurárov. Bol vodcom progresívnych síl na Druhom vatikánskom koncile.
  24. Macchi, Pasquale. kardinál pápeža Pavla, prelát cti a osobný tajomník, skôr než  bol exkomunikovaný za kacírstvo pápežom Pavlom VI. Bol štátny tajomník Jeana Villota, a bol kardinálom. 4-23-58; # 5463-2.“MAPA“.
  25. Mancini, Italo . Riaditeľ Sua Santita. 3-18-68, # l551-142. „MANI“.
  26. Manfrini, Enrico. Proti poradcom Pápežskej komisie pre sakrálne umenie. 2-21-68, # 968-C. „Mane“.
  27. Marchisano, Francesco . Prelát pápeža. Tajomník Kongregácie pre semináre a univerzity.02.04.61, 4536-3. „Frame.“
  28. Marcinkus, Paul .  Od Cicera, Illinois. Stojany 6’4 „Prezident na Inštitúte pre vzdelávanie náboženského 8-21-67; týždeň. # 43-649 volal“ Gorila „Krycie meno“ Marpa. „.
  29. Marsili, Saltvatore . Opát Rádu svätého Benedikta z Finalpia neďaleko Modeny, Taliansko. 02/07/63; # 1278-1249. „Salma.“
  30. Mazza, Antonio . Titulárny biskup. Generálny tajomník Rok svätého, 1975. 4-14-71. # 054-329. „MANU“.
  31. Mazza, Veneria . Člen Rady pre verejné záležitosti Cirkvi. 10-13-66, # 052-s. „MAVE.“
  32. Mazzoni, Pier Luigi . Zbor biskupov. 9-14-59, # 59-2. „Pílu.“
  33. Maverna, Luigi. biskup Chiavari, Janov, Taliansko. Asistent generála talianskej katolíckej Azione. 06.03.68, # 441-C. „LUMA.“
  34. Mensa, Albino . Arcibiskup z Vercelli, Piemonte, Taliansko. 7-23-59, # 53-23. „MENA“.
  35. Messina, Carlo . 3-21-70, # 21-045. „MECA.“
  36. Messina, Zanon (Adele). 9-25-68, # 045-329. „A medzi.“
  37. Monduzzi, Dino . Regent a prefekt pápežského domu. 3-11 -67; # 190-2. „MONDI.“
  38. Mongillo, Daimazio. Profesor –  Dominikánska morálna teológia, 2-16-69, # 2145-22. „Monde.“
  39. Morgan, Marcello . Biskup z Ascoli Piceno vo východnom Taliansku. 7-22-55; # 78 – 3601. MORMA. „
  40. Natalini, Teuzo . Podpredseda archívu sekretariátu Vatikánu. 6-17-67, # 21-44d. „Nate.“
  41. Nigra, Carmelo . Rektor seminára, Pápežských veľkých štúdií. 12-21-70; # 23-154. „Carni.“
  42. Noe, Virgillio . Vedúci Posvätnej kongregácie pre bohoslužbu. On a Bugnini zaplatil 5 protestantských ministrov a jedného židovského rabína ohľadne vytvorenia omše Novus Ordo  4-3-61; # 43652-21. „Vino“.
  43. Palestra, Vittorie .  Právna rada Najsvätejšej Roty štátu Vatikán. 06/05/43; # 1965. „Pavia.“
  44. Pappalardo, Salvatore . kardinál . Arcibiskup z Palerma, Sicílie. 4-15-68; # 234-07. „Salpa.“
  45. Pasqualetti, Gottardo . 6-15-60; # 4-231. „COPA.“
  46. Pasquinelli, Dante .  nuncius v Madride. 01.12.69, # 32 – 124. „Pada.“
  47. Pellegrino, Michele . kardinál . S názvom „ochrancu cirkvi“, arcibiskup Torino (Turín, kde je uložená Najsvätejšej rubáš Ježiša). 05.02.60, # 352-36. „Palmi.“
  48. Piana, Giannini . 09.02.70, # 314-52. „GIPI.“
  49. Pimp, Mario . Vikár Úradu pre všeobecné záležitosti. 3-15-70; # 793-43. „Pima.“
  50. Pinto, Monsignor Pio Vito . Atašé ministra a notára – sekcia Najvyššieho súdu a Apoštolskej signatúry.04.02.70, # 3317-42. „PIPIVI.“
  51. Poletti, Ugo . kardinál . Vikár rímskej diecézy SS. Riadi duchovenstvo Ríme od 3-6-73. Člen Posvätnej kongregácie sviatostí a bohoslužbu. On je prezident Pápežských diel a zachovania viery. Aj predseda liturgickej akadémie. 2-17-69; # 32 – 1425. „Upo“.
  52. Rizzi, Monsignor Mario . Posvätná Kongregácia orientálnych rituálov. Uvedený ako „prelát biskupa Čestné Svätého otca, pápeža.“ Funguje pod top-Mason Mario Brin v manipulácii s cirkevným právom týždeň 9-16-69, # 43-179. „Mari,“ „MONMARI.“
  53. Romita, Florenz . Bol v posvätnej kongregácie duchovných. 4-21-56; # 52 až 142. „FIRO.“
  54. Rogger, Igine . Dôstojník SS (diecézy Ríma). 4-16-68; # 319-13. „IGRO.“
  55. Rossano, Pietro . Posvätná Kongregácia nekresťanských náboženstiev. 02.12.68, # 3421,. „PIRO.“
  56. Rovela, Virgillio . 06.12.64, # 32-14. „Rovi.“
  57. Sabbatani, Aurelio . Arcibiskup Giustiniana (Giusgno, Milar provincie, Taliansko). Prvý tajomník Najvyššej pápežskej Signatury. 6-22-69, # 87-43. „ASA“
  58. Sacchetto, Giulia za podmienky . Delegát guvernérov – Marchese. 8-23-59, # 0991-b. „Sagi.“
  59. Salerno, Francesco . Bishop. Prefekt Atti. Eccles. 05.04.62, # 0437-1. „Safra“
  60. Santangelo, Frances .  11.12.70, # 32-096. „Fras.“
  61. Santini, Pietro . Podpredseda úradník vikár. 8-23-64; # 326-11. „SAPI.“
  62. Savorelli, Fernando . 1-14-69; # 004-51. „SAFE“.
  63. Savorelli, Renzo . 06.12.65, # 34-692. „RESA.“
  64. Scanagatta, Gaetano . Posvätná Kongregácia duchovných. . 9-23-71, # 42-023. „Gasca.“
  65. Schasching, Giovanni . 3-18-65, # 6374-23. „GISCHA“, „GESUITA.“
  66. Schierano, Mario . Titulárny biskup Acrida (ACRI v provincii Cosenza, Taliansko). Hlavný vojenský kaplán talianskych ozbrojených síl. 07.03.59, # 14 – 3641. „MASCHI.“
  67. Sempron, Domenico . Tribunál Vicarate z Vatikánu. 4-16-60, # 00-12. „Dávka“.
  68. Sensi, Giuseppe Mario . Titulárny arcibiskup Sardi (Malá Ázia v blízkosti Smyrna). Pápežský nuncius v Portugalsku. 11.02.67, # 18911-47. „GIMASE.“
  69. Sposito, Luigi . Pápežská komisia pre Archívy cirkvi v Taliansku. Vedúci správca Apoštolského sídle vo Vatikáne.
  70. Suenensa, Leo . kardinál . Názov: Protector kostola svätého Petra v reťaziach, mimo Rím. Podporuje protestantskej Pentecostalism (charizmatici). Zničený moc cirkevná dogma, kedy pôsobil v posvätných kongregácií 3: 1) šírenie viery, 2) rituály a obrady v liturgii, 3) seminárov. 6-15-67; # 21-64. „Lesov“.
  71. Trabalzini, Dino . Biskup z Rieti (Reate, Peruga, Taliansko). Pomocný biskup južnej Ríma. 06/02/65; # 61-956.“Tradičné“.
  72. Trávim, Antonio . Titulárny arcibiskup z Termini Imerese. Vedúci katolíckych škôl. 9-15-67, # 16-141. „ATRA.“
  73. Trocchi, Vittorio . Tajomník pre katolíckych laikov v konzistóriu štátnych konzultácií Vatican. 07.12.62, # 3-896.“TROVI.“
  74. Tucci, Roberto . Generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu. 6-21-57; # 42-58. „Turo.“
  75. Turoldu, David . 09/06/67; # 191-44. „Datu.“
  76. Vale, Georgio . Kňaz  Rímskej diecézy. 2-21-71, # 21-328. „Vagia.“
  77. Vergara, Piero. Vedúci protokolu dôstojník Segnatura Office Vatikánu. 12-14-70; # 3241-6. „Pivom.“
  78. Villot, Jean . kardinál  počas pápeža Pavla VI. pokladník. „Jeanne“, „ZURIGO.“
  79. Zanini, Lino . Titulárny arcibiskup Adrianopoli, ktorý je Andrianopolis, Turecko. Apoštolský nuncius. Člen cenených Fabric baziliky svätého Petra.

 

 

NASLEDUJÚCE Duchovenstvo

Fregát, Francesco Egisto . 2-14-63; # 1435-1487.

Tirelli, Sotiro . 5-16-63; # 1257-9. „Tirso.

Crest, Osvaldo . 5-22-63; # 1653-6. „Cres.“

Rotardi, Tito . 8-13-63; # 1865-1834. „Trot.“

Orbasi, Igino . 9-17-73; # 1326-1397. „Orbite.“

Drusille, Italia . 10.12.63, # 1653-2. „‚DRUSI

Ratos, Tito . 11-22-63; # 1542-1574 „Trať.

Crosta, Sante . 11-17-63; # 1254-1265. „CROSTAS.

 

http://www.granosalis.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=2973&mode=nested&order=0&thold=0