Aktuálne: Polícia zatkla „pravú ruku“ pápeža

433

 

„Satanov dym prenikol cez isté trhliny aj do Bozieho chrámu.“
Pavol VI. 29. júna 1972

Vatikán, 25.5.2012 (kath.net/KNA/Die Welt) 015 178 – Úrad pápežského komorníka patrí k najdiskrétnejším úlohám vo Vatikáne. Ako «maggiordomo» organizuje pápežovu domácnosť na treťom poschodí Apoštolského paláca, je v jednej osobe komorník, domovník aj čašník. Spolu s oboma súkromnými sekretármi – Georgom Gänsweinom a Alfrédom Xuerebom – a štyrmi domácimi paniami zo spoločenstva «Memores Domini» patrí k pápežskej rodine.

Tento úrad zastáva Paolo Gabriele, (46) ženatý a otec troch detí už sedem rokov. Tak ako jeho predchodca Angelo Gugel, ktorý pracoval už pre pápeža Jána Pavla II., žije v dome v meste Vatikán. Tento diskrétny a priateľský «pápežov tieň» je ten, čo vynášal a ďalej poskytoval tajné vatikánske dokumenty. On je tým prameňom s krycím menom «Mária», ktorý prihral žurnalistovi Gianluigimu Nuzzimu tajné dokumenty zo špičky Vatikánu, čo prispelo k tomu, že súkromná a osobná sféra pápeža a jeho spolupracovníkov a partnerov korešpondencie boli závažne narušené.

Ako komorník má pravidelný prístup do pápežovho apartmánu. Pápeža sprevádza na všetkých cestách, on je tým laikom, ktorý s pápežom najužšie spolupracuje. On balí jeho kufre, on v prípade potreby podrží dáždnik a kabát. Pri audienciách mu podáva medaily a ružence pre hostí. Bolo pre neho relatívne jednoduché dostať sa k súkromnej korešpondencii pápeža, o ktorú sa žurnalista Nuzzi zaujímal.

Nuzzi opisuje svoj prameň v predslove knihy «Sua Santita … » (Jeho Svätosť), ktorá vyšla minulý týždeň ako „páchateľa, čo obracia kabát“: Ten muž sa vraj pohoršoval na rozdieloch medzi pravdou faktov a jej prezentáciou v médiách. Preto už dlhšiu dobu zhromažďoval dokumenty, v ktorých sa jasne odzrkadľujú tieto rozdiely. Ponajprv sporadicky, neskôr však intenzívnejšie.

Podľa Nuzziho vyjadrenia tento prameň patril k sieti kolegov a priateľov z rôznych vatikánskych oddelení, ktorí zmýšľajú podobne ako on. Jeho úlohou  bolo tieto dokumenty skopírovať.

Fáma, že zradu treba hľadať celkom hore v pápežskom paláci, dopadla v Ríme ako bomba. S napätím sa sledovalo, či sa podozrenie potvrdí a ak áno, v akom rozsahu bol do toho zapojený komorník, či sa nájdu ďalší vinníci a aké kroky trestného stíhania vatikánska justícia podnikne.

To celé pápeža veľmi veľmi bolelo a naďalej ho bolieť bude. A nielen jeho. Paolo Gabriele bol doteraz známy ako zbožný muž vo  Vatikáne. Predovšetkým však bol súčasťou tzv. pápežskej rodiny, najužšieho okruhu okolo Svätého Otca, kde ho žartovne nazývali aj Paoletto – Paľko.

  On bol tým priateľským komorníkom a majordómom Jeho Svätosti s najlepšími maniermi, ktorý často sedával vpredu v otvorenom mercedese pápeža (s poznávacou značkou SCV 1) vedľa vodiča a pred súkromným sekretárom Georgom Gänsweinom.

Tento občan Vatikánu pomáhal pápežovi ráno pri vstávaní a obliekaní. Servíroval mu obed a sedel s ním pri stole. Večer pripravoval izbu pápeža na nočný pokoj. Sprevádzal ho na cestách a mal prístup ku všetkým kľúčom najsúkromnejšieho sveta pápeža.

Vo štvrtok popoludní ho pre viacnásobnú zradu a vynášanie tajných dokumentov zatkli vatikánski žandári a od piatka rána ho vypočúva štátna prokuratúra. V zásade sa mal priznať. To, že ide o rýchlo pohľadaného a zatknutého hriešnika, ako to zlomyseľne uviedli niektoré talianske noviny, možno pri získanom dôkazovom materiáli vylúčiť.

Pri jeho zatknutí nedovolene vlastnil dôverné spisy, čo mu veľmi sťažilo nejaké popieranie. Pretože to nebol iba dokument v jeho vrecku, ale aj celý rad klasifikovaných dokumentov, ktoré sa našli v jeho byte a patria do série 30 dôverných spisov z písacieho stola pápeža, ktoré teraz „zdobia“ vo faksimile knihu odhalení žurnalistu Gianluigiho Nuzziho, so zodpovedajúcim titulom:  „SUA SANTITÀ – Le Carte Segrete di Benedetto XVI“ (Jeho Svätosť  – Tajné listy Benedikta XVI.).

Cielené indiskrétnosti z Vatikánu

„Je to krádež,“ ozvalo sa po zverejnení knihy z Vatikánu, „za ktorú sa vinníci budú zodpovedať.“ Tento proces sa teraz očividne začal. Či sa po zatknutí „Paľka“ dostanú ďalšie tajné dokumenty pápeža na verejnosť, ukážu ďalšie týždne.

Od počiatku roka rôzne cielené indiskrétnosti z Vatikánu však už nabrali také rozmery, že tlačovýhovorca páterFederico Lombardi SJ už pred mesiacmi tento únik informácií a dokumentov označil pojmom „vatileaks“.

Paolo Gabriele žije so ženou a 3 deťmi na ulici Via Porta Angelica hneď pred múrmi Vatikánu, kde ho aj zatkli. Iste nezostane jediným podozrivým v celom tomto komplexe zrady.

Vo štvrtok aj prezidentovi Vatikánskej banky Dottore Ettoremu Gotti Tedeschimu, po vyslovení nedôvery dozornou radou prekvapujúco dôrazne položili na srdce, aby si láskavo zobral svoj klobúk a odišiel. A on ešte v ten istý  večer odstúpil z funkcie. Na špekulácie o možnej súvislosti so škandálom úniku dokumentov však reagoval pre agentúru Ansa slovami, že proti obvineniam sa nechce brániť „z lásky k pápežovi“ a pohrozil: „Všetkých, ktorí by ma však chceli obviniť z prezrádzania tajných vecí dám okamžite súdne stíhať.“

 

Najhorší zradca sedí s nami pri stole

Nikým však nemôže táto zrada viac otriasť ako Benediktom XVI. a tak to prirodzene aj je. Pritom mu sotva niekto bude môcť pomôcť a trochu ho utešiť tým, že jemu ako teológovi je od jeho prvého svätého prijímania dobre známe, že od čias Judáša najhorší zradca väčšinou sedí s nami pri stole. Na druhej strane ho však môže nepríjemné objasňovanie zrady napriek vážnemu a osobnému zneužitiu dôvery naplniť aj istým zadosťučinením. Zatknutie sľubuje nielen koniec hrôzy nedôvery zasiatej na chodbách pápežského paláca. Je to aj relatívne rýchla odmena za krok, nad ktorým sa pred niekoľkými týždňami ešte veľmi usmievali – zveriť tento kriminálny prípad vyšetrovacej komisii troch emeritných kardinálov.

Sú to najdôstojnejší páni kardináli: Julian Herranz (82), Jozef Tomko (88) a Salvatore de Giorgi (82), ktorých kombinačným schopnostiam a znalosti človeka treba tento senzačný úspech vyšetrovania pripísať. Teraz však na nich čaká vyriešenie najspletitejšej otázky. Je to prastarý kriminalistický oriešok, ktorý treba rozlúsknuť: CUI BONO? – Komu to všetko osožilo? –zg-

 

O. Malachi Martin rozpoznal luciferiánske bandy vo Vatikáne


Posted on 25 August 2010.
Malachi Martin (1921-1999), pápežský splnomocnenec, údajný špión v období studenej vojny, izraelský informátor, obvinený z „krádeže manželky“ a prolife autor….mal tri doktoráty, hovoril desiatimi jazykmi a žil jeden z najmysterióznejších životov katolíckej histórie.
V roku 1962 prechádzala katolícka cirkev najturbulentnejšími zmenami vo svojej 2000 ročnej histórii. O. Malachi Martin, v rom čase, 41-ročný, vynikajúci jezuitský kňaz písal svoju vlastnú utajenú históriu stretávania sa s najväčšími duchovnými a politickými hráčmi sveta ako aj boja s nepriateľom Cirkvi.
Krehký a drobný Martin údajne cestoval po svete za účelom utajených misií pre Vatikán, hľadajúc súhlas pokoj, zmierenie a to počas svojich krátkych a búrlivých 11 rokov jezuitského kňazského života.
Obvinenia z toho, že bol špión, dvojitý agent a izraelský informátor môžu pochádzať minimálne z jedného zdroja.
V roku 2007 americký duchovný radikál Abraham Joshua Heschel napísal, že Martin spolupracoval počas 2. vatikánskeho koncilu s Americkým židovským výborom, a to so zmiešanými – vznešenými aj nečestnými motívmi. Údajne poskytoval výboru rady v teologických otázkach, ale poskytoval zároveň kópie utajených súkromných dokumentov. Toto však odmietli iní, ako napr. katolícky autor William H. Kennedy, ako aj nekatolícky blogger Marnie Tunay.
Jedným z mnohých Martinových darov bolo vizionárstvo, schopnosť „čítať znamenia časov“ a pochopenie toho, že II. vatikánsky koncil je súčasťou prvých záchvevov kolosálneho pohybu a zmien postojov, ktoré budú pre jedných šokom a pre druhých zdrojom radosti.
V roku 1993 v predslove knihy Hrmenie spravodlivosti píše:
“Najpatetickejší z nás sú tí, ktorí majú analytické zručnosti v trendoch ako počasie, akciové trhy, posledné politické udalosti, aktuálna móda, sexualita, ale ktorí nie sú schopní prečítať to, čo Kristus zdôrazňuje ako „znamenia časov“.
Martinova reputácia utrpela v roku 2002, kedy B. Kaiser- novinár vo svojej knihe „Klerická chyba, pravdivý príbeh“, tvrdí, že mu Martin zničil manželstvo a „odviedol“ ženu. Obvinil ho tiež z notorického sukničkárstva a zanechávania „spúšte zlomených sŕdc“.
Len tak mimochodom Kaiser je preborník v ponuke kreatívneho umeleckého mixu zvaného „fikcia-nefikcia“, pričom v jeho poslednej knihe je kardinál Los Angeles unesený teroristami v helikoptére a potom sa z nejakého dôvodu uchyľuje k pouličnému slangu. Okrem toho tento autor podstúpil liečbu schizofrénie, tvrdí však, že to s jeho obvineniami v „Klerickej chybe“ nesúvisí.
Zato poviedky o. Malachi Martina sú provokatívnymi majstrovskými kúskami, špeciálne „Vetrom odviaty dom“ s príbehom intronizácie padlého anjela Lucifera 29.6.1963, simultánne uskutočneného v Južnej Karolíne a tajne v Kaplnke sv, Pavla vo Vatikáne.
Martin, ktorý bol exorcistom tvrdil, že vidí démonov prechádzať sa popri ľuďoch a mal obrovské obavy z ich démonických aktivít a svätokrádežných aktov.
Keď pápež Pavol VI. vyslovil svoje nezabudnuteľné „Satanov dym vstúpil do Cirkvi“, vládlo všeobecne presvedčenie, že to bolo práve pod Martinovým vplyvom.
Kým mnohí katolíci boli ohromení, iní, ako napr. evanjelici boli ako v extáze: „Tak vidíte, vidíte. My sme vždy hovorili, že katolíci sú satanský spolok.“ Čo si títo antikatolíci nechcú uvedomiť, je, že snaha o zničenie katolíckej cirkvi, taká urputná a dejúca sa všetkými možnými spôsobmi práve preto, že katolicizmus je najväčší nepriateľ temna. Katolicizmus a satanizmus sú absolútne protipóly. Prečo napríklad existuje „čierna omša“. Pretože je to absolútna antitéza najvyššieho holdu ľudstva Ježišovej obety na kríži – sv. omše.
Martinov génius to pochopil a pokúšal sa varovať svet, že malá, ale veľmi mocná luciferská banda pedofilných dotieravcov sa pokúša preplaziť si cestu vatikánskymi chodbami. Katolícka cirkev je jediná, pravá, svätá a apoštolská, a stále má pri svojej päte hada pripraveného zaútočiť. Malachi Martin to vedel a prostredníctvom svojich písomností sa nás snažil varovať.
Počas svojho života Martin poskytol rozhovor M. Cuneovi ohľadne chýrov okolo svojho súkromného života. Cuneo cituje Martina:
“Pozrite, prekonal som tri srdcové operácie a chcem upratať tie špekulácie okolo mňa. Bol som obvinený z chlípnictva, zničenia manželstva, špionáže, som tajne ženatý a mám deti, obťažoval som malé dievčatká….nie je to nič iné, len fantazmagórie. “
Záverom Malachi Martin by mohol byť niektorými považovaný za archetyp pre katolíka 21. storočia. Explodujúci životom, žeravého intelektu, vášnivý vo viere, oslnivý vo svojich písomnostiach, krútiaci sa okolo mystérií, ale vždy bojovník za pravdu, spravodlivo využívajúci obdivuhodné dary, ktoré mu dal Boh k tomu, aby Kráľovstvo Božie napredovalo a poskytujúci významnú službu svojej Cirkvi.
25.8.2010 South Coast Report magnificat.sk