Od roku 1981 do roku 1989 sa v Kibeho zjavovala Panna Mária šiestim školáčkam. Učila ich piesne, modlitby, sprostredkovala im vízie a spôsobila tu neobyčajné udalosti.
Katolícky kňaz Gabriel Maidron, pôvodom Francúz, je autorom publikácie o udalostiach v Kibeho. Pri písaní publikácie ho povzbudili rwandskí a zairskí biskupi. Vizionárky dobre pozná, osobne ich sledoval pri víziách. Viedol rozhovory s priateľmi, ktorí boli členmi lekárskej alebo teologickej komisie, vyšetrujúcej zjavenie.
Rwanda je malá krajina v srdci Afriky, krajina tisícich vŕškov, ktorú nazývajú aj africkým Švajčiarskom. Má 5,5 mil. obyvateľov, z toho je 497 katolíkov. Kibeho je mesto na juhu Rwandy.
Alphonsine Mumureke
Narodila sa v r. 1965. Pochádza z chudobnej katolíckej rodiny. Podľa jej denníka, prvé zjavenie mala 28. novembra 1981: „Posluhovala som v školskej jedálni pri stole. Zrazu som počula za sebou hlas: „Dcéra moja!“ Odpovedala som: „Tu som… Pani, kto si?“ „Som Matka Slova.“ Madona bola neopísateľne krásna. Na nohách nemala obuv, rúcho bolo biele, bez švov, a na hlave mala biely závoj.
V tomto vytržení – ako mi neskôr povedali spolužiačky – som hovorila viacerými jazykmi: francúzsky, anglicky, naším jazykom kinyarwanda a inými jazykmi, ktoré nepoznali. Večer po prvom zjavení a v nasledujúcich dňoch považovali profesori a spolužiačky Alphonsine za chorú. Neverili, že videla Kráľovnú neba. V decembri zjavenia pokračovali skoro každú sobotu. Spolužiačky sa zo zvedavosti chceli presvedčiť o pravosti zjavení. Počas extázy ju pálili plameňom na ruke, ale Alphonsine sa ani nepohla. Vtedy jej Madona povedala:
„Vieš, že ťa pália?“ – pritom prudko odtiahla ruku, ale nie tú, na ktorej ju pálili. Odkazy spolužiačkam a iné okolnosti nakoniec všetkých presvedčili, že Alphonsine nie je pomätená, že skutočne má videnia. Správy o zjaveniach sa rýchlo rozšírili po celej Rwande a do Kibeho prilákali mnoho ľudí. Od 16. 1. 1982 sa zjavenia konali aj na školskom dvore. Ostatné žiačky Madonu nevideli, no z úst vizionárky počuli jej odkazy, plné materinskej lásky.
Anathalie Mukamazimpaka
Narodila sa v r. 1965 v katolíckej rodine. Prvýkrát sa jej Panna Mária zjavila 12. 1. 1982. Posolstvá zverené Anathalii odporúčajú pokoru, odovzdanosť Bohu, sebaobetovanie v láske a modlitbu srdca. Zdôrazňujú najmä kresťanské chápanie utrpenia.
Marie-Claire Mukangango
Narodila sa v r. 1961. Patrila medzi tých, čo otvorene a rozhodne vyhlasovali, že zjaveniam neveria. Alphonsinu považovala za blázna. Bola nedisciplinovaná žiačka, jeden ročník musela opakovať. Marie-Claire prvé zjavenie mala 2. marca 1982. Zjavenia u nej trvali 6 mesiacov. Madona si ju vyvolila, aby rozširovala jej posolstvo:
„Rozjímajte o umučení Pána Ježiša a o hlbokej bolesti Jeho Matky. Modlite sa ruženec, najmä sedembolestný, aby ste dostali milosť pokánia.“ Marie-Claire neskôr vyučovala v škole a dosahovala dobré výsledky.
Stéphanie Mukamurenzi
Narodila sa v r. 1968. Prvé zjavenia mala ako 14-ročná.
Vestine Salima
Narodila sa v r. 1960 z mohamedánskych rodičov. Jej matka síce bola pokrstená v katolíckom kostole, ale potom musela prestúpiť na náboženstvo svojho manžela, na islam. Rodičia súhlasili, aby ich dcéra študovala v katolíckej škole. Tam bola i pokrstená. Zjavenia mala doma od júla 1980. O jej zjaveniach vedela iba sestra Teofista a rodičia. Prvé verejné zjavenie mala 15. 9. 1982 v škole, posledné 24. 12. 1983 doma. Obsah zjavení si zapisovala do zošita. Hovorí, že spočiatku sa jej zjavoval Ježiš a neskôr Panna Mária. Jej posolstvo bolo rozšírené vo viacerých farnostiach Rwandy, a to so súhlasom biskupa Gahamanyiho.
Agnes Kamagaju
Narodila sa v r. 1960. Zjavenia mala od 1. 8. 1982 do 21. 9. 1982. Zjavoval sa jej Pán Ježiš a Panna Mária
Emmanuel Segatashya
Narodil sa v r. 1967 v obci Rwamiko. Jeho rodičia boli pohania. Nikdy nechodil do školy. V ich dome nikto nevedel čítať a písať. Žili na vzdialenej samote, nemali ani rádio. Segatashya sa nevedel ani prežehnať. Nevedel, čo znamenajú kríže okolo misijnej stanice. Ako 15-ročnému sa mu začal zjavovať Ježiš. Čoskoro začali prichádzať zvedavci, aby sa presvedčili, čo sa deje. Dav zvedavcov rýchlo vzrástol, lebo slová pohanského pastiera vzbudzovali pozornosť. Odkiaľ má také vedomosti a sviatosti pokánia, o hriechu, o láske?
Sám Ježiš ho naučil prežehnať sa a modliť Otčenáš, Zdravas, Mária a ruženec. Segatashya bol pokrstený v r. 1983 a prijal meno Emmanuel, ako to žiadal Ježiš.
Na verejné zjavenia, ktorých dátum Panna Mária vopred oznámila, prichádzalo do Kibeho množstvo ľudí zo všetkých strán. Na dvore školy postavili vyvýšené pódium. Informačná kancelária Rwandy dala dokonca k dispozícii rozhlasové zariadenie s reproduktormi.
Zjavenia trvali často dve až tri hodiny. Vizionárky mali často spoločné, alebo súčasne prebiehajúce zjavenia. Vizionárky pri zjavení niekedy spievali. Počas niektorých zjavení v extáze padli na zem. Koniec zjavenia bol často sprevádzaný stavom podobným kóme. Stav nehybnosti a necitlivosti trval od päť minút a výnimočne aj do hodiny.
Dňa 29. januára 1982 sa Vestine modlila celý ruženec s rukami rozopätými do tvaru kríža. Pritom jej ruky ani raz neklesli. Trvalo to asi pol hodiny.
* * *
Alphonsine 20. marca 1982 oznámila rehoľnej sestre, riaditeľke a spolužiačkam: „Budem ako mŕtva, ale nebojte sa, nepochovajte ma!“ Panna Mária ju totiž vopred upovedomila, že ju zoberie na cesty. Podľa očitých svedkov, ktorí jej telo pozorovali, trvala cesta plných šesť hodín. Za ten čas bola Alphonsine v stave bezvedomia a strnulosti, podobnej kóme. Osoby, ktoré mohli v tom čase vojsť do jej izby (medzi nimi aj kňazi a zdravotníci), vykonali na jej tele niektoré skúšky. Pichali ju napríklad nechtami, kontrolovali jej dýchanie a pokúšali sa ju zdvihnúť. Zdalo sa im, že je ako kus kameňa, vážiaci aspoň 100 kg.
Anathalie mala tri podobné zážitky, tri mystické cesty: dňa 4. 9. 1982 a od 1. do 2. 4. 1983. Prvé dve cesty trvali 4 až 7 hodín. Druhú z nich prísne sledovali dvaja členovia vyšetrujúcej komisie – pátri Augustín Misago a Frederic Bubwejanga. Asistovali im dvaja ďalší kňazi.
Aj Vestine Salima uskutočnila podobnú cestu. Trvala od Veľkého piatku 1. apríla 1983 do Veľkonočnej nedele, 3. apríla 1983. Spolu súvislých 40 hodín v rovnakej polohe, bez toho, žeby sa pohla. Aj ona vopred oznámila, že jej duch bude neprítomný. Člen vyšetrujúcej komisie urobil priamo na mieste niekoľko testov zariadil potrebný dozor.
Anathalie sa postila 14 dní, od 16. 2. do 2. 3. 1983 a žila len z najsvätejšej Eucharistie. Prvých 8 dní nejedla absolútne nič a nič nepila, ani len kvapku vody. V ostatných šiestich dňoch pila denne trochu vody. Lekárska a teologická komisia všetko dôkladne prekontrolovala. Pri kontrole a skúškach sa striedalo vo dne v noci osem zdravotných sestier. Lekári robili denne viaceré vyšetrenia, aby kontrolovali jej zdravotný stav. Ani na tretí deň sa u nej neprejavili stopy dehydratácie, aj ústa mala vlhké. Vôbec nemala triašku, akú majú vyhladovaní. Na jedenásty deň pôstu mala zjavenie Madony, ktoré za horúceho slnka trvalo hodinu a 45 minút.
Emmanuel Segatashya sa postil 18 dní, od 7. do 24. 3. 1983. Sedem dní zachovával prísny pôst, bez jedla a kvapky vody. Ostatných jedenásť dní pil trochu tekutiny. Svoj pôst začal vo farnosti Kibeho, kde ho kontrolovali lekári. Potom ho previezli do biskupského domu v Butare. Tam pokračovala ešte prísnejšia kontrola. Vedúci lekár kontrolného tímu nariadil ustanoviť na kontrolu Emmanuela celé družstvo zdravotných sestier.
Obidvaja vizionári tvrdia, že tieto pôsty žiadali od nich Ježiš a Mária. Svojím pôstom napodobňovali Ježišov pôst na púšti.
Pán Ježiš sa vizionárom zjavoval najčastejšie v bielom rúchu a v červenom plášti.
Panna Mária oznámila Alphonsine aj tajomstvo, ktoré oznámi, keď príde na to čas.
Na konci roku 1983 prestali zjavenia všetkým vizionárom v Kibeho, okrem Alphonsiny.
Pri návšteve „ad limina“ v r. 1994 sa ugandskí biskupi spýtali Svätého Otca, ako majú postupovať voči vizionárom a ich posolstvám. Ján Pavol II. odpovedal: „Písmo sväté je plné prorokov, a tak to bude až do konca sveta. Nebráňte im a dovoľte, aby pôsobili, ak sa nedopúšťajú simónie (svätokupectva) a morálneho zla.“
Po osemhodinovej vízii, 15. mája 1982, vizionárky videli ľudí, ktorí sa vzájomne zabíjali, prúdy krvi, opustené mŕtvoly, ktoré nikto nepochovával, mnoho stromov v plameňoch. Agnes videla tieto strašné a bolestné udalosti v r. 1983 počas zjavení Ježiša pred veľkým zástupom. Vizionárka Ivanka v Medžugorí pri vízii 25. 6. 1993 videla strašné scény, ktoré sa mali udiať v Afrike. Panna Mária jej povedala, že tie udalosti sa budú čoskoro diať, ale je možné im zabrániť modlitbou. Vo februári 1994 Agnes pripravil Ježiš v súkromnom videní na bolestné udalosti. Videla dopredu aj svojich rodičov zabitých v Kibeho.
V roku 1994 začala Rwanda prežívať najtragickejšie chvíle svojich dejín. Nastal neľútostný boj o moc medzi najväčšími etnickými skupinami, kmeňmi Hutu a Tutsi. Nevinní ľudia, ba aj deti, sú masakrovaní za to, že sú príslušníkmi „nenávideného“ kmeňa. Iní v tisícoch utekajú pred ohňom a krvavým kúpeľom do susedných štátov, aby si zachránili holý život. Najväčší utečenecký tábor bol práve v Kibeho. Dňa 14. apríla 1994 všetci príslušníci kmeňa Tutsi, ktorí sa ukrývali vo farskom kostole v Kibeho (4000 mužov, žien a detí), boli zabití výbuchom granátov. Zhorelo všetko, čo bolo v kostole.
Marie Claire bola zavraždená v meste Byumba v lete 1994 spolu so svojím manželom. (Táto udalosť je dôkazom toho, že ak si nebo niekoho vyvolí, neznamená to automaticky „magickú ochranu“ tej osoby.) Emmanuel zahynul severne od Kigali, keď utekal z mesta. Anathalie, Agnes, Alphonsine prežili.
Keď Panna Mária ukázala 15. mája 1982 dievčatám strašné obrazy budúcich udalostí v Kibeho, povedala: „Kto Mňa hľadá, nájde Ma!… Ja prichádzam nielen pre Kibeho, nielen pre diecézu Butare, nielen pre Rwandu, nielen pre Afriku, ale pre celý svet.“
V ten deň, pri osemhodinovom zjavení, prišlo na miesto zjavenia 15 000 ľudí. Vtedy všetci prítomní uvideli dojímavé znamenie. Za bieleho dňa, pri jasnej slnečnej africkej oblohe, videli hviezdy, ako keby bola noc.
