Aktuálne: Život Cirkvi vo svete 31 * 2012

259

 

3. augusta 2012.   Správy pripravuje Mgr. Zuzana Gluchichová, zakladateľka TK KBS a týždenníka Život Cirkvi, z rímskej anglickej a nemeckej agentúry Zenit a z ďalších katolíckych agentúr a internetu     

 Tel: 02 443 717 31, mail:  zuzana.gabriela@gmail.sk, č. ú. Tatra banka – 291 993 0077 / 1100       

 Obsah

Svätý Otec dokončil tretí zväzok trilógie „Ježiš Nazaretský“

Varšavský arcibiskup: Koncert Madonny ‚vulgárny a neviazaný‘

Filipíny: Na katedrálu hodili granát

Čína: Zberačka odpadu zachránila vyše 30 nemluvniat

 „Kto sa modlí, ten sa spasí. Kto sa nemodlí, ten sa zatratí“

Poľsko-ruské vyhlásenie o zmierení – významný míľnik

Po prvej svätej omši kňaza smrteľná nehoda

‚Odložte konečne svoju smiešnu detskú vieru!‘

Švajčiarsko: Modlitby za rast ľadovca s požehnaním pápeža!

Kardinál Newman: ´Mnoho je povolaných a málo vyvolených´

‚Potom sa démon rozzúri, pretože vie, že prehrá’

Koncert black-metalu je ‚zameraný proti kresťanstvu a náboženstvu‘

 Naša príloha:

Cirkvám pôjde 37 miliónov, odluka sa nečrtá

Svätý Otec dokončil tretí zväzok trilógie „Ježiš Nazaretský“

Vatikán, 2.8.2012 (KAP) 015 337 – Pápež Benedikt XVI. dokončil prácu na treťom zväzku svojej trilógie „Ježiš Nazaretský“. Dielo s názvom „Príbehy z detstva“ teraz preložia z nemeckého originálu do rôznych jazykov a knihy vyjdú súčasne, ako oznámil Vatikán vo štvrtok. Dátum, kedy knihy vyjdú, neoznámil. Na starostlivé preklady je však potrebné vyhradiť „primeraný časový priestor“, ako sa uvádza vo vatikánskom komuniké. Pôvodne sa uvádzalo, že kniha by sa mohla dostať do kníhkupectiev koncom roka, ba možno už v septembri.

Prvý diel trilógie Svätého Otca sa zaoberá obdobím od krstu Ježiša v Jordáne po Premenenie a vyšiel v apríli 2007. Druhý zväzok o umučení, ukrižovaní a vzkriesení vyšiel v marci 2011. –zg-

Varšavský arcibiskup: Koncert Madonny ‚vulgárny a neviazaný‘

Varšava, (kath.net/KNA/red) 015 336 – Koncert Madonny v deň výročia Varšavského povstania podľa varšavského arcibiskupa Henryka Hosera zhanobil pamiatku udalostí z r. 1944. Arcibiskup nazval túto show na varšavskom Národnom štadióne «rúhavou, vulgárnou a neviazanou».

Odvolaním sa na slobodu umenia nemožno tento «ohlušujúci rámus» v deň takéhoto výročia ospravedlniť. «Nie je na to nijaké ospravedlnenie», povedal arcibiskup Hoser podľa poľskej katolíckej spravodajskej agentúry KAI vo štvrtok.

Každý rok si v Poľsku 1. augusta spomínajú na 200 000 Poliakov, ktorí boli zavraždení nemeckými okupantmi pri potlačení povstania.

Dátum vystúpenia Madonny kritizovali mnohí Poliaci. Až 55 000 ľudí podporilo na internete protestnú výzvu konzervatívnej študentskej organizácie „Križiacka výprava mládeže“ proti tomuto koncertu. Kritizovalo sa aj to, že speváčka na svojich koncertoch uráža katolícku vieru.

Na základe protestov varšavská mestská rada speváčku požiadala, aby počas koncertu spustili 2,5-minútový spot o poľskom povstaní v r. 1944, ako informovala americká agentúra Cathnews. To sa aj stalo a tisíce fanúšikov reagovali potleskom.

Národný štadión leží v Biskupstve Varšava-Praga neďaleko katedrály arcibiskupa Hosera. Už v r. 2009 boli v Poľsku protesty proti koncertu Madonny práve na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Katolícka cirkev však vtedy odmietla prosbu katolíckej pravicovo-konzervatívnej komisie slúžiť omšu na protest. To je nesprávna forma protestu, ako odôvodnila. –zg-

 Filipíny: Na katedrálu hodili granát

 Mindanao, 3.8.2012 (kath.net/KNA) 015 335 – Na katolícku katedráli v juhofilipínskom meste Jolo (foto) spáchali atentát. V stredu večer neznámy páchateľ hodil na Boží dom granát, ako informovali noviny «Mindanao Examiner» zo štvrtka. Explóziou sa sčasti zrútila strecha chrámu, zranený nebol nikto.

Už v minulosti bol viackrát cieľom atentátov aj kostol v hlavnom meste provincie Sulu. V júli 2009 rebeli islamistickej teroristickej organizácie „Abu-Sayyaf“ hodili bombu pred katedrálu v Jolo. Podľa novín «Mindanao Examiner» si výbuch vyžiadal dve obete na živote a 17 zranených.

«Abu Sayyaf» má na ostrove svoju baštu. Organiáciu obviňujú okrem iného aj z útoku na ďalší katolícky kostol v meste Jolo v decembri 2010. Vtedy prišlo o život najmenej šesť ľudí. –zg-

Čína: Zberačka odpadu zachránila vyše 30 nemluvniat

Jinhua, 3.8.2012 (kath.net) 015 334 – Lou Xiaoying oslavujú ako hrdinku. Medzitým už 88-ročná žena, ktorá umiera na zlyhávanie obličiek, zachránila vyše 30 detí pred mučivou smrťou, ako informoval britský denník „Daily Mail“.

Na prežitie musela Lou zbierať recyklovateľný odpad na uliciach východočínskeho mesta Jinhua. V r. 1972 urobila hrozný objav – medzi haraburdami odpadu ležalo malé dievčatko. Maličká by bola zomrela, keby sa Lou nebola o ňu hneď postarala. Lou o dievčatku povedala: „Vidieť, ako stále rastie a je stále mocnejšia, nám robilo takú radosť a ja som si uvedomila, že starať sa o deti je mojou veľkou vášňou.“

Spolu so svojím mužom, ktorý zomrel pred 17 rokmi, si nechali štyri z viac ako 30 detí, ostatné odovzdali príbuzným. Majú aj jednu vlastnú dcéru.
najmladšie dieťatko našla Lou vo veku 82 rokov v odpadkovom koši. Chlapca si vzala do svojho biedneho príbytku. Chlapček má teraz 7 rokov a je zdravý ako buk. Dala mu meno, ktoré možno preložiť ako „zriedkavý“ alebo „vzácny“. Starať sa o neho jej pomohli staršie deti.

„Mne sa pritom niečo objasnilo. Keď sme dosť silní na to, aby sme zbierali odpad na recyklovanie, akoby sme potom nemohli byť dosť silní na to, aby sme ‚recyklovali‘, niečo, čo je také vzácne ako človek?“ vyhlásila Lou.

V súčasnosti sa už stala veľmi známou. Jeden fanúšik Lou pre „Daily Mail“ povedal: „Ona zahanbuje vládu, školy a ľudí, ktorí len tak stoja a nič nerobia. Ona nemá nijaké peniaze, a napriek tomu zachraňuje deti pred smrťou alebo ešte niečím horším. Hoci je vo svojom prostredí hviezdou, existuje žiaľ príliš veľa odložených detí, ktoré nikto nezachráni a ktoré nemajú nádej na pomoc.“

Len minulý týždeň našiel muž, ktorý chcel vyhodiť odpad, dieťatko s podrezaným hrdlom v igelitovom vreci. Už bolo fialové. Lekár neskôr vyhlásil, že dieťa by bolo okamžite zomrelo, keby páchateľ zarezal čo len o milimeter hlbšie. Keby dieťatko bolo vo vreci o niečo dlhšie, bolo by sa udusilo. Dieťa bolo predčasne narodené, malo asi 34 týždňov a hmotnosť iba1,4 kg. Bolo to dievčatko.

Je známe, že sú to predovšetkým dievčatká, ktoré sa následkom čínskej „politiky jedného dieťaťa“ usmrcujú alebo odkladajú. –zg-

 

„Kto sa modlí, ten sa spasí. Kto sa nemodlí, ten sa zatratí“

 Svätý Otec po dovolenke znova začína generálne audiencie

a v Castel Gandolfe pripomína význam modlitby

 Castel Gandolfo, 1.8.2012 (kath.net/KAP) 015 333 -„Kto sa modlí, ten sa spasí. Kto sa nemodlí, ten sa zatratí,“ citoval Benedikt XVI. v príhovore svätca dňa Alfonsa Máriu de Liguori. Zakladateľ Rehole redemptoristov, ktorý patrí k najpopulárnejším svätcom 18. storočia, označil dennú osobnú modlitbu a účasť na sviatostiach ako prvoradú cestu k osobnému stretávaniu s Bohom.

Pápež Benedikt XVI. začal v stredu, 1.augusta, po mesačnej dovolenke, ktorú trávi v letnom sídle Castel Gandolfo, znova svoje generálne audiencie. Zľahka opálený a viditeľne oddýchnutý Benedikt XVI. pozdravil asi 5000 veriacich pred svojou rezidenciou nad Albánskym jazerom.

Účastníci audiencie sa zhromaždili na námestí pred pápežským palácom, pódium pápeža bolo postavené pri vchode do budovy. V krátkom príhovore zdôraznil ústredný význam modlitby pre život kresťana, lebo iba modlitbou si môže veriaci vybudovať osobný vzťah s Bohom:

 

„V období silného rigorizmu, … svätý Alfons odporúča spovedníkom, aby túto sviatosť vysluhovali ako prejav radostného objatia Boha Otca, ktorý vo svojom nekonečnom milosrdenstve neúnavne prijíma kajúceho syna. Modlitbu v ňom opisuje ako nevyhnutný a istý prostriedok na dosiahnutie spásy a všetkých milostí, ktoré potrebujeme, aby sme ju získali. …

„V skutočnosti spasiť sa bez modlitby je veľmi ťažké, takmer nemožné … ale ak modlíme, je spása istou a jednoduchou vecou“ . A ešte dodáva, že „ak sa nemodlíme, niet pre nás ospravedlnenia, lebo milosť modliť sa je daná každému … ak sa nespasíme, bude to celkom naša chyba, pretože sme sa nemodlili“. Hovoriac o modlitbe ako o nevyhnutnom prostriedku sv. Alfonz chcel zdôrazniť, že v každej životnej situácii sa môžeme modliť, osobitne vo chvíľach skúšky a ťažkostí. Stále klopme s dôverou na  Pánove dvere, s presvedčením, že on sa o svoje deti, o nás, vo všetkom postará. Sme preto pozvaní, aby sme sa nebáli utiekať sa k nemu s dôverou v našich potrebách, s istotou, že dostaneme to, čo potrebujeme.

Pútnikom SvätýOtec o. i.povedal: Svätý Alfons napísal knižku, v ktorej píše: „Človek potrebuje  vzťah s Bohom a nemôže ho získať  inak ako tým, že sa s ním bude zhovárať. Každodenná modlitba a účasť na sviatostiach dávajú rásť blízkosti a prítomnosti Boha v nás, ktorá nám pomáha nájsť pravú cestu v živote.

Stručné sú slová sv. Alfonsa: „Kto sa modlí, ten sa spasí. Kto sa nemodlí, ten sa zatratí.“ Duch Svätý nám pomáha, aby sme našli potešenie v modlitbe práve aj počas dovolenky a tak si vytvorili vnútorný vzťah s Bohom a náš život sa stane širším, bohatším a rozmernejším.“ –zg-

 Celý príhovor Svätého Otca:

http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=609717

 Poľsko-ruské vyhlásenie o zmierení – významný míľnik

Viedeň – Varšava, 1.8.2012 (KAP) 015 332 – „Spoločné posolstvo“ katolíckej cirkvi v Poľsku a Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktoré podpíšu v polovici augusta vo Varšave, sa má stať „míľnikom zmierenia“ medzi národmi a cirkvami oboch krajín. Zdôraznil to ľublinskýarcibiskup Stanislav Budzik v interview pre rakúsky „Kathpress“ vo Viedni. V dokumente sa Poliaci a Rusi vyzývajú, aby si odpustili navzájom spôsobené utrpenie a vydali sa „na úprimnú cestu zmierenia“, ako povedal arcibiskup Budzik. Arcibiskup je členom rokovacej komisie zloženej z troch poľských katolíckych a troch ruských pravoslávnych duchovných, ktorá vyhlásenie vypracovala.

„Toto posolstvo  je prínosom cirkví k zmiereniu národov,“ povedal arcibiskup Budzik. „Politici na oboch stranách očakávajú vyhlásenie s veľkou nádejou, ako aj pomoc cirkvi, aby sa vo vedomí ľudí niečo zmenilo. Chceme poukazovať na pokojnú budúcnosť, v ktorej majú miesto kresťanské hodnoty ako pokoj, jednota a zmierenie. Spoločná viera v Evanjelium zaväzuje cirkvi k napomáhaniu jednoty a zmierenia.“

Presný obsah vyhlásenia, na ktorom sa pracovalo tri roky, sa má zverejniť až krátko pred jeho podpísaním moskovským patriarchom Cyrilom I. a predsedom Biskupskej konferencie Poľska arcibiskupom Jozefom Michalikom na slávnostnom akte 17. augusta na varšavskom Kráľovskom zámku. Je to prvé spoločné posolstvo oboch cirkví v histórii.

Vzťahy medzi Poľskom a Ruskom sú dodnes zaťažené okrem iného kvôli úlohe Sovietskeho zväzu na počiatku druhej svetovej vojny a zavraždením poľských vojnových zajatcov. Moskva zasa robí Varšavu zodpovednou za smrť tisícov sovietskych vojnových zajatcov počas poľsko-sovietskej vojny počiatkom 20. rokov minulého storočia.

„Vina a zranenia na oboch stranách“

„Vina a zranenia sú na oboch stranách,“ povedal arcibiskup Budzik v rozhovore pre „Kathpress“. Pripomenul, že dokonca aj historici oboch krajín sú v niektorých bodoch histórie nejednotní: „Je to ešte dlhý proces, aby sa  vrhlo svetlo na obe strany. Spoločné vyhlásenie cirkví sa preto nebude zaoberať jednotlivosťami poľsko-ruskej histórie.“

Toto posolstvo je ešte iba „začiatkom cesty“,“ ako zdôraznil arcibiskup Buzik. Jeden z ústredných bodov sa venuje pomenovaním oblastí tém, v ktorých majú dnes kresťania v Európe spoločné úlohy: „Kresťanstvo musí dnes hovoriť výrazným hlasom, aby nám hodnoty evanjelia ukázali cesty k pokoju a spolupráci.“

Podpísanie vyhlásenia sa bude konať v rámci návštevy moskovského patriarchu v Poľsku v dňoch 16. až 19. augusta. Bude to prvá návšteva Cyrila ako patriarchu vo výrazne katolíckej krajine. –zg-

 Po prvej svätej omši kňaza smrteľná nehoda

 Santo Domingo, 31.7.2012 (kath.net/KNA) 015 331 – Iba 24 hodín trval kňazský život mladého katolíckeho kňaza v Dominikánskej republike. Victor Martinez (foto), ktorý bol vysvätený za kňaza iba deň predtým, zomrel podľa správy denníka «Listin Diario» po dopravnej nehode. Vo svojej prvej homílii 29-ročný kňaz vyzval veriacich svojej farnosti v blízkosti turistického centra Puerto Plata za intenzívnejšie zasadzovanie sa proti rastúcemu násiliu voči ženám. –zg-

Odložte konečne svoju smiešnu detskú vieru!‘

St. Pölten , 30.7.2012 (kath.net/E.Habsburg) 015 330

Nedeľné evanjelium o rozmnožení chleba mi pripomína zaujímavú epizódu z čias môjho štúdia. Istý študent teológie vo Würzburgu jedného dňa porozprával mne – študentovi filozofie – o svojom profesorovi. Keď išlo o epizódu rozmnoženia chleba, profesor v posluchárni najprv výdatne vysvetľoval, že Ježiš prirodzene iba priviedol ľudí k tomu, aby sa podelili so svojím prineseným jedlom a že to je aj tak oveľa väčší zázrak a vôbec toto rozprávanie patrí do tradície rozprávok atď. Keď sa študent potom ku koncu hodiny nesmelo opýtal, či by sa nemalo aspoň ako hypotézu zvážiť, že sa to naozaj stalo tak, ako sa to píše v evanjeliu, tu sa profesor na neho rozkričal na celú plnú prednáškovú sálu:

„Odložte konečne svoju smiešnu detskú vieru!“

Po tomto príbehu som mnohé videl jasnejšie. Napríklad ten špeciálny výraz v tvári u niektorých kňazov a teológov, keď som sa ich ako dieťa či mladík pýtal na pravdu udalostí Evanjelia. Bola to očividne zmes najrôznejších myšlienok: „Ó, keby si vedel to, čo viem ja, čo som študoval teológiu,“ sa miešalo s „Ó, bolo by pekné, keby sme znova dokázali tak detsky veriť, ale žiaľ to všetko nie je pravda,“ ako aj „On má prostú vieru, tak ho predsa nesmiem preťažovať pravdou.“ Výsledkom bolo niečo kŕčovité preniknuté smútkom.

Aby ste ma nepochopili nesprávne: nikomu nevyčítam, že (už viac) nedokáže veriť v zázraky v Novom zákone. V roku 2012 sa stalo ťažkým veriť vo všetko to a pravdepodobne ešte menej, ak niekto študoval teológiu. Nie nadarmo ukazujú prieskumy medzi nemeckými katolíkmi, že iba štvrtina verí napríklad vo vzkriesenie Ježiša. A stavím sa, že väčšina veriacich ľudí, aj keď neštudovali teológiu, sú prinajmenšom 1-2 krát denne trocha ateistami. Poznám to prinajmenšom u seba.

Je to „smiešna detská viera“, dôverovať v to, že udalosti z Ježišovho života sa odohrávali tak, ako o nich rozpráva Nový zákon? Aj keď prirodzene existujú viaceré roviny interpretácie? Myslím, že nie. A to z troch dôvodov:

Po prvé, dokážem si ťažko predstaviť, že Boh … by svojich evanjelistov inšpiroval tak, že by tvorili texty, v ktorých by až po 1900 rokoch múdri vedci objavili, že v mnohých prípadoch je vlastne pravdou opak doslovného príbehu.  A že by Boh pripustil, že mnohé generácie by nič netušiac naivne dôverovali týmto textom.

Po druhé Cirkev nás v Druhom vatikánskom koncile učí, že „štyri evanjeliá, ktorých historičnosť bez výhrad potvrdzuje, spoľahlivo podávajú to, čo Ježiš, Boží Syn, vo svojom živote medzi ľuďmi pre ich večnú spásu robil a učil až do dňa, keď bol vzatý do neba (porovn. Sk 1,1-2). To je predsa niečo, čo nemožno jednoducho zmazať.

A po tretie naše nové výskumy stále znova ukazujú, že evanjeliám môžeme naozaj dôverovať, aj pri takých „mýtických“ udalostiach ako sú zázraky alebo vzkriesenie Ježiša. … –zg-

 Eduard Habsburg je referentom pre médiá diecézneho biskupa v St. Pölten Klausa Künga

Švajčiarsko: Modlitby za rast ľadovca s požehnaním pápeža!

 

Lausanne, 30.7.2012 (kath.net/KAP) 015 329 – Teraz, keď iní ľudia vysielajú k nebu strelné modlitby za leto a slnko, obyvateľstvo juhošvajčiarskej obce Fiesch sa modlí za sneh a ľad – a to s požehnaním pápeža! Dôvod: veľký ľadovec  Große Aletschgletscher (foto) sa hrozí úplne rozpustiť a tým ohroziť zásobovanie vodou v regióne. Na zabránenie následkov otepľovania vyzvala farnosť na 31. júla k procesii a prosebným modlitbám, ako informovala Švajčiarska katolícka spravodajská agentúra KIPA.

Pritom si tento problém „sami doma vyrobili“, pretože v r. 1678 obyvatelia obce zložili „Sľuby na zabránenie katastrof“ a prisahali viesť cnostný život, aby tak vyvolali rozpustenie ľadovca. Ľadovec totiž ešte v 17. storočí predstavoval vážne nebezpečenstvo pre obec, pretože kusy ľadovca sa odlamovali a padali do blízkeho jazera Märjelensee a viedli tak pravidelne k záplavám a ničeniu obce. Tieto „sľuby“ a vtedajšie modlitby nezostali bez následkov: odvtedy sa ľadovec neustále zmenšuje.

V r. 2009 nakoniec obec poprosila Svätého Otca  Benedikta XVI., o zmenu vtedajších pápežom povolených „Sľubov na zabránenie katastrof“  a to úspešne. Takže teraz občania Fieschu s pápežským požehnaním prosia a modlia sa uprostred leta za sneh a ľad! –zg-

 Kardinál Newman: ´Mnoho je povolaných a málo vyvolených´

 Birmingham, 29.7.2012 (kath.net) 015 328 – KardinálJohn Henry Newman (1801-1890) mal raz homíliu v kostole o kúkoli a pšenici. Pápež Benedikt XVI. tohto anglického kardinála, bývalého anglikána, ktorý ako katolík založil oratórium v Birminghame, blahorečil v roku 2010.

„V Cirkvi existujú škandály, pokarhania hodné a zahanbujúce udalosti, to nemôže poprieť nijaký katolík. Cirkev sa vždy vystavovala výčitkám a hanbe, že je matkou nehodných synov. Ona má dobré deti a oveľa viac tých, ktoré sú zlé … Boh mohol založiť Cirkev, ktorá je čistá, on však predpovedal, že nepriateľom zasiaty kúkoľ bude rásť až do žatvy na konci sveta. Povedal, že jeho Cirkev sa podobá rybárskej sieti, v ktorej sa nachádzajú „všetky druhy rýb“, ktoré však roztriedia až večer (Mt13,47f). A išiel ešte ďalej a vyhlásil, že bude oveľa viac zlých a nedokonalých, ako dobrých. „Mnoho je povolaných a málo vyvolených, povedal, (Mt 22,14), a jeho apoštol hlása, že je tu „zvyšok vyvolený z milosti“ (Rim 11,5). Teda v dejinách a v živote katolíkov existuje neustále množstvo vecí, ktoré prihrávajú duchu odporu …

My však neskláňame hlavu od hanby a neskrývame tvár do rúk, ale dvíhame tvár a ruky vzpíname k svojmu Vykupiteľovi. „Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov …, tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami,“ (Ž 123,2). Obraciame sa na teba, spravodlivý Sudca, pretože ty hľadíš na nás. Nerobíme si nič z ľudí, dokiaľ máme teba … dokiaľ si u nás, ktorí sme tu zhromaždení, prítomný a my nosíme v srdci tvoje svedectvo a tvoj súhlas. –zg-

Bl. John Henry Newman (1801-1890), teológ, konvertita a kardinál, zakladateľ Oratória v Anglicku. Kázne k rôznym príležitostiam, č. 9, 2.6

 

 ‚Potom sa démon rozzúri, pretože vie, že prehrá’

Rím, 29.7.2012 (kath.net/CNA/jg) 015 327 – „Nikdy by som si nepomyslel, že to raz budem robiť,“ povedal kňaz stredného veku, ktorý teraz v Ríme absolvuje kurz exorcistu, v interview pre CNA. Pochádza zo stredného západu USA a chcel by zostať anonymný, aby ho nezahrnuli otázkami.

Jeho cesta sa začala počas jednej z prvých svätých omší, ktorú po kňazskej vysviacke pred 15 rokmi slúžil. Počas premenenia sa modlil za kňazské povolania:

„Prosil som Boha, aby svoju krv vylial na mladých a mladým mužom, ktorí majú povolanie ku kňazstvu, pomáhal,“ spomína kňaz. Na túto modlitbu zrazu 13-ročný chlapec padol dozadu a začal vrčať. Medzitým je už v Ríme a sprevádza šiestich oficiálnych exorcistov diecézy. Konkrétne to znamená, že sa zúčastňuje asi troch exorcizmov denne. V r. 2010 Biskupská konferencia USA rozhodla, že počet exorcistov výrazne zvýši.

„Obrad exorcizmu nie je magickou formulou,“ hovorí kňaz. „V centre nestojí démon ani exorcista, ale osoba, ktorá veľmi trpí a potrebuje istý druh oslobodenia skrze Krista. Nijaké dva prípady nie sú rovnaké. Keď sa obrad začne, diabol sa predvádza rôznymi spôsobmi – násilím, zmenou čŕt tváre, zmenou hlasu. Chcel by zastrašiť. No nesmieme sa tým nechať vyviesť z miery. Musíme ho ignorovať a hovoriť: ‚Hej, ja tu dávam príkazy’“.

Diabli poznajú anjelov a preto vedia, že Boh ich diabolské pôsobenie pripúšťa iba preto, že cez utrpenie prináša spásu. „Keď to diablovi pripomenieme, rozzúri sa, pretože vie, že prehrá,“ rozpráva kňaz zo svojich skúseností.

Exorcista kladie diablovi rad otázok, ako napríklad aké je jeho meno. Keď exorcista pozná meno diabla, môže proti nemu účinnejšie bojovať. Ako náhle pozná jeho meno, môže diablovi prikázať, aby posadnutého opustil. Tento dialóg však treba obmedziť, pretože pre exorcistu „nie je zdravé“, keď s diablom príliš veľa hovorí. „Je aj možné diabla ponižovať, napríklad vzývaním prítomnosti svätých alebo strážnych anjelov. Najviac sa však bojí Panny Márie, Božej Matky. Možno vidieť, že v správaní diabla vtedy nastane zmena“, povedal kňaz.

„Konečná fáza sa dosiahne, keď sa diabol prejaví zúrivými a násilnými výbuchmi. Nie je nezvyčajné, ak má posadnutý potom penu na ústach, alebo zvracia. To síce nie je pekné na pohľad, ale človek vie, že je na správnej ceste“ hovorí kňaz.

Príčiny diabolských vplyvov sú v každom prípade odlišné. Jeden faktor však možno prakticky nájsť vždy, keď sa ľudia dostanú pod vplyv temných mocností: „Hlboké rany v ich živote aj v živote ich rodiny. To platí zvlášť, keď rodičia urobili naozaj zlé rozhodnutia. Tým spôsobom vpustili do rodiny zlé vplyvy. Príkladmi sú „nevera, potraty, všetko, čo rodiny rozbíja“. „Čo je rodina?“ kladie si kňaz rétorickú otázku?„Rodina je obraz – je to podoba Najsvätejšej Trojice a preto diabol rodinu nenávidí.“ –zg-

 Koncert black-metalu je ‚zameraný proti kresťanstvu a náboženstvu‘

 Katolícka mládež Horného Rakúska protestuje proti  koncertu black-metalu

Linec, 27.7.2012 (kath.net/KAP) 015 326 – K vlne kritiky plánovaného festivalu black-metalovej hudby  v hornorakúskom Miningu sa teraz pridala aj rakúska „Katolícka mládež Horného Rakúska“. Obsah piesní, ktoré ohlásili zúčastnené skupiny, sú „najhoršou štvavou kampaňou proti kresťanstvu a náboženstvu“, zdôraznil predseda „Katolíckej mládeže Horného Rakúska“, Stefan Asböck, vo vyhlásení. V textoch ale aj vo výpovediach vystupujúcich hudobníkov v interview pred koncertom sa vyjadruje „človekom a vierou pohŕdajúca a k násiliu vyzývajúca propaganda“, ktorá „nemá nič do činenia s hudobnou kultúrou“. Festival sa musí preto zakázať.

Metalový festival „Castle Invasion“ sa plánuje na17. a18. augusta v Miningu (okres Braunau). Kritika už prišla od referentov na ochranu mládeže aj od krajinského vice-hajtmana Josefa Ackerla, ktorý takisto konštatoval „násilie oslavujúce obsahy piesní“ a žiadal zákaz podujatia. Kritika prichádza aj od skupiny Antifa, ktorá v tom vidí priame spojenie s pravičiarskou scénou.

Katolícka mládež kritizuje názvy skupín ako aj interview ich členov. Ohlásená je napríklad skupina „Moredhel“, ktorá o. i. vydala album s názvom „Podpáľ svoj miestny kostol“. Basista skupiny je okrem toho aktívny aj v pravicovo extrémistickej skupine „Camulos“, ktorá vydala album s titulom „Podčlovek menom Kristus“. Bubeník skupiny „Samovražda“ okrem toho v interview pre magazín „Nepriateľ Boha“ ponižoval postihnutých ľudí, keď povedal, že ho „robí chorým, keď vidí ako títo vyvrheli parazitujú na inteligentných a chrabrých“.

To všetko možno podľa „Katolíckej mládeže (KJ) kvalifikovať iba ako „odporné“. „Pre KJ je dôležitou úlohou spomienku na nacionálno-socialistickú minulosť našej krajiny udržiavať a mládež s ňou oboznamovať, aby sa z histórie poučila, aby sa niečo také už nikdy nestalo.“

Už počiatkom júla vzbudila veľkú pozornosť aj výzva diecézneho biskupa St. Pöltenu Klausa Künga k modlitbám za fanúšikov „death-metalu“. Išlo o „Extrémny festival“ 5. až 7. júla, ktorý podľa biskupa Künga „vo svojom obrazovom a hudobnom vyjadrení je plný agresívnych a okultných názvoch skupín, plný obrazov krvi, násilia a ničenia“. –zg-

 

Naša príloha:

 Cirkvám pôjde 37 miliónov, odluka sa nečrtá

 

Bratislava, 23.7.2012 (Pravda Soňa Pacherová)                                                            015 325

Na financovanie cirkví dá štát v tomto roku vyše 37 miliónov eur. Z toho približne 21 miliónov dostanú rímski katolíci. Pre štát, ktorý musí na každom kroku šetriť, je to obrovská záťaž, ale napriek tomu sa doteraz žiadna vládna garnitúra neodhodlala ani len začať otvorenú a širokú diskusiu o odluke cirkví od štátu. Hoci ten napríklad financuje náboženskú výchovu na verejných aj súkromných školách, platí aktivity cirkvi v armáde, cirkevné nemocnice takisto žijú z peňazí verejného zdravotníctva a podobne.

Debata o odluke sa znovu stáva aktuálnou po udalostiach okolo odvolania trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka, ale tiež v súvislosti s dianím v Českej republike. Tá chce skončiť s financovaním cirkví v roku 2030, keď im dovtedy v hmotnej či peňažnej forme odovzdá podstatnú časť cirkevného majetku.

Odborníci sú však skeptickí. Pripomínajú, že hoci štát veľkú časť majetkov už dávno vrátil, najmä najväčšej rímskokatolíckej cirkvi, beztak jej musí každoročne platiť miliónové sumy. Sociológ Miroslav Tížik pripomína, že na Slovensku je problém odluky právne neriešiteľný pre existenciu vatikánskej zmluvy, ale aj pre fakt, že cirkev už rozšírila svoj vplyv ďaleko mimo kostolov a s podporou štátu funguje v mnohých oblastiach spoločenského života.

Minister kultúry Marek Maďarič tvrdí, že má záujem skutočne odborne diskutovať o témach odluky cirkví od štátu a financovania cirkví, podľa politológa Tomáša Koziaka však politici nemajú veľkú chuť púšťať sa do tejto zložitej témy. „Vedia, že vplyv rímskokatolíckej cirkvi je u nás stále veľmi silný. Vďaka reštitúciám je bohatá, štát ju štedro financuje. Ona sa voči nemu zďaleka nespráva tak veľkoryso, veď solidaritu neprejavila ani v otázke zrušenia cirkevného sviatku. Do nadradenej pozície ju dostala zmluva s Vatikánom, ktorú Slovensko vôbec nepotrebovalo,“ pokračuje Koziak.

V zmysle ústavy je síce Slovensko ideologicky aj nábožensky neutrálna krajina, katolícka cirkevná hierarchia a časť politických špičiek sa však dlhodobo usilujú, aby taká nebola.

„Cieľom cirkvi je zachovať si štátne peniaze aj vplyv – a za nič sa nezodpovedať,“ hodnotí historička Katarína Zavacká. Podľa nej je zrejmé, že ani v tomto volebnom období sa s odlukou nepohne. „Politici nemajú záujem zhoršiť si vzťahy s cirkvou, bojujú o veriaceho voliča. A cirkev bude tvrdošijne nástojiť na zachovaní status quo, ktorý jej absolútne vyhovuje,“ zdôrazňuje.

Akékoľvek snahy štátu získať prehľad o hospodárení cirkvi či vplyv na obsah školskej náboženskej výchovy sa doteraz skončili obvineniami druhej strany z pokusov o návrat pred rok 1989. Cirkev zastavila sexuálnu výchovu, či jogu na školách, presadila zákaz predaja počas niektorých cirkevných sviatkov, prostredníctvom pastierskych listov veriacim odporúča, koho voliť, bráni legálnym interrupciám.

Možnosť odluky nateraz blokuje Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá sa začala pripravovať v roku 1997 za vlády Vladimíra Mečiara, no podpísal ju až v novembri 2000 premiér Mikuláš Dzurinda. Tá podmieňuje prijatie ďalších štyroch vykonávacích zmlúv. Dve najkontroverznejšie z nich, o výhrade svedomia a o financovaní rímskokatolíckej cirkvi, zatiaľ prijaté neboli. Pre tú prvú predčasne skončila druhá Dzurindova vláda. Pri druhej zatiaľ obe strany nenašli spoločnú reč, návrhy štátu cirkev odmieta, čím konzervuje súčasný stav.

„My sme v prvom rade za to, aby Slovenská republika splnila svoje záväzky a prijala aj zvyšné dve zmluvy. V rámci jednej by sa malo vyriešiť aj financovanie cirkvi,“ povedal Pravde hovorca Konferencie biskupovSlovenska Jozef Kováčik. K spôsobu financovania, aký by prijala cirkev, sa však vyjadriť nechcel. „To nie je téma pre médiá, ale na odbornú diskusiu. Závisí od partnerov, zástupcov štátu, kedy nás k nej prizvú,“ dodal.

Kováčik poukázal na rozdiely medzi českým a slovenským zákonom o náprave krívd komunizmu, pre ktoré reštitúcie cirkevného majetku prebiehajú v oboch krajinách rôznym tempom. Kým v Česku ich má odštartovať až novoprijatý zákon, na Slovensku už mnohé majetky cirkvi vrátené boli. „Mnohé však ešte nie. A my sme často tlačení do pozície, že zlodej kričí – chyťte zlodeja,“ uviedol.

Vyčísliť hodnotu odovzdaného a neodovzdaného majetku však Kováčik odmietol. A Maďaričov hovorca JozefBednár potvrdil, že ani štát takú evidenciu nemá. Presne vyčísliť reštitúcie bude podľa neho ďalšou úlohou expertnej komisie. V Česku by sa reštitučné nároky všetkých cirkví mali týkať zhruba 2 500 objektov, 175-tisíc hektárov lesa a 25-tisíc hektárov ornej pôdy.

Medzinárodná zmluva s Vatikánom má väčšiu právnu silu ako zákony štátu. Z jej dikcie vyplýva, že Slovenska ju nemôže zrušiť jednostranne, ale iba po dohode s Vatikánom. „Pre výhody, ktoré mu z nej plynú, to však ťažko urobí. Nechápem, ako mohli na takú zmluvu slovenskí politici pristúpiť. Ich úlohou, ale aj v záujme odbornej verejnosti či samotných veriacich, je predsa zastávať záujmy Slovenska, nie Vatikánu,“ zdôrazňuje Koziak.

„Som prekvapený, že v Česku prešli cirkevné reštitúcie v takejto podobe,“ hovorí Tížik. Podľa neho je síce schéma „my sa s vami majetkovo vysporiadame a potom vám prestaneme platiť“ na pohľad logická, no v konečnom dôsledku môže vyjsť český štát oveľa drahšie, ako pri zachovaní dnešného stavu.

Odborník nacirkev JaroslavŠebek z Českej akadémie vied očakáva, že ani v Česku sa zatiaľ tému odluky dotiahnuť nepodarí, hoci krajinu v tomto smere neviaže nijaká nevýhodná zmluva a vplyv katolicizmu v nej zďaleka nie je taký silný ako na Slovensku. „Reštitučný zákon schválila len dolná komora parlamentu, horná ho určite zablokuje. A keď sa dolnej vráti nazad, budeme v predvolebnej kampani. A politici k nemu budú pristupovať krajne opatrne,“ hovorí Šebek. V Česku je totiž najväčším jablkom sváru otázka, či vôbec predmetný majetok cirkvi niekedy právne patril a či teda má nárok na jeho vrátenie.

Niektorí odborníci spochybňujú aj odovzdanie majetku cirkvi na Slovensku. Zavacká pripomína, že za rakúsko-uhorskej monarchie, za prvej Československej republiky a dokonca aj za vojnovej „farskej“ Slovenskej republiky boli cirkvi majetky iba „zverené do užívania“, nikdy ich reálne nevlastnila, bez súhlasu štátu s nimi nemohla nijako narábať a každý rok musela vyúčtovávať stav hospodárenia so zvereným majetkom.

Podľa Koziaka však aj kauza arcibiskupa Bezáka ukázala, že ani „najkonzervatívnejšia inštitúcia na svete“ nie je nedotknuteľná. Situácia sa, aj keď pomaly, mení, vplyv cirkvi v štáte sa zmenšuje a rok 2030 by mohol byť termínom, keď sa na odluku bude hľadieť inou optikou. „Je spravodlivé, aby nie štát, ale každý veriaci prispieval svojej náboženskej obci. V mnohých štátoch to tak dobre funguje.“ A na základnú zmluvu by sa podľa Koziaka v prvom rade mali pozrieť právnici. „Je predsa nemysliteľné, aby bol štát viazaný takou nevýhodnou medzinárodnou zmluvou,“ uzatvára.

 

Financovanie cirkví štátom

  • Slovenská republika v súčasnosti finančne podporuje činnosť 18 cirkví a ďalších siedmich náboženských zoskupení, rozhodujúca časť rozpočtovaných peňazí však plynie rímskokatolíckej cirkvi
  • financovanie tejto cirkvi štátom sa traduje od čias rímskeho cisárstva, na Slovensku aj v Česku je to historický pozostatok rakúsko-uhorskej monarchie
  • komunistický režim na finančnej odluke nemal záujem, vyhovoval mu stav, že cirkevníkom platí a oni sú za to „poslušní“, prakticky všetok majetok patril v tom období štátu
  • po páde komunizmu už štát od cirkvi poslušnosť nežiada, financovanie však zostalo, plány o finančnej odluke rímskokatolíckej cirkvi od štátu dnes narážajú na ustanovenia Základnej zmluvy medzi SR a Vatikánom a na fakt, že sa jej ešte nevrátila časť majetku, na ktorý si robí nárok
  • niektorí odborníci tento nárok spochybňujú, pripomínajú, že za monarchie, za prvej Československej republiky a dokonca aj za vojnovej „farskej“ Slovenskej republiky boli majetky cirkvi iba „zverené do užívania“, bez súhlasu štátu s ním nemohla nijako narábať a každý rok musela vyúčtovávať stav hospodárenia so zvereným majetkom, financovaná bola aj evanjelická cirkev, ostatné malé cirkvi boli zakázané
  • štát nefinancuje len platy farárov či činnosť biskupstiev, ale napríklad aj výučbu náboženstva na školách všetkých typov, pričom nemá dosah na jej obsah, cez verejné zdravotné poistenie prispieva na cirkevné zdravotnícke zariadenia, kde sa neliečia len veriaci, financuje pôsobenie cirkvi v armáde a ďalších sférach verejného života

 

Možné spôsoby financovania cirkvi

  • cirkevná daň – funguje napríklad v Rakúsku, Nemecku („Kirchensteuer“), vo Švajčiarsku a v Škandinávii, výška dane je rôzna, zväčša okolo deväť percent DPH. V Rakúsku sa ráta z ročného príjmu, priemerne sa tam platí asi 250 eur. V Rakúsku už pri nahlasovaní trvalého pobytu občan vyplní formulár, kde uvedie vierovyznanie. Ak je napr. katolík, cirkev si ho zaregistruje a vyrubí mu daň, veriaci do 19 rokov a študenti platiť nemusia
  • daňová asignácia – daňový poplatník môže časť odvedenej dane previesť na isté subjekty, medzi ktoré patrí aj cirkev, systém sa používa napríklad v Taliansku, Španielsku či Maďarsku
  • samofinancovanie – vo Francúzsku, v USA či Brazílii sa cirkvi financujú samy, štát však môže prispievať na cirkevné inštitúcie vo verejnom záujme (cirkevné školy, sociálne zariadenia, duchovných vo väzniciach alebo v nemocniciach, na charitu)
  • podnikanie – na Západe bežný spôsob, s pozemkami alebo nehnuteľnosťami, ale aj prevádzkou vydavateľstiev, nemocníc, či dokonca bánk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Čítajte viac: http://spravy.pravda.sk/cirkvam-pojde-37-milionov-odluka-sa-necrta-fpy-/sk_domace.asp?c=A120723_094550_sk_domace_p12#ixzz22N2Mte92

 *   *   *   *   *   *   *   *   *   *

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

 Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Benediktovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.