Vláda SR začína preukazovať totalitnú moc EÚ, TV OROL: Skutočná tvár EÚ, Pokánie

369

Milí priatelia, čas akoby sa zrýchľoval, a tlak na Slovensko taktiež.  Ešte len dva mesiace prešli od chvíle, keď som od pracovníčky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ing. Mrázkovej priamo na pôde Národnej Rady Slovenskej Republiky počul že „NEEXISTUJE, ABY NA SLOVENSKU BOLO DIEŤA SOCIÁLNYM ÚRADOM VZATÉ NÁSILÍM“, a už  evidujeme takýto únos na Slovensku čoraz častejšie. Je načase, aby sme sa nad tým nielen zamysleli, ale aj niečo urobili. 

totalitanalyzaPodľa všetkého –  Slovenská vláda sa v presadzovaní tak  Stratégie na ochranu „ľudských práv“,  pretláčania Gender – ideológie, ako aj  zavádzania  tzv. Juvenilnej justície – nemieni vzdať.  Napriek veľkému odporu slovenských občanov Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje nové dokumenty, ktoré majú citeľne zasiahnuť fungovanie našich rodín ,  slobodnú možnosť výchovy detí ako aj ich miesto pri rodičoch.

Monitorujeme  ďalšie prípady, ktoré sa na Slovensku údajne „nemôžu stať“.  Všetko nasvedčuje tomu, že demokracia je už len úbohou „potemkinovou dedinou“, ktorá už len s námahou zakrýva prerod  politického režimu na Slovensku do totalitnej podoby, ktorú už slovenský občan evidenente  pociťuje.     Anton Selecký

OROL TV: Skutočná tvár Európskej Únie (repríza)

socialka-deti-emka-juliettka-velke-bielice-strachŠialený príbeh odoberania detí priamo v škole: Matka Emky a Juliettky prehovorila!

Úzkosť a strach prežívajú malá Emka (8) a Juliettka (7). Spolu s mamou utekajú už viac ako tri roky pred otcom, ktorý chce deti odviesť do Francúzska.

Mamu i dcéry zásah sociálky v škole poznačil. Šokované dievčatá skončili v nemocnici.
Autor: Zuzana Šišovská, tv joj

Dráma v základnej škole! Školáci vo Veľkých Bieliciach pri Partizánskom sa v stredu stali svedkami nervydrásajúcej scény.

Kauza vyvrcholila v stredu drastickým odoberaním detí priamo v škole pred očami spolužiakov. Obe deti sa psychicky zrútili a sú v nemocnici pod dohľadom psychológov. Mama Andrea Slivková (38) žila vo Francúzsku 16 rokov. Odišla tam po tom, čo sa na Slovensku zoznámila s Francúzom.S ním sa však neskôr rozišla a našla si druhého muža Bruna. S Brunom mala dve dcérky Emku (8) a Juliettku (7), s prvým mužom má syna Kevina (15).

Škandál pri Partizánskom: Drastické odoberanie detí sociálkou! Priamo v škole

socialka-syn-odobratie-komarno-v1Agáte odobrala sociálka syna bez jej vedomia: Axela mi uniesli rovno zo školy!

Nešťastná Agáta Diamante (33) z Komárna tvrdí, že jej syna Axela (6) neodobrali, ale uniesli!

Agáta so svojím synom Axelom, ktorého zrejme tak skoro neuvidí.
Autor: juh

 Na jej dieťa bola dokonca vydaná exekúcia! O jej naplnenie sa postarala okresná sudkyňa z Komárna, ktorá dala príkaz na to, že si ho jeho otec môže vziať a tým pádom aj odviesť do Talianska. Otec si v piatok za asistencie sociálky odviedol syna priamo zo školy. Mamu sa nikto ani neobťažoval informovať. Agátinmu manželovi síce talianske aj slovenské súdy syna do opatery zverili, lenže Agáta podala odvolanie.

Stávame sa opäť policajným štátom, ktorý zneužíva psychiatriu?   

psychiatria6Slovenskí policajti si zbabelosť voči prominentným zločincom prepojených s vysokou politikou  kompenzujú na bezbranných starcoch a ženách

Nedávny bezprecedentný prípad  bývalej novinárky Jany Teleki, obvinenej z tzv. ohovárania, uverejnený v článku z názvom „Ako za komunistov: Policajti pripútali novinárku o radiátor a poslali k psychiatrovi!“ http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/ako-za-komunistov-policajti-priputali-novinarku-radiator-poslali-k-psychiatrovi.html
v denníku Plus 1 deň 15.októbra  2013 opäť potvrdil komu v tomto štáte ponížene slúži polícia, prokuratúra a súdy – zločincom a zlodejom z vysokej politiky, ktoré si ich budujú na svoj vlastný obraz, hlavne cez riadiace zložky týchto štátnych orgánov.

          Po prevrate v novembri 1989 v pozadí, ktorého stála komunistická štátna bezpečnosť, súčasťou dohôd bolo zabezpečenie beztrestnosti pre komunistických prominentov. V kontexte s tým bola nad zločinmi komunizmu urobená hrubá a na Slovensku nebol nikto postavený pred súd. Naproti tomu diametrálne odlišný prístup sa začal uplatňovať voči bývalým obetiam komunistických zločinov a neskôr voči kritikom postkomunistického kapitalizmu.

totaliterŽiadna ústavná sloboda svedomia. Francúzsky súd rozhodol, že starostovia nemôžu odmietnuť sobáše homosexuálov

AKTUALIZOVANÉ Paríž 19. októbra (HSP/Foto:TASR)

Ústavná rada núti starostov vykonávať sobáše osôb rovnakého pohlavia. Na Hollandom sľúbenú výhradu vo svedomí sa nebudú môcť odvolať

Je to už takmer rok, čo sa vo Francúzsku konal prvý protest proti pripravovanému zákonu o homosexuálnych manželstvách, ktorý odštartoval sériu masových demonštrácií. Je možné, že po roku sa podobná situácia zopakuje a Francúzi znovu vyjdú do ulíc. Prezidentka hnutia La manif pour tous Ludovine de la Rochére v piatok oznámila úmysel  usporiadať v priebehu nasledujúcich týždňov nové demonštrácie. Toto vyhlásenie  bolo reakciou na rozhodnutie Ústavnej rady, ktorým znemožňuje starostom uplatniť výhradu vo svedomí.

http://www.hlavnespravy.sk/francuzsko-sud-rozhodol-ze-starostovia-nemozu-odmietnut-sobase-homosexualov/159003/

POKÁNIE, film minulosti aj budúcnosti  (repríza)

Keď som videl film Pokánie ešte za socializmu v našej televízii, myslel som, že sa mi to sníva.Komunistický mediátori zrejme nedocenili zvláštnosť a neuveriteľnú historickú plastickosť tohto filmu. V hlavnej postave diktátora Varlama Aravidzeho môžeme totiž vidieť nielen Hitlera alebo Stalina, ale aj ďalších komunistických či iných totalitných vládcov, vrátane dnešných.
To, že v podstate každý politický systém môže „stvoriť“ takéhoto politika, tkvie v skutočnosti, že medzi nami driemu zakomplexovaní, falošní, a nesmierne prispôsobiví ľudia, ktorí všetko podriadia jedinému: Akýmkoľvek spôsobom sa dostať k moci. Ich chorobná ctižiadostivosť má iba jediný cieľ: Vyžívať sa vo vládnutí a v bezmocnosti iných.

Preto mohli napríklad v Nemecku, krajine Schillera, Goetheho, Beethovena a iných géniov povstať tisíce sadistov a vrahov. Títo driemu aj medzi nami. Zatiaľ ich nepoznáme, ale vhodná situácia im dá možnosť „uplatniť sa“. A to sa môže stať v akejkoľvek spoločnosti.
Zvláštny impresionistický štýl režiséra odkrýva vo filme Pokánie tie najtemnejšie i najbolestivejšie stránky ľudskej duše. Odhaľuje patológiu zvrátenej mocichtivosti, ktorá by mala byť diagnostikovaná ako psychiatrická choroba, a nie ako predpoklad pre vysoký politický post.
Film Pokánie majstrovsky odhaľuje všeobecnú formu diktátorského „pokroku“, ktorému ide o jediné – a toho sme svedkami najmä dnes – klamať frázami o budúcnosti ľudstva a zničiť poklady histórie, hrdosť národov, kresťanské korene a tak nastoliť mravný nihilizmus.
A tak demokraticky zvolený „starosta“ Varlam Aviradze rozbehne svoj desný despotický režim, a rozumní ľudia nemajú proti nemu šancu..
Zaujímavým vrcholom aspoň pre mňa je chvíľa, keď zanietená zastánkyňa diktátora Varlama Aravidzeho hovorí Nine Barathelliovej, manželke politického väzňa:
„Nezabúdaj, že ide o budúcnosť zeme. Potomkovia budú na nás spomínať s hrdosťou. Usilujeme o nevídané veci! Je prirodzené, že sa dopúšťame aj chýb. Aj nevinní môžu padnúť za obeť. Teraz chápem Beethovenovu Ódu na radosť, ktorá sa čochvíľa rozoznie po celom svete.“
A zanietená členka diktátorského režimu spieva Ódu na radosť. Spieva sa v nej:  „Všetci ľudia budú bratia..“
Zábery umučenia Nininho manžela ako politického väzňa počas tejto Ódy na radosť pôsobí nesmierne bizarne, ale je pravdivým odhalením pozadia aj pripravovaného dnešného „globálneho raja“, – teda globálneho väzenia, ktoré nemá v histórii sveta obdobu.. To ostatné si pozrite osobne…Film Pokánie nakrútili v Gruzínsku (mimochodom rodisku Jozefa Visarionoviča Stalina) v roku 1984.Záverom len poznámka z vikipédie:
Již roce1955navrhlRadě EvropyRichard Nikolaus Graf von Coundenhove-Kalergi, aby se Óda na radost stala novou Evropskouhymnou. Až v roce1972byla skladba oficiálně uznána za hymnuRady Evropya v roce1985se stala oficiální hymnouEvropské unie, tehdy ještě nesoucí názevEvropská společenství
Prorocké slová filmu Pokánie sa napokon naplnili: Beethovenova Óda na radosť sa skutočne rozoznela po celom svete, ako hymna EÚ. Otázka znie: V koho réžii?Anton Selecký