Sviatok Nanebovzatia Panny Márie – 15. august 2016

2819

 

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev.

roseNa Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“

Nanebovzatie Panny Márie má pre nás veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto (por. Jn 14,1-14).

Nanebovzatej Panne Márii je zasvätených najviac mariánskych chrámov.

Liturgické slávenie: slávnosť; prikázaný sviatok

Nanebovzatie Panny Márie

********************************

Katarína Emmerichová:  Usnutie a nanebovzatie Panny Márie

Anna Katarína Emmerichová (* 8. september 1774, Coesfeld, Nemecko – † 8. február 1824, Dülmen) bola nemecká augustiniánska rehoľníčka, katolícka mystička a stigmatička. Dňa 3. októbra 2004 ju pápež Ján Pavol II. blahorečil.  (wikipédia)

10.1. Ešte o živote svätej Panny v Efeze

Medzi svätými ženami, ktoré bývali pri Efeze v kresťanskej komunite a Máriu často navštevovali, bola aj neter prorokyne Anny z chrámu. Raz, ešte pred Ježišovým krstom, som ju videla cestovať do Nazareta spolu so Serafiou (Veronikou). Táto žena bola v príbuzenskom vzťahu so Svätou rodinou, ale ešte bližšou príbuznou jej bola Alžbeta, dcéra Anninej sestry.

Ďalšou zo žien, ktorá bývala v Máriinom susedstve, a ktorú som tiež videla cestovať do Nazareta, ešte pred Ježišovým krstom, bola Alžbetina neter, ktorá sa volala Mara. Jej príbuzenský vzťah so Svätou rodinou bol takýto: Annina matka, Ismeria, mala sestru Emerenciu. Obe bývali v pastierskej oblasti nazývanej Mara, medzi vrchom Horeb a Červeným morom. Keďže vodca esénov z vrchu Horeb predpovedal, že z jej potomstva vzíde Mesiáš, vydala sa za Afrasa, ktorý patril ku kňazskému rodu a strážil archu zmluvy. Emerencia mala tri dcéry, Alžbetu, matku Jána Krstiteľa, Enue, ktorá bývala v čase narodenia Márie ako vdova v Anninom dome, a Rode, ktorá mala dcéru Maru. Tá teraz bývala v susedstve svätej Panny.

Rode bola vydatá za muža, ktorý býval ďaleko od svojej domoviny, a najprv bývala v sichemskom kraji, potom v Nazarete a Kasalote, na vrchu Tábor. Okrem tejto dcéry Mara mala ešte dve iné dcéry. Jedna z nich bola matkou učeníkov.

Mara bola prítomná pri smrti Panny Márie. Vydatá bola za muža, ktorý býval neďaleko Betlehema. Keď sa narodil Ježiš, Anna raz odišla z Betlehema a ona bola s ňou. Mara nebola bohatá, lebo Rode odkázala svojim deťom len tretinu dedičstva. Ostatné dve časti zanechala chrámu a chudobným.

Myslím, že Natanael, ženích z Kány, bol synom tejto Mary a pri krste prijal meno Amator.

Mara mala aj ďalšie deti a všetky sa stali Ježišovými učeníkmi.

Včera v noci a tejto noci som bola dlho s Božou Matkou v Efeze. Spolu s ňou a piatimi ďalšími ženami som prešla krížovou cestou. Bola tam neter prorokyne Anny a vdova Mara, Alžbetina neter. Svätá Panna kráčala ako prvá. Bola už zostarnutá a unavená, mala bledú a akoby priesvitnú tvár. Pri pohľade na ňu som bola nesmierne dojatá. Mala som pocit, že touto cestou prechádza poslednýkrát. Kým sa zastavovala pri jednotlivých zastaveniach, zazdalo sa mi, že Ján, Peter a Tadeáš sú už v jej dome.

Svätá Panna bola už pokročilého veku, ale nebolo na nej vidieť žiadnu známku staroby okrem clivosti, ktorá ju zachvacovala a takmer ju premenila. Bola neopísateľne vážna. Nikdy som ju nevidela smiať sa, vždy sa len dojímavo usmievala. Čím bola staršia, tým bledšiu a priesvitnejšiu tvár mala. Bola chudá, ale nemala vrásky ani nijaký iný znak úpadku. Akoby už žila v duchu.

Svätú Pannu som videla tak jasne pravdepodobne preto, lebo vlastním malú relikviu jej rúcha, ktoré vtedy nosila. Pokúsim sa opísať toto rúcho čo najpodrobnejšie. Pozostávalo z vrchného rúcha, ktoré pokrývalo len plecia, z ktorých v záhyboch splývalo až na zem. Na pleciach bolo pripevnené gombíkmi a okolo pása bolo stiahnuté opaskom. Toto rúcho bolo hnedé, s červenými a žltými pruhmi. Relikvia, ktorú mám, je z pravej strany týchto šiat. Bol to sviatočný odev, ktorý nosila podľa starého židovského zvyku. Aj jej matka Anna ho nosila. Toto rúcho zakrývalo len zadnú časť hnedého spodného rúcha a vidieť bolo len prednú časť a rukávy.

Svätá Panna mala vlasy stočené pod svetložltou kapucňou, ktorá priliehala k čelu a vzadu vytvárala záhyby. Na tom mala čierny závoj z ľahkej látky, ktorý jej siahal až na plecia. Toto rúcho som už raz na nej videla, keď bola na svadbe v Káne. V treťom roku Ježišovho vyučovania, keď Pán učil a uzdravoval za Jordánom v okolí Betánie, si svätá Panna obliekla tieto sviatočné šaty v Jeruzaleme. Vtedy bývala v peknom dome blízko Nikodémových domov. Myslím, že mu patril aj ten, v ktorom bývala Mária.

Dokonca aj počas ukrižovania Pána mala oblečené tieto šaty pod veľkým modlitebným plášťom, ktorý ju celý zahaľoval. Pravdepodobne si obliekala tieto šaty tu, v Efeze, keď prechádzala krížovou cestou. Tak si pripomínala utrpenie svojho syna.

10.2. Svätá Panna na smrteľnej posteli

Išla som do Máriinho domu, ktorý bol od Efezu vzdialený asi tri hodiny. Videla som ju v jej bielej izbietke za kozubom. Hlavu mala položenú na okrúhlom vankúšiku. Bola veľmi slabá a bledá a clivota akoby ju stravovala. Jej hlava a celá postava boli zakrútené do dlhej plachty. Prikrytá bola hnedou vlnenou prikrývkou.

Videla som, ako do jej izby vošlo päť žien. Jedna po druhej sa s ňou rozlúčili. Keď vyšli, modlili sa a gestami rúk vyjadrovali svoj zármutok. Všimla som si medzi nimi Anninu neter a Maru, Alžbetinu neter.

Potom som videla zídených šiestich apoštolov, Petra, Ondreja, Jána, Tadeáša, Bartolomeja a Matúša a jedného zo šiestich diakonov, Nikanora, ktorý bol vždy veľmi úslužný a láskavý. Apoštoli sa spolu modlili v prednej časti domu, kde upravili jednu izbu tak, aby sa tam mohli modliť.

Dnes prišli ďalší dvaja apoštoli v cestovnom odeve, s podkasaným rúchom ‒ Jakub mladší a Matej, ktorý bol jeho nevlastným bratom, lebo keď Alfej ovdovel, oženil sa s Kleofášovou dcérou Máriou a do tohto manželstva si priniesol Mateja, syna z prvého manželstva.

Zhromaždení apoštoli slúžili včera večer a dnes ráno bohoslužbu v prednej časti domu. Tá sa dala podľa potreby rozdeliť pohyblivými priečkami na spálne. Ako oltár im slúžil stôl prikrytý bielym a červeným obrusom. Nad ním boli rozsvietené lampy a na stolíku vedľa oltára bol pergamenový zvitok. Na oltár položili perleťovú skrinku v tvare kríža, dlhú a širokú jednu piaď. V nej bolo päť škatuliek so strieborným vekom. V škatuľke uprostred bola Oltárna sviatosť, v ostatných posvätený olej, soľ, vlnená tkanina a iné posvätné predmety. Počas svojich ciest zvykli apoštoli nosiť tento kríž pod šatami na hrudi.

Peter stál v kňazskom rúchu pred oltárom, ostatní v kruhu okolo neho. Ženy boli v zadnej časti miestnosti.

Dnes prišiel aj deviaty apoštol, Šimon. Chýbali už len Jakub starší, Filip a Tomáš. Videla som aj niekoľko učeníkov, medzi nimi Jána, Marka a syna alebo vnuka starého Simeona, ktorý pre Ježiša kedysi zarezal posledného veľkonočného baránka a v chráme mal na starosti obetné zvieratá.

Tak sa zišlo v efezskom dome vyše desať mužov. Tu odslúžili ďalšiu bohoslužbu pred oltárom. Niektorí z nových príchodzích mali podkasané šaty, akoby mali hneď potom odcestovať.

Pred lôžkom svätej Panny bola malá nízka trojuholníková podnožka, podobná tej, na ktorú kládli svoje dary traja králi v jaskyni s jasličkami. Na nej bol pohár s hnedou priesvitnou lyžičkou. V izbe svätej Panny som dnes videla len jednu ženu.

Po bohoslužbe niesol Peter Panne Márii Oltárnu sviatosť. Niesol ju v skrinke v tvare kríža. Apoštoli boli rozostavení v dvojstupe od oltára až po lôžko svätej Panny. Keď podišiel Peter s Oltárnou sviatosťou k Márii, hlboko sa poklonili. Závesy okolo lôžka svätej Panny boli celkom odtiahnuté.

Dnes sa v Máriinom dome zišlo dvanásť mužov. V jej modlitebni slúžili bohoslužobné obrady. Jej izbička bola otvorená, aby sa ich mohla zúčastniť. Vedľa Máriinho lôžka kľačala jedna žena a podopierala ju. Často tak robila aj počas dňa, keď jej podávala lyžičkou obsah pohára do úst.

Mária mala na posteli kríž dlhý asi polovicu lakťa a mal tvar písmena Y, ako som vždy vídala svätý kríž. Kmeň bol trochu hrubší než ramená. Bol vyrobený z rôznych druhov dreva a Kristovo telo bolo biele. Videla som, ako svätá Panna prijala Oltárnu sviatosť.

Mária žila po nanebovstúpení Krista štrnásť rokov a dva mesiace.

Večer som pozorovala dve Máriine priateľky, ktoré sa išli za dom pomodliť krížovú cestu. Pri modlitbe krížovej cesty sa striedali každý deň, ráno a večer. Často som ich nasledovala.

Táto krížová cesta mala dvanásť zastavení. Mária sama odmerala krokmi vzdialenosť medzi nimi a Ján na každé zastavenie umiestnil kameň. Spočiatku tu boli len hrubé kamene, neskôr cestu skrášlili. Kamene boli nízke, hladké a biele, každý vyzdobený hebrejskými písmenami.

Všetky kamene boli rovnaké, ale boli umiestnené na rozličných miestach. Zastavenie na Olivovej hore bolo v malej dolinke vedľa jaskyne, v ktorej mohlo kľačať niekoľko ľudí. Zastavenie na Kalvárii bolo na kopci a zastavenie pri svätom hrobe bolo za týmto kopcom v jaskyni vysekanej do skaly.

Dnes som bola ako vždy pri bohoslužbe. Ženy cez deň niekoľkokrát zdvihli svätú Pannu a dávali jej lyžičkou piť. Večer okolo siedmej Mária zo spánku povedala: „Teraz prišiel aj Jakub starší zo Španielska. Išiel cez Rím, s tromi sprievodcami.“

Potom pricestoval z Egypta aj Filip s jedným spoločníkom.

Apoštoli a učeníci prichádzali zväčša veľmi unavení. V rukách mali palice ozdobené tabuľkami a nápismi, ktoré svedčili o ich postavení. Oblečené mali dlhé plášte z bielej vlny, ktoré im prikrývali aj hlavu. Pod tým nosili dlhé kňazské košele, ktoré boli vpredu otvorené a zopnuté gombíkmi alebo stuhami. Vždy boli takto oblečení, ale vždy som to zabudla povedať. Pri chôdzi mali odev zaviazaný okolo drieku. Niektorí mali na opasku zavesenú kapsu.

Prichádzajúci objali prítomných a mnohí z nich plakali od radosti a bolesti, lebo sa stretli za veľmi smutných okolností. Potom odložili palice, kapsy i plášte a dlhé biele rúcho si spustili až k nohám. Umyli si nohy a potom šli k Máriinmu lôžku a úctivo ju pozdravili. Podarilo sa jej povedať im niekoľko slov. Jedli len chlieb a pili z cestovných fliaš, ktoré si nosili so sebou.

10.3. Ako boli apoštoli povolaní k Máriinej smrteľnej posteli

Nejaký čas pred svojou smrťou svätá Panna vytušila, že sa blíži chvíľa jej opätovného stretnutia s Bohom, jej Synom a Vykupiteľom. Modlila sa, aby sa splnilo to, čo jej Ježiš prisľúbil v Lazárovom dome v Betánii deň pred svojím nanebovstúpením.

V duchu som videla, ako jej v ten deň Ježiš vysvetlil, aké duchovné úlohy má ešte splniť prv, než opustí tento svet. Prosila ho totiž, aby ju nenechal po jeho nanebovstúpení dlho žiť v tomto slzavom údolí. Povedal jej tiež, že na jej modlitbu sa k jej smrteľnej posteli zídu apoštoli a mnohí učeníci. Potom jej ešte vyjavil, čo im má povedať a ako im má dať svoje požehnanie.

Magdaléne, ktorú nebolo možné utíšiť, Ježiš povedal, že sa má utiahnuť do púšte. Martu poveril vytvorením spoločenstva žien a sľúbil, že on bude vždy s nimi.

Keď sa teda svätá Panna modlila, aby k nej prišli apoštoli, jej volanie sa rozľahlo do rôznych krajín sveta.

Apoštoli už postavili na rôznych miestach, kde hlásali evanjelium, malé chrámy. Niektoré z nich ešte neboli z kameňa, ale z tŕstia a blata. Všetky však mali zadnú časť zaoblenú ako Máriin dom v Efeze. Vo vnútri boli oltáre, na ktorých prinášali božskú obetu.

Všetci, aj tí, čo bývali veľmi ďaleko, boli prostredníctvom videní povolaní k svätej Panne. Apoštoli podnikali neraz veľmi dlhé cesty so zázračnou pomocou Pána. Myslím, že často cestovali nadprirodzeným spôsobom bez toho, aby si to uvedomovali, pretože niekedy prechádzali davmi ľudí a nikto si ich prítomnosť nevšimol.

Keď Pán povolal apoštolov do Efezu, bol Peter a myslím, že aj Matej, v Antiochii. Ondrej, ktorý prichádzal z Jeruzalema, kde ho prenasledovali, nebol ďaleko od neho. Videla som Petra a Ondreja putovať v noci rôznymi cestami, ale miesta, na ktorých prespali, neboli od seba veľmi vzdialené. V mestách sa nezastavovali, odpočívali v hostincoch, na ktoré cestujúci v teplých krajinách často naďabia pri cestách.

Peter spal. Tu sa k nemu priblížil žiarivý mladík, chytil ho za ruku a zobudil ho. Kázal mu, aby vstal a išiel k Márii. Cestou vraj stretne Ondreja. Peter, stuhnutý rokmi a námahou, sa vzpriamil a s rukami na kolenách počúval anjela. Keď anjel zmizol, vstal, prehodil si plášť, šaty si podviazal opaskom, vzal palicu a vydal sa na cestu. Čoskoro stretol Ondreja, ktorý mal to isté zjavenie. Cestou stretli Tadeáša, ktorému sa stalo to isté. Tak prišli k Márii, kde našli Jána.

Jakub starší mal chudú a bledú tvár a tmavé vlasy. Prišiel s niekoľkými učeníkmi zo Španielska do Jeruzalema. Nejaký čas sa zdržal v Sarone pri Joppe, kde dostal príkaz odísť do Efezu. Po Máriinej smrti sa s ďalšími šiestimi spoločníkmi vrátil do Jeruzalema, kde podstúpil mučenícku smrť. Jeho žalobca sa pred jeho smrťou obrátil a Jakub ho pokrstil. Potom ho sťali spolu s ním.

Keď Júdu Tadeáša a Šimona zastihlo povolanie, boli v Perzii. Tomáš bol nižšej postavy a mal červenohnedé vlasy. Bol najďalej zo všetkých, a prišiel až keď Mária zomrela. Videla som, ako za ním prišiel anjel. Tomáš nebol v meste, ale v chatrči z tŕstia a práve sa modlil, keď ho anjel povolal do Efezu. Spolu s jedným pomocníkom sa plavil na malej bárke po mori, potom putoval mnohými krajinami. Cez mestá neprechádzal. Keď dostal príkaz, bol v Indii. Mal v úmysle ísť na sever, do krajiny Tatárov, ale nevedel sa odhodlať na cestu. Vždy mal veľa plánov, a preto často meškal. Nakoniec sa vybral do oblasti, kde je dnes Rusko, ale na Boží príkaz sa poponáhľal do Efezu. Pomocník, ktorý ho sprevádzal, bol Tatár, ktorého Tomáš pokrstil.

Po Máriinej smrti už Tomáš do zeme Tatárov nešiel. V Indii ho prebodli kopijou.

Ján bol prednedávnom v Jerichu. Do zasľúbenej zeme sa vracal často. Obvykle však býval v Efeze a jeho okolí. Tu ho zastihol anjel.

Bartolomej bol v Ázii, na východ od Červeného mora. Bol pekný a veľmi čulý. Mal svetlú pokožku, vysoké čelo, veľké oči, kučeravé čierne vlasy a malú kučeravú briadku. Práve obrátil istého kráľa a jeho rodinu. Videla som to, a keď príde vhodný čas, vyrozprávam to. Keď sa do tejto krajiny vrátil, brat toho kráľa ho zabil.

Kde bol Jakub mladší, keď dostal povolanie, to som už zabudla. Jakub bol veľmi pekný a veľmi sa podobal na Pána. Preto ho nazývali Pánovým bratom.

Pavol povolanie nedostal. Prísť mali len tí, ktorí boli zviazaní so Svätou rodinou alebo s ňou boli v príbuzenskom vzťahu.

10.4. Smrť Panny Márie, jej pohreb a nanebovzatie

Dom svätej Panny naplnila bolesť a obavy. Jej pomocníčka bola veľmi rozrušená, chodila hore-dole po dome, padala na kolená a plačúc sa modlila s rozpätými rukami.

Svätá Panna tíško odpočívala vo svojej izbičke. Celá bola zakrútená do dlhej nočnej košele, len ruky mala odokryté. V poslednom čase už nič nejedla, len z času na čas prehltla lyžičku šťavy, ktorú jej pomocníčka vytlačila zo žltého bobuľovitého ovocia podobného hroznu.

Podvečer si svätá Panna uvedomila, že nadišiel jej čas. Podľa Ježišovej vôle sa chcela rozlúčiť s apoštolmi, učeníkmi a prítomnými ženami. Jej spálňa bola zo všetkých strán otvorená a ona sedela na lôžku. Tvár mala bledú a žiarivú, akoby premenenú. Svätá Panna sa modlila a každého požehnala, kladúc im ruky na čelo. Potom k nim všetkým prehovorila tak, ako jej to kázal Ježiš v Betánii.

Keď k nej podišiel Peter, videla som, že v ruke má pergamenový zvitok. Jánovi povedala, čo majú urobiť s jej telom. Taktiež mu povedala, aby jej šatstvo rozdelil medzi jej pomocníčku a inú chudobnú pannu, ktorá bývala v tom kraji a niekedy jej pomáhala. Svätá Panna potom ukázala na komoru naproti jej spálni a jej pomocníčka ju išla otvoriť a potom ju znovu zavrela. V komore boli všetky šaty svätej Panny.

Po apoštoloch k nej pristúpili učeníci a aj ich požehnala.

Potom sa muži vrátili do prednej časti domu a pripravovali sa na bohoslužbu. Medzitým prišli k lôžku svätej Panny ženy, kľakli si a dostali požehnanie. Jedna z nich sa sklonila k Márii a ona ju objala.

Zatiaľ prichystali oltár a apoštoli si obliekli dlhé biele rúcha. Piati z nich mali oblečené slávnostné kňazské rúcha. Bohoslužbu celebroval Peter. Jeho kňazský plášť bol vzadu veľmi dlhý, ale bez vlečky. Na spodnej časti mal obrubu a bol zaoblený.

Apoštoli sa ešte obliekali, keď prišiel Jakub starší s tromi spoločníkmi. S láskou ho uvítali a niekoľkými slovami ho poslali k svätej Panne. Umyli mu nohy, upravili šaty a spolu so svojimi spoločníkmi išiel ešte v cestovnom oblečení k svätej Panne. Aj on dostal jej požehnanie a po ňom jeho traja spoločníci. Potom sa aj on pripojil k bohoslužbe.

Počas bohoslužby prišiel z Egypta Filip s jedným sprievodcom. Aj on išiel hneď za svätou Pannou a dostal požehnanie. Veľmi plakal.

Peter medzičasom zavŕšil svätú obetu, premenil Pánovo telo, prijal ho a rozdal apoštolom a učeníkom. Svätá Panna nemohla vidieť oltár, ale počas celého obradu sedela na svojom lôžku a rozjímala. Peter jej priniesol svätú Hostiu a dal jej pomazanie chorých.

Sprevádzali ho všetci apoštoli v slávnostnom sprievode. Tadeáš niesol kadidlo, Peter Oltárnu sviatosť v skrinke v tvare kríža. Za ním išiel Ján, ktorý niesol tanierik, na ktorom bol kalich s najsvätejšou krvou a niekoľkými malými nádobkami. Kalich bol malý, biely a hrubý, akoby bol liaty. Mal vrchnák a takú krátku stopku, že sa dala uchopiť len dvomi prstami.

Vedľa lôžka svätej Panny, v kútiku vyhradenom pre modlitbu bol pred krížom pripravený malý oltárik. Pomocníčka priniesla stolík, ktorý prikryla červeným a bielym obrusom. Na ňom boli zapálené svetlá, myslím, že to boli sviece a lampy. Svätá Panna ležala na chrbte, bola bledá a mĺkva. Zrak upierala nahor a bola ako v extáze. Prenikla ju clivosť a ja som cítila tú jej nostalgiu, ktorá ju ťahala hore… Ó, moje srdce túžilo spolu s jej srdcom vystúpiť k Pánovi!

Peter podišiel k nej a udelil jej pomazanie chorých približne tak, ako sa to robí dnes ‒ posväteným olejom, ktorý priniesol Ján, jej pomazal tvár, ruky, nohy a bok, kde mala v šatách otvor. Apoštoli sa zatiaľ spoločne modlili. Potom jej Peter podal Oltárnu sviatosť. Mária sa bez podopierania vzpriamila, aby prijala Sviatosť, a potom klesla nazad. Apoštol sa chvíľku modlil a potom sa Mária znovu vzpriamila, ale menej než predtým a prijala od Jána kalich. Vo chvíli, keď dostala najsvätejšiu Sviatosť, som videla, ako do nej vstúpilo svetlo. Potom bola ako vo vytržení a už nehovorila. Apoštoli sa vrátili k oltáru a pokračovali v bohoslužbe. Pri svätej Panne zostalo len niekoľko žien.

O niečo neskôr som videla apoštolov a učeníkov znovu sa modliť okolo lôžka svätej Panny. Jej tvár prekvitala, usmievala sa ako za čias svojej mladosti. Oči, ktoré mala upreté na nebo, jej žiarili od radosti.

Tu som uvidela čosi dojímavého a úžasného. Strop nad Máriinou izbou zmizol a zostupoval k nej nebeský Jeruzalem. Videla som oslnivé oblaky a množstvo anjelov rozdelených na dva zbory. Z oblakov vyšiel lúč svetla. Túžobne vystrela ruky a jej telo sa vznášalo nad lôžkom. Zrazu jej duša vyšla z tela ako malá jagavá postavička s rukami vystierajúcimi sa nahor a vedená svetelným lúčom stúpala do neba.

Anjelské zbory obklopili jej dušu a oddelili ju od svätého tela. V tej chvíli Máriine ruky klesli na kríž, ktorý mala na prsiach a telo sa zviezlo na lôžko.

Duša vystúpila sprevádzaná mojím pohľadom do nebeského Jeruzalema, až k trónu Najsvätejšej Trojice. Úctivo ju vítali mnohé šťastné duše, medzi ktorými som rozpoznala mnohých patriarchov a Joachima, Annu, Jozefa, Alžbetu, Zachariáša a Jána Krstiteľa. Ona sa však medzi nimi vznášala až k trónu Boha a jej Syna. Z Ježišových rán vyžarovalo oslepujúce svetlo a zaplavovalo celý výjav. S božskou láskou uvítal svoju Matku, podal jej čosi ako žezlo a ukázal jej zem, akoby jej odovzdal moc nad ňou.

Myslím, že to videli aj niektorí apoštoli, napríklad Peter a Ján, lebo pohľad upierali k nebu a ich tváre boli ako premenené. Ostatní kľačali. Všetko zaplavovalo svetlo a jas. Bolo to ako vtedy, keď vystupoval Ježiš do nebies.

Kým Máriina duša stúpala k nebu, videla som, ako vychádza veľký počet spasených duší z očistca a nasleduje ju.

Keď som sa znovu pozrela na zem, videla som žiarivé Máriine telo so zavretými očami spočívať v pokoji na lôžku s rukami prekríženými na prsiach. Apoštoli, učeníci a ženy kľačali okolo nej a modlili sa.

Myslím, že svätá Panna zomrela o deviatej hodine, rovnako, ako Pán.

Potom ženy zakryli sväté telo plachtou a apoštoli a učeníci sa odobrali do prednej časti domu. Oheň v kozube uhasili, ženy sa zahalili, posadali si do vestibulu a spievali pohrebné žalospevy. Muži si zahalili hlavy plášťami a odslúžili zádušnú bohoslužbu. Po dvoch sa striedali pri svätom tele a kľačiac sa modlili.

Matúš a Ondrej sa pomodlili krížovú cestu svätej Panny. Prešli až k poslednému zastaveniu, až k jaskyni, ktorá predstavovala Kristov hrob. So sebou niesli náradie na upravenie hrobky, lebo tu malo odpočívať telo svätej Panny. Jaskyňa nebola priestranná ako Pánova hrobka, bola vysoká len natoľko, že v nej mohol stáť muž. Dvaja apoštoli ju zväčšovali a pripravovali aj dvere, ktorými sa mala hrobka uzavrieť. Neďaleko odtiaľto, na jednom vŕšku, bolo zastavenie na Kalvárii. Nebol tu nijaký kríž, len kameň. Toto miesto bolo od Máriinho domu vzdialené asi pol hodinu chôdze.

Dnes som videla niekoľko žien. Spomínam si na Veronikinu dcéru a Markovu matku, ktoré prišli pripraviť telo na pochovanie. Priniesli plátno a vonné látky, ktorými mali pomazať telo podľa židovského zvyku. Dom zavreli a rozsvietili lampy, aby im svietili pri práci. Apoštoli sa modlili vo vestibule.

Ženy uložili telo svätej Panny oblečené do jej šiat do dlhého koša vystlaného až po okraj prikrývkami. Potom dve ženy pridŕžali nad jej telom plachtu a iné dve telo vyzliekli a nechali na ňom len dlhú vlnenú košeľu. Pekné kadere svätej Panny odstrihli na pamiatku. Potom tieto dve ženy sväté telo umyli pomocou čohosi, čo vyzeralo ako špongia, a dlhú košeľu, ktorá pokrývala telo, rozpárali. Svoju prácu robili veľmi úctivo a opatrne, telo umývali pod plachtou, ktorá ho zahaľovala a chránila pred prípadným pohľadom žien. Každé miesto, ktoré umyli špongiou, okamžite zahalili, stredu tela sa nedotýkali. Piata žena nosila čerstvú vodu. Keď skončili s umývaním, telo ovinuli od chodidiel až po hrudník obväzmi a plátnom. Hlavu, hruď, ruky a nohy nechali voľné.

Potom vstúpili Peter a Ján vo svojich biskupských plášťoch. Ján niesol nádobu s balzamom. Peter doň ponáral pravú ruku a modliac sa pomazal čelo, stred hrude, ruky a nohy svätej Panny. Toto nebolo pomazanie chorých, ktoré prijala, keď ešte žila. Peter urobil balzamom znak kríža na rukách, nohách, na čele a na hrudi. Myslím, že tým chcel prejaviť úctu voči svätému telu podobne ako pri pochovaní Pána.

Keď apoštoli odišli, ženy pokračovali v príprave tela na pochovanie. Pod pazuchy a na srdce uložili myrhové ratolesti a celé telo posypali vonnými látkami. Potom prekrížili ruky na prsiach a sväté telo zavinuli do veľkého pohrebného rubáša. Tvár prikryli priesvitným závojom, takže sa zdala byť medzi konárikmi myrhy biela a žiarivá. Telo potom položili do truhly, ktorá vyzerala ako postieľka. Na prsia jej položili venček z bielych, červených a modrých kvetov ako symbol panenstva.

Vtedy vstúpili apoštoli, učeníci a ostatní, aby ešte raz uvideli drahú tvár, než ju zakryjú. S plačom si kľakli okolo svätej Panny, dotýkali sa jej rúk a tak sa s ňou lúčili. Potom vyšli von. Hneď potom sa s Pannou rozlúčili aj ženy, zakryli jej svätú tvár a sivými pruhmi látky uzavreli truhlu.

Ján a Peter ju na pleciach vyniesli z domu. Neskôr sa vystriedali. Truhlu nieslo šesť apoštolov, vpredu Jakub starší a Jakub mladší, v strede Bartolomej a Ondrej a vzadu Tadeáš a Matúš. Časť apoštolov a učeníkov kráčala pred truhlou, ostatní a ženy išli za ňou. Už sa zmrákalo, preto niesli štyri lampy po stranách truhly.

Tak prešiel sprievod krížovou cestou svätej Panny až k poslednému zastaveniu a jaskyni s hrobom. Tu položili truhlu na zem a sväté telo odniesli do jaskyne, na pripravené miesto. Prítomní vstupovali po jednom dnu, sväté telo obložili vonnými látkami a kvetmi, pokľakli si, obetovali svoju bolesť a pomodlili sa.

Bolo ich veľa a bolesť a láska ich zadržiavala. Keď apoštoli opustili hrobku, bola už noc. Potom vykopali pred vchodom do jaskyne priehlbinu a do nej zasadili rôzne kríky, ktoré kvitli alebo na nich rástli bobule. Tak vchod do jaskyne celkom zakryli. Okrem toho, že vysadili kríky, priviedli sem aj potôčik, ktorý pramenil neďaleko odtiaľto.

Keď to urobili, vydali sa jednotlivo na spiatočnú cestu. Cestou sa pristavovali pri jednotlivých zastaveniach a modlili sa. Niektorí sa zostali modliť vedľa hrobky.

Tí, ktorí sa vracali do domu, uvideli z diaľky podivuhodné svetlo nad Máriinou hrobkou a veľmi ich to rozrušilo, lebo nevedeli, čo sa presne deje.

Aj ja som videla to svetlo. Bolo to, akoby sa vytvorila od neba k hrobke žiarivá cesta a na nej som videla ľahkú postavu podobnú duši svätej Panny, sprevádzanú postavou Pána. A hľa ‒ z hrobky vyšlo Máriino telo, spojilo sa s dušou a spolu s Pánom vystúpilo do neba.

To všetko som vytušila, ale napriek tomu je to v mojej mysli veľmi jasné.

Neviem, či toto všetko videli aj apoštoli a ženy, ktoré sa modlili pri hrobke, viem však, že začudovane pozerali nahor a niektorí z nich popadali tvárami k zemi. Tí, čo sa vracali nazad a modlili sa pri jednotlivých zastaveniach, sa s dojatím dívali na svetlo nad jaskyňou.

Duša a telo svätej Panny potom opustili túto zem.

Keď sa apoštoli a učeníci vrátili do domu, trochu sa najedli a išli si oddýchnuť. Spali v malých chatrčiach v okolí domu. Máriina pomocníčka zostala v dome, aby sa postarala o niektoré veci, a ostatné ženy, ktoré jej pomáhali, prespali v izbe za kozubom.

Vtedy prišiel apoštol Tomáš v cestovnom odeve. Prišiel spolu s dvomi spoločníkmi a zabúchal na dvere. Bol s ním učeník Jonatán, ktorý bol v príbuzenskom vzťahu so Svätou rodinou. Druhý spoločník pochádzal z krajiny najvzdialenejšieho z troch kráľov a vystupoval ako jednoduchý a poslušný sluha. Jeden z učeníkov im otvoril dvere. Ó, akí boli nešťastní, keď zistili, že prišli neskoro! Tomáš plakal ako malé dieťa.

Apoštoli im umyli nohy a dali im jesť. Medzitým sa zobudili ženy, a keď sa utiahli do inej časti domu, učeníci priviedli Tomáša a Jonatána na miesto, na ktorom svätá Panna zomrela. Ich bolesť bola nesmierna. Keď na to myslím, vždy sa rozplačem.

Tomáš a Jonatán chceli ísť hneď potom k hrobke svätej Panny. Apoštoli zažali lampy a krížovou cestou ich priviedli až k hrobke. Hovorili len málo, pristavili sa pri každom zastavení a uvažovali o utrpení Pána a o láske jeho matky, ktorá túto cestu vytvorila, miesta utrpenia svojho syna označila kameňmi a často ich polievala slzami.

Pri hrobke padli na kolená. Dvaja učeníci preniesli kríky a Tomáš a potom Jonatán vošli do jaskyne. Za nimi vošiel Ján, podišiel k truhle, sňal šedé pruhy, ktorými bolo upevnené veko truhly, a odložil ho nabok. Pozreli sa do truhly a celí rozrušení zistili, že rubáš, obväzy a plachty ležia pred nimi prázdne. Na tvári a na hrudi boli obväzy roztiahnuté, tie, čo pokrývali ramená, boli uvoľnené, ale ešte si zachovali tvar rúk, ale Máriino premenené telo už na zemi nebolo. So zdvihnutými rukami hľadeli nahor, akoby sväté telo zmizlo práve v tej chvíli, a Ján zvolal: „Poďte a čudujte sa, ona tu už nie je!“

Vtedy všetci vošli po dvoch a užasnutí pozerali na prázdne obväzy. Plakali a na kolenách sa modlili, velebili Pána a jeho milovanú Matku slovami, ktoré im vkladal do úst Duch Svätý.

Rozpomenuli sa na svetlo, ktoré z diaľky videli zostúpiť k jaskyni, a potom znovu vystúpiť.

Ján veľmi úctivo vzal z truhly pohrebné rúcho s obväzmi, stočil ho a vzal so sebou. Truhlu zavrel vekom a upevnil ho šedými pásmi látky. Potom všetci vyšli z jaskyne a kríky vrátili na ich miesto.

Na spiatočnej ceste sa modlili a spievali žalmy pri zastaveniach krížovej cesty. Všetci vošli do Máriinej izby a Ján položil pohrebné rúcho s obväzmi na stolík pred modlitebňou svätej Panny. Tomáš a ostatní sa modlili na mieste, kde zomrela.

Po smrti svätej Panny sa apoštoli a učeníci často zhovárali o svojich cestách a o tom, čo sa im prihodilo. Všetko som počula a určite si na to spomeniem, ak to bude Božia vôľa.

10.5. Po smrti svätej Panny

Od smrti svätej Panny prešlo niekoľko dní. Väčšina učeníkov sa už rozlúčila a vrátili sa do svojich domovov, k svojim povinnostiam. V Máriinom dome zostali apoštoli a Jonatán, ktorý sprevádzal na cestách Tomáša, a Tomášov pomocník. Aj oni čoskoro odcestovali, len čo očistili krížovú cestu svätej Panny od buriny a vyzdobili ju kvetmi, voňavými rastlinami a kríkmi. Pri práci si spievali a modlili sa. Nedokážem povedať, aká som bola dojatá, keď som ich videla takto pracovať. Ako verní synovia vyzdobili cestu, po ktorej kráčala ich Matka a ich Boh. Cestu, ktorou si pripomínala bolestnú púť svojho Syna, ktorý šiel na smrť, ktorou nás vykúpil.

Vchod do Máriinej hrobky husté kríky a zem celkom zakryli. Záhradku pred hrobkou čistili a vyzdobovali. Na opačnej strane vŕšku apoštoli vysekali v skale otvor. Cezeň bolo vidno na miesto, na ktorom pochovali telo najsvätejšej Matky, ktorú dal zomierajúci Spasiteľ za Matku im a skrze Jána aj svojej Cirkvi. Boli to skutočne verní synovia, plnili štvrté prikázanie a ich láska bude žiť na zemi ešte dlho!

Na malom vŕšku postavili aj kamenný oltár, na ktorom odslúžili bohoslužbu. Z Máriinej izby urobili kostol. Jej pomocníčka a iné nábožné ženy zostali bývať v dome. O dom sa starali aj dvaja učeníci.

Krátko nato sa rozišli aj apoštoli. Bartolomej, Šimon, Júda,Tadeáš, Filip a Matej sa vrátili k svojim povinnostiam. Ostatní, okrem Jána, ktorý sa zdržal trochu dlhšie, odišli smerom k Palestíne a tam sa rozdelili. Do Jeruzalema išli s nimi aj mnohí učeníci a mnohé ženy.

V dome zostal len Ján, všetci ostatní odcestovali. Tak, ako mu prikázala svätá Panna, rozdelil jej šatstvo medzi jej pomocníčku a inú ženu, ktorá jej občas pomáhala. Niektoré z týchto šiat boli ušité z látok, ktoré priniesli do daru traja králi. Videla som dve dlhé biele rúcha, niekoľko plášťov a závojov, prikrývky a koberce.

Toto všetko sa odohralo v tajnosti a veľmi ticho, no bez strachu. Prenasledovanie sa ešte nezačalo a stále vládol mier.

 Život Panny Márie
vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej