Prečo sa nedám „sčítať“

240

 

 

Za prvé:   :    Vidí sa mi to nedemokratické a násilné

Za druhé  :    Ja to nepotrebujem

Za tretie   :    Mám z toho zlý pocit

Za onej doby, ktorej dnes hovoríme totalita, tiež boli voľby.   Pamätníci vedia, že aj keď sa prezentovali ako dobrovoľné, boli vlastne povinné, a beda tomu, kto sa ich nezúčastnil, alebo nebodaj nejako demonštroval svoj odpor. Výsledok volieb bol,  že 99 percent volilo komunistov, aj keď s nimi  drvivá väčšina vôbec nesúhlasila.

Za tej tzv. totality sme svoje právo rozhodovať sami za seba obhajovali v „protištátnych“ aktivitách, na výsluchoch a vo väzeniach. Demokracia, o ktorej sme snívali, mala priniesť slobodu. Slobodu v tom zmysle, v akom sme my, príslušníci Hnutia za občiansku slobodu podpísali manifest „Demokracia pre všetkých“.  Demokracia v tom zmysle, že sa môžem rozhodovať slobodne v tom, čo sa týka mojej osoby.

S týmto je tzv. „sčítanie ľudu“ v príkrom rozpore.

 

V posledných rokoch, najmä čo sa týka bankovníctva, mám dojem, že tieto inštitúcie vedia o svojom klientovi absolútne všetko. Stačí niekde zadať rodné číslo, a vedia o vás, čo potrebujú (a možno aj čo nepotrebujú). Prečo teda „sčítanie“ – čoho?  Už známych informácií? Ale kto potrebuje už zmapovaných  občanov ešte raz mapovať?             Odpoveď by azda bola:   Vyhotovenie celoeurópskej databázy,  v čo najkratšom čase, pretože niekomu to veľmi „ponáhľa“ . Prečo?  Odpoveď nie je až taká hypotetická.  Nová identifikácia občanov. Kvôli čomu?  Od 11. mája 2011 v USA,  v „kolíske demokracie“, kde sa považovalo za urážku slobody sa niečím preukazovať,  už platí tzv. ID karta so všetkými elektronickými možnosťami.  Tzv. „sčítanie ľudu“ v EU takmer na 100% smeruje k tomu istému.

Teda – kto to „sčítanie ľudu“ potrebuje?  Ja nie.

 

Už známe porekadlo hovorí:  Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.  Napokon v klasickej rozprávke o vlkovi a kozliatkach vlk si dal prekuť hlas na hlas „mamky kozy“, a tak kozliatka oklamal.  Táto metóda – ako sa v dejinách, a najmä v posledných časoch  dokazuje – je oveľa účinnejšia ako nátlak, ktorému sa občania obyčajne vzoprú alebo aspoň vedia, „kde je sever“.

Počúvame množstvo argumentov, prečo je „sčítanie“ potrebné a dobré. Jedno je však isté. Hárky majú tzv. „identifikátor“  na základe ktorého sa bude presne vedieť, o koho na uvedenom hárku ide. Takže žiadna anonymita. Podľa všetkého ide o najmasovejší výsluch obyvateľstva v dejinách, výsluch, v ktorom si je každý „donášačom“ sám na seba, bez toho, aby nejakí vyšetrovatelia s ním museli strácať  čas.  Niekto sa veľmi ponáhľa. Prečo? Kam?

Vy máte z toho dobrý pocit?   Ja veru žiadny…

Anton Selecký

 

http://www.dsl.sk/article.php?article=8346