Svätá Terézia z Ávily                IV. časť

Šíp ohnivej lásky

 

(Ávilská alebo Veľká), rehoľným menom: Terézia od Ježiša – Teresa de Jesús. Učiteľka modlitby, Španielska mystička, Serafínska matka,  zakladateľka reformovaných (bosých) karmelitánok, stigmatizovaná, svätá, cirkevná učiteľka,  učiteľka mystiky, spolupatrónka Európy, patrónka Španielska, Mexického arcibiskupstva, Ávily a Neapola, všetkých karmelitánskych spoločenstiev, patrónka v duchovnej núdzi, za milosť môcť sa modliť, proti chorobám srdca a hlavy.

 

Vnútorny hrad

Mnohé spolusestry viedla po duchovnej ceste. Čakali od nej ešte jeden spis. Príležitosť sa naskytla roku 1577, keď ju spovedník požiadal, aby opäť začala písať. V tom istom roku rehoľní spolubratia uväznili jej najvernejšieho spolupracovníka - sv. Jána z Kríža. Odvliekli ho násilím z Ávily a uväznili v kláštore v Tolede. Teréziu nič nevedelo znechutiť.

„Môžeme sa dívať na svoju dušu ako na hrad vytvorený z jediného diamantu alebo z priezračného kryštálu; je v ňom veľa príbytkov, ako ich je mnoho v nebi. Nie je podstatné mnoho premýšľať, ale mnoho milovať. Láska k Bohu nespočíva v duchovných zaľúbeniach, ale v tom, že sme pevne rozhodnutí vyhovieť mu vo všetkom, všemožne sa usilovať neuraziť ho, modliť sa za vzrast cti a slávy jeho Syna a za povýšenie Katolíckej cirkvi. Božia vôľa je pre nás v  týchto dvoch veciach: milovať Boha a milovať blížneho. “

„Duša sa nerozvíja tým, že mnoho premýšľa, ale tým, že mnoho miluje. Ale ako získať túto lásku?  Najväčší stupeň dokonalosti nespočíva vo vnútorných útechách a  vznešených vytrženiach, ani vo videní a prorokovaní, ale v súlade našej vôle s tým, čo chce Boh.“

„Kto sa chce venovať modlitbe, ten musí dychtiť po jedinom – urobiť všetko, aby sa zmenil a bol ochotnejší zjednotiť svoju vôľu s Božou.“

 

Vezmi svoj kríž

„Odvolávam sa teraz na to, čo som povedala: základný prostriedok, ako sa oslobodiť od diablových nástrah a zvodov, je: rozhodnúť sa hneď od začiatku ísť cestou kríža, netúžiť po útechách, pretože toto je cesta dokonalosti, ktorú vytýčil náš Pán slovami: ,Vezmi svoj kríž a nasleduj ma.’“

Vytrženie

Jedno zo znamení duchovného „zasnúbenia“ je vytrženie. Zmysly sú vyradené z činnosti. Mohlo by sa povedať, že sú „mŕtve“. A predsa duša cíti, že nikdy nebola taká „zobudená“ pre Božie veci ako v tomto stave. Určité pravdy týkajúce sa Božej veľkosti zostanú tak vtisnuté do duše, že i keby nebolo viery, ktorá jej hovorí, kto to je, ...klaňala by sa mu.

Terézia opisuje extázy a videnia. „Keď sa začína vytrženie, zastaví sa dych, človek nemá silu hovoriť, i keď si ju ostatné zmysly uschovajú o niečo viac. Niekedy zasa naopak, ihneď omdlie; telo i duša tak stuhnú, že sa zdá, akoby už nemal dušu, takže sa niekedy ani nevie, či ešte dýcha. Ach, aký zmätok zakúsi duša, keď prichádza k  sebe! Dychtivo túži konať pokánie a nijako zvlášť pritom netrpí, lebo veľká sila lásky mu bráni pociťovať, čo koná. Zatiaľ čo je duša mimo seba, ukazujú sa jej veľké veci, a keď príde k sebe, zistí, ako náramne jej to prospelo.“

Tento stav nemôže pochádzať od zlého ducha, a tým menej z vlastnej fantázie. Duša prežíva veľký pokoj a spolu s ním tieto tri veci: „Po prvé: poznáva, aký je Boh veľký..., po druhé: sebapoznanie a pokoru, keď vidí, že taká podlá bytosť sa odvážila uraziť Stvoriteľa toľkých divov a ešte sa odvažuje na neho pohliadnuť, po tretie: pohŕdanie všetkými vecami na zemi, okrem tých, ktoré pomáhajú slúžiť takému veľkému Pánovi.“ Tieto milosti vedú k väčšiemu odpútaniu od sveta a k dokonalejšiemu mravnému životu.

Terézia mala stále na pamäti Ježišov hlas: „Pokiaľ trvá tento život, zisk nespočíva v úsilí mať zo mňa stále väčšie potešenie, ale v plnení mojej vôle.“

 

Diabol

Chcem teraz hovoriť o niektorých bojoch a pokušeniach, ktoré mi spôsobil diabol, a v ktorých bola jeho práca veľmi zreteľná.

„Raz som bola v oratóriu a tu sa objavil na mojej ľavej strane; vyzeral ošklivo. Pretože ku mne hovoril, uprene som sa pozerala na jeho ústa, ktoré boli strašné. Zdalo sa, že z jeho tela šľahá veľmi jasný plameň a bez tieňov. Hovoril mi príšerným hlasom, že vie, ako ma znovu dostane, aj keď som unikla z jeho rúk. Bola som veľmi zdesená a  urobila som kríž, ako najlepšie som vedela. Zmizol, ale o chvíľu sa vrátil. Tak to bolo dvakrát. Nevedela som, čo robiť. Bola tam svätená voda, chrstla som ju po ňom a už sa neobjavil. Inokedy ma trýznil nepretržite päť hodín telesnou nevoľnosťou, mravným zmätkom a bolesťami takými živými, že sa mi zdalo, že to už nevydržím. Prítomní ľudia boli z toho zdesení; ani oni nevedeli, čo robiť, ani  ako sa mám brániť.“

(Pri procese blahorečenia vravela ctihodná Anna od Ježiša: „Nikdy sa nevydala na cestu bez svätenej vody a náramne ju to mrzelo, keď na ňu zabudla. Vravela nám: ,Neviete, akým osviežením je pre mňa svätená voda. Je to veľká milosť, že môžeme tak ľahko mať úžitok zo zásluh Ježiša Krista.’“)

„Bola som v jednom oratóriu, práve som dohovorila nokturno a začala sa modliť veľmi zbožné modlitby, ktoré máme na konci breviára, keď prišiel diabol a posadil sa na knihu, aby mi zabránil skončiť. Spravila som kríž a on utiekol. Sotva som začala modlitbu, vrátil sa znovu a myslím, že ma tak trikrát donútil, aby som začínala, bez toho, aby som ju dokázala dokončiť, pokiaľ som ho nepokropila svätenou vodou. Vtedy som videla niekoľko duší vychádzať z očistca, ktorým už mnoho nezostávalo, a  tak som si myslela, že diabol chcel zdržať ich oslobodenie.

Málokedy sa mi ukáže v konkrétnej podobe: častejšie ho vnímam bez podoby, ako v tých videniach, v ktorých, ako som povedala, duša jasne poznáva, že je niekto prítomný.“ 

 

Bola som v pekle

Terézia mala videnie pekla, ktoré bolo pre ňu popudom k reformnému úsiliu.

„Jedného dňa som bola náhle prenesená do pekla, bez toho, aby som vedela ako. Bolo to veľmi krátke videnie, ale zdá sa mi, že naň nebudem môcť zabudnúť, aj keby som žila mnoho rokov.

Vchod sa mi javil ako veľmi dlhá a tesná podzemná chodba, podobná nízkej, temnej a úzkej peci; podlaha bola samé páchnuce bahno a plná hnusných plazov. V pozadí, v stene bola vykopaná akási dutina ako výklenok a cítila som, ako som bola do neho zatvorená. To, čo som vtedy vytrpela, presahuje všetku ľudskú predstavivosť, ani sa mi nezdá možné nejako to len i naznačiť, pretože sú to veci, ktoré sa mi nedajú opísať.

Cítila som v duši oheň, ktorý nedokážem opísať, zatiaľ čo neznesiteľné bolesti trýznili telo. Vo svojom živote som ich zakúsila veľmi mnoho; ba aj tie najťažšie, akými podľa lekárov môže niekto na zemi trpieť, pretože všetky moje nervy stuhli, takže som bola celá skrútená, a to nehovorím o mnohých iných rôzneho druhu, ktoré mi spôsobil zlý duch. Nemenej sa s tými nedajú ani porovnať, zvlášť ak si pomyslím, že tá trýzeň mala byť bez konca a bez akejkoľvek úľavy.

Avšak aj to bolo ničím proti smrteľnému zápasu duše. Bol to drvivý útlak, úzkosť, hlboký smútok, taká živá a zúfalá bolesť, že neviem, ako to mám vyjadriť. Povedať, že človek zakúša neustály smrteľný zápas, je príliš málo, pretože aspoň v smrti je nám vyrvaný život od iných, zatiaľ čo tu sa sama duša trhá na kusy. Nie, nedokážem nájsť výrazy, ako opísať ten vnútorný oheň, ani ako umožniť pochopiť zúfalstvo, s  ktorým vrcholila tá hrozná trýzeň. Nevidela som, kto ma trýznil, avšak cítila som, ako som pálená a drásaná, aj keď oveľa horšími mukami bol vnútorný oheň a  zúfalstvo.

Bolo to morové miesto, na ktorom nádej neposilňovala, ani tam nebolo kde si sadnúť alebo ľahnúť; bola som zatvorená v tej diere vyhĺbenej v stene. Jej steny na pohľad vzbudzovali hrôzu a tiesnili mi chrbát; zdalo sa mi, že sa dusím. Nebolo tam svetlo, ale iba nepreniknuteľná temnota. Aj napriek tomu tam bolo vidno, keď to mohlo pôsobiť trýzeň, a nedokázala som to pochopiť. Vtedy mi Boh nechcel ukázať viac, avšak pri inom videní som uzrela hrozné muky, medzi nimi zvlášť aj tresty za niektoré neresti.

Rozjímanie o pekelných trestoch, o mukách, ktoré spôsobujú diabli, alebo ak sa o tom číta v knihách - to nemá nič spoločného so skutočnosťou, pretože je to úplne odlišné, ako obraz a  zobrazený predmet. Náš oheň v porovnaní s pekelným je náramne mierny.

Zostala som zdrvená strachom, a som aj teraz, keď to píšem, hoci už uplynulo takmer šesť rokov, takže na mieste trniem strachom.

Od tej doby, ako vravím, nebolo žiadne trápenie, ktoré by sa mi nezdalo ľahké v porovnaní s jediným okamžikom, aký som vytrpela tam. Z tohto videnia sa vo mne zrodil veľký zármutok nad stratou toľkých duší...“

Terézia zložila sľub, že bude robiť všetko čo najdokonalejšie.

 

Extázy

„Boh zvyčajne burcuje duše ešte aj iným spôsobom. Zdá sa, že je to vyššia milosť než tie predošlé; pretože duša môže byť vystavená väčšiemu nebezpečenstvu. Ide o určité slová, ktoré hovorí duši a ktoré môžu byť rôzneho druhu.

Naliehavo vám odporúčam: ak sa dozviete alebo dopočujete, že Boh udelil niekomu tieto milosti, nikdy neproste ani netúžte po tom, aby vás nimi vyznamenal. I keby sa vám to zdalo veľmi dobré a  že si to treba veľmi vážiť, predsa to nie je potrebné z niekoľkých dôvodov.

Po prvé: Prejavom nedostatku pokory je chcieť, aby ste dostali, čo ste si nezaslúžili;

po druhé: diablovi stačí, ak sú pootvorené i  tie najmenšie dvierka, aby nám nastavil tisíce pascí;

po tretie: ak je túžba pálčivá, pridruží sa fantázia a vtedy tá osoba ľahko uverí, že vidí a počuje, po čom túži, ako sa stáva ľuďom, že v noci snívajú o tom, na čo cez deň silno mysleli, alebo po čom túžili;

po štvrté: je veľmi nerozvážne sama (sám) si chcieť zvoliť cestu, keď nedokážem rozlíšiť, ktorá je pre mňa prospešnejšia, namiesto toho, aby som sa odovzdala Bohu;

po piate: azda si myslíte, že súženia duší, ktoré Boh tak vyznamenáva, sú ľahké? Naopak, sú obrovské a každého druhu. A ako viete, že ste schopní ich znášať?“

 

Diamanty kríža

„Raz som držala v ruke kríž od ruženca a Pán mi ho vzal; keď mi ho vrátil, tvorilo ho päť drahokamov, oveľa cennejších ako diamanty: ba keď ich porovnávam, potom sa mi diamanty zdajú falošné a bezcenné, pretože takmer nemožno porovnávať pozemské veci s tými, ktoré sa vidia duchovne. Bolo v nich úchvatným spôsobom vytesaných päť rán Pána. A povedal mi, že od tej doby ho budem vídavať vždy takto. A naozaj: už som nevidela drevo, z ktorého bol vyrobený, ale iba drahokamy. Avšak  videla som ich len ja.“   

         (Dokončenie v budúcom čísle )


Svätá Rita z Cascie

Talianska augustiánska mystička, stigmatizovaná, s neporušeným telom po smrti, patrónka v bezvýchodiskovej núdzi, pri ťažkostiach a skúškach, patrónka nešťastných manželiek a manželov vo chvíľach zúfalstva

Na obraze z roku 1480 je zobrazená malá Rita. Obraz je komentovaný slovami: „Blahoslavená Rita bola v kolíske a z úst jej vychádzalo a dnu vchádzalo päť včiel za prítomnosti otca a matky.“ Obraz bol namaľovaný podľa historickej udalosti. Keď sa toto dieťa stalo veľkou mystičkou a slávou Cascie, rodáci si spomenuli na tento prvý prejav Božej prozreteľnosti voči Rite, a preto dali včely aj do rodového znaku svätice.

 

Manželstvo

Manželstvo sa vtedy neuzatváralo na základe voľby mladých, ale určovali ho záujmy rodín. Rita ustúpila mienke a múdrosti svojich rodičov, no v srdci niesla hlbokú ranu, ktorú neustále skrývala. Podľa niektorých písomností, ktoré napísal v ľudovom jazyku krátko po smrti svätice augustiánsky brat Mikuláš, Ritin otec prisľúbil svoju dcéru za ženu Ferdinandovi Pavlovi Mancinimu z Roccaporeny.  Úradné zasnúbenie Rity sa udialo pravdepodobne vtedy, keď mala 14 rokov. Rita, ako Pavlova snúbenica, ostala v dome svojho otca až do uzavretia manželstva, ktoré sa malo sláviť štyri roky po zásnubách. 

Pavol bol impulzívny a prudký mladík. Rita používala najlepší prostriedok v ich spoločnom živote: nežnosť, chápavé ticho a ochotnú službu.  Bola poslušná. Na jeho hrubé správanie odpovedala tichosťou,  láskavosťou a modlitbami. Tak bol denne zvádzaný medzi nimi ustavičný zápas medzi hnevom a tichosťou, medzi násilím a láskou, medzi neprávosťou a znášanlivosťou. Spočiatku Ritina miernosť vyvolávala ešte väčšiu mužovu nevôľu, ale tá nepovolila - zostala tichá ako anjel...

(Z priestorových dôvodov presúvame pokračovanie pútavého čítania o živote sv. Rity do budúceho čísla. Za pochopenie ďakujeme.)       (r)

júl 2004
rubriky/články:
Na linke M Rosy  
Panna Mária v Sečovciach  
Správy z hory Zvir  
Misia kráľovnej pokoja  
Eucharistický rok / Médiá  
Na pulze dňa  
Slovo mladých  
Zo života svätých  
Aktuálne z ČR  
Náš komentár / Na zamyslenie  
Krátke správy / Rôzne