Toronto - Bratislava: Ukrajinský vizionár J. Terelya pre M ROSU

 

Vízia ohňa

 

Panna Mária Jozefovi Terelyovi: Volal si ma a ja som k tebe prišla...

Zjavenie Panny Márie v cele smrti *  Zaskočená KGB *  Obrana Terelyu - majstra v boxe * Cirkev a sloboda

 

Milí čitatelia, pokračujeme v rozhovore s ukrajinským disidentom, hrdinom a vizionárom Jozefom Terelyom. V prvej časti sme vás oboznámili so zjavením Panny Márie v Hrušive v roku 1987, kedy na zásah prezidenta USA Ronalda Reagana bol Jozef Terelya z väzenia prepustený. Jozef strávil vo väzení dlhé roky, pokúšal sa o útek a v cele smrti sa mu zjavila Panna Mária. Pokračujeme touto udalosťou a ďalšími vzácnymi informáciami z „prvej ruky“ bojovníka za vieru a jednotu kresťanov:  

 

V cele smrti

...Vošiel som do cely a zacítil som chlad. Bola to špeciálne zmrazená cela chladným prievanom. Takto to robili aj s inými, nielen so mnou. Ľudia zomierali. Tak zahynul ukrajinský básnik Vasiľ Stus. Sadol som si na lôžko. Vyslovene po piatich minútach sa mi už neotvárali viečka, pery. Keď som sa prebral, tak som ležal a vedľa mňa bola žena. Položila ruku na moju tvár a začalo mi byť teplo. Vstal som. Ona hovorí: „Ty si ma volal a ja som k tebe prišla.” Predtým som sa k nej modlil.

Bolo mi príjemne. Nebál som sa, necítil som chlad, ani som sa nečudoval. Bolo mi teplo. Pred rokom som ju tiež videl, ale vtedy mi nič nehovorila. No teraz povedala: „To nie je koniec. Je to len polovica tvojej cesty. Budeš sedieť. Ale o desať rokov budeš za hranicou.” Hovorila mi o udalostiach v Cirkvi, že satan teraz vrhol veľkú silu na Cirkev a že iba mariánske hnutie zachráni Cirkev. Veľa hovorila o Vatikáne. To bolo moje zjavenie. A potom odišla. Prišli ku mne do cely, lebo z cely  šlo silné svetlo. Vo svetle prišla a vo svetle odišla...

 

„Výskum“ vizionára - psychiatria

Prišli do cely a pýtali sa ma, čo som pálil. Ale, čo som mohol páliť?! Prišli do cely, lebo z cely vychádzalo svetlo. Bolo to nezvyčajne silné svetlo. Také bolo, že sa do neho nedalo pozerať.

O tri hodiny prileteli z Moskvy z administrácie. Pretože som nezamrzol a v tielku si chodím po cele a oni v kožuchoch, je im zima, a mne nie je zima. Ja hlúpy som im povedal, že prišla ku mne Matka Božia a že ma zachránila. Povedali: „Ty si cvičil jogu. Máš na to nejaký systém jogy. Keď nám povieš, ako to, že si v chlade prežil a k tomu ti je teplo, horúco...“ Dva mesiace ma trápili s jogou. Dva mesiace mi dennodenne dávali čaj, čokoládu, aby som im prezradil ten systém jogy. Hovorili, že by to mohli využiť v severnej ruskej armáde. Jedna lekárka, čo tam bola, uverila, že to bola Matka Božia. Ona mi povedala, že im nebolo treba hovoriť, že to bola Matka Božia. Oni síce neverili, ale zamysleli sa, lebo som im hovoril, čo sa stane vo väzení, vo vedení väznice, čo mi povedala Matka Božia.

Prišla komisia. Oni to skúmali dva mesiace. Potom ma zobrali do Moskvy, Inštitút Serbského, tam ma vyhlásili za psychicky nenormálneho, za schizofrenika. O dva mesiace ma vyviezli do koncentračného tábora. Oni potom hovorili, že to Nemci vymysleli tábory, ale Lenin urobil tábory v osemnástom roku.

 

* M ROSA: Vo vašej knihe „Svedectvo“, ktorá vyšla v roku 1991 v USA ste uviedli, že vás vo väzení často mučili. Akými spôsobmi? Ako to na Vás pôsobilo, a čo vám pri tom najviac duchovne pomáhalo?

- Jozef Terelya: Modlitba mi pomáhala. Bili ma, jedlo teplé nedávali, cedili jedlo, iba vodu dávali. V celách boli špeciálne vetráky, ktoré menili vzduch v cele na horúci, studený, horúci, studený. Ale oni využívali aj kriminálnikov, zločincov. Dali ťa do cely s piatimi, šiestimi zločincami. No a tí ťa bili. No ja som bol silný, bol som majster Ukrajiny v boxe. Mňa tiež do takej cely hodili, ale pretože som bol silný, tak som ja bil ich. Potom ma už do takej cely nedali. Až v roku 1966, keď mi vtedy zločinci dorezali ruku.

 

* M ROSA: Niekoľkokrát ste sa pokúsili o útek. Akým spôsobom a prečo sa to nepodarilo?

- Jozef Terelya: No ono sa to podarilo, lebo chytili ma až potom. Je to celá história! V roku 1965 po treťom úteku ma dali do špeciálneho tábora, kde boli takí ako ja, zbehovia. 120 zbehov. Pracoval som v tábore. Piati ľudia sme zorganizovali útek. Dvaja a traja. Dohovorili sme sa ako budeme utekať. Bol som sedem mesiacov na slobode. Vyrábali sme dlhé, päťmetrové „fašiny“ na sušenie blata. Hodili sme to na plot a preskočili. 

 

Na audiencii u pápeža Jána Pavla I. v roku 1987Strieľali po nás

 Ale tam nás už čakalo auto. Pokým oni obkľúčili oblasť, my sme už boli v druhej oblasti a tam sme si presadli na nákladný vlak. Ja som pricestoval do Ľuhanska. Tam mi urobili dokumenty na meno Kováč Ivan Fedorovič. Ale o štyri mesiace som si musel zmeniť dokumenty na meno Jakubov Valerij Pavlovič. Pod tými menami ma zatkli. Knižku som napísal o ukrajinskej Katolíckej cirkvi v katakombách a o našom živote. Knižka sa písala rýchlo, vladyka ju prekladal, Michael Brown recenzoval. Ihneď bola preložená do čínskeho jazyka a anglického, a potom do nemeckého. Teraz sa prekladá do španielskeho a chorvátskeho jazyka.    

 

* M ROSA: Ako vnímate pôsobenie tzv. „podzemnej Cirkvi“ na Ukrajine,  v dobe komunistickej diktatúry?

- Jozef Terelya: Podzemná Cirkev pripravila duchovne silných ľudí. Teraz, keď je Cirkev slobodná, akoby slobodná, nemá tú silu, toho ducha, je slabá. Chodíme do domu, ktorý nazývame kostol, ale Cirkev  -  to sme my ľudia. V podzemí sme boli silní, lebo sme verili v Boha, poznali sme nášho nepriateľa, vedeli sme, že nepriateľ je komunista. No teraz nevieš, kto je tvoj nepriateľ, a ten ničí Cirkev...  

* M ROSA: Môžete nám popísať, ako a za akých okolností došlo k  Vášmu prepusteniu z väzenia?

- Jozef Terelya: V tom čase som bol katolíkom, známym  vo svete. Západná tlač o mne písala, televízia, rádio Sloboda o mne hovorili každý deň. V tom čase  sa začal „odmäk“, perestrojka. Komunisti si ďalej  robili svoje, ale pre Západ chceli ukázať, že sú demokratmi. Vtedy sa Reagan obrátil na prvého tajomníka Gorbačova, podobne aj  francúzsky prezident a holandská kráľovná Beatrix.

Francúzsky prezident pricestoval v decembri v roku 1986 do Moskvy a prihovoril sa za mňa. Ja som  sa to dozvedel z novín. Mňa držal jeden fakt. Terajší minister spravodlivosti Izraela a ja sme sedeli vo väzení ako dvaja kandidáti na slobodu. Komunisti  nevedeli, čo robiť, koho prepustiť. Reagan sa stretol s Gorbačovom v Rejkjavíku. Bolo to v januári  v roku 1987.  Povedal Gorbačovovi:  „Alebo Tereľa bude na slobode,  alebo nebudeme rokovať“. Dňa 5. februára 1987 ma oslobodili. Prosili ma, aby som cestoval cez Moskvu. Pre mňa bolo bližšie ísť cez Charkov a nie cez Moskvu. Ešte chceli,  aby som dal interview zahraničným novinárom v tom zmysle, že ma pustili po dobrom.

Ja som to využil a začal som hneď s podzemnou činnosťou za legalizáciu Cirkvi a hovoriť kňazom, biskupom: „Počúvajte, teraz je moment, že môžeme vyjsť a postaviť celé impérium pred fakty. Čo nám urobia? Začala sa perestrojka. Davajte, vyjdime z podzemia!“ Lebo podzemie je podzemie. Vyšiel archimandrita Vasilij Pavlo, vyšiel vladyka Pavlo Vasilik z Ivanofrankovska. Už zomrel. Teraz je mnoho biskupov, ktorí hovoria, že boli v podzemí, ale čo robili?!

 

* M ROSA: Po prepustení v roku 1987 vám vláda umožnila vycestovať na Západ...

- Jozef Terelya: Akonáhle sme prešli hranicu, prišiel nám papier, že nás zbavili občianstva a dedičstva. Prvýkrát na Ukrajine som bol potom v roku 1993 - nelegálne. V roku 1995 to už bolo legálne s vladykom Romanom Danylakom. 

 

V kráľovstve ducha - jedna z kníh Jozefa Terelyu* M ROSA: Ako ste prijali zjavenie Panny Márie v Hrušive?

- Jozef Terelya: Sám fakt zjavenia Matky Božej pohol Cirkvou. Cirkev povstala a šla. Každý deň do Hrušiva chodilo 70, 80, 100 tisíc ľudí. Ona povedala: „Vyjdite, nebojte sa, ja som s vami! Nebojte sa! Nepočúvajte, čo vám hovoria! Choďte, modlite sa, otvárajte cerkvy!” Po Hrušive ja som chodil z dediny do dediny. V roku 1987 zvonili  zvony, ľudia prichádzali, verili na  slobodu, otvárali zámky na kostoloch, lebo boli zatvorené, ktoré boli funkčné, a  niektoré boli porozbíjané.

 

V Moskve si všimli,

 že som prišiel do Hrušiva a so mnou z dediny do dediny chodilo 50 tisíc ľudí. Prišli sme až do Zarvanice, asi 70 tisíc ľudí. Oni do Zarvanice stiahli príslušníkov KGB,  dokonca až  z Gruzínska  operatívnych oficierov KGB. Tak ich stiahli aj zo  všetkých republík. Bolo tam 12 tisíc milicionárov. Dva dni nás bili palicami...

Nevedeli, čo majú robiť. Zbili vladyku Vasilika, otca Mihajla, Gregorija. Potom ich zatvorili do väzenia v meste. Božia Matka v Hrušive otvorila v celom komunistickom bloku novú éru.

 Také zjavenia boli iba v Egypte, kde milión ľudí videlo Matku Božiu, a v Hrušive. V Hrušive ju videlo veľa ľudí - tisíce i desaťtisíce. Ruské noviny o tom písali. Boh im pomiešal rozum. Z Moskvy prišla žena z Literaturnoj gazety urobiť propagandistický článok. Povedala: „Čo ja môžem, veď ja vidím, ja ju vidím!“  Jedni boli preľaknutí a druhí nevedeli, čo majú robiť.

(Dokončenie v budúcom čísle)

marec 2005
rubriky/články:
Na linke M Rosy / Do vašej pozornosti  
Misia Vládkyne sveta  
Misia Nepoškvrnenej Čistoty  
Misia kráľovnej pokoja  
Veľká Noc  
Životopis - Mária Varlota / Odporúčame  
Náš rozhovor  
Slovo mladých  
Naša reportáž  
Spomienka / Svedectvá  
Napísali ste nám  
Oznamy, postrehy, názory
Krátke správy / Rôzne