Panna Mária v Banneux:

Panna chudobných

 

15. januára 1933 sa zjavila Panna Mária v Banneux, v dedinke nachádzajúcej sa v južnej časti Belgicka. Vtedy mal 325 obyvateľov. Teraz je z neho menšie mestečko a stal sa aj významným  pútnickým miestom.

 

Mariette Becová - na snímke vľavo (narodila sa 25. marca 1921), bola najstaršia zo 7 detí. Neboli pobožní, ale Panna Mária v ich živote zmenila veľa vecí.

 

Krásna pani

15. január 1933 – nedeľa

V túto posvätnú nedeľu vo večerných hodinách bola tma a tuhá zima. Becova rodina bola spolu. Čakali na 10-ročného syna Júliusa, ktorý odišiel ráno. Mariette pozerala cez okno. Spozornela na neočakávaný svetelný lúč. Najprv si myslela, že je to tieň z lampy, ktorý sa odrážal v okne. Preto lampu odniesla do druhej izby. Vrátila sa k oknu, ale lúč nezmizol.

Mariette začala byť nepokojná. Zavolala na mamu:

„Mamička! Vidím v lúči Jednu krásnu dámu!“

Mama ale nezobrala vážne Mariettine slová! Aj tak sa však pozrela von oknom. Uvidela lúč. Také niečo! Vykríkla: „Určite je to bosorka!“

Mariette sa začala modliť. Potom znova vyzrela von oknom. Úplne jasne videla zázračný lúč a v ňom jednu „Krásnu, prenádhernú ženu“. Ako sa na ňu pozerala, všimla si, že jej kýva a milo ju volá. Hneď chcela vyjsť do záhrady, ale mama ju nepustila. Zamkla vchodové dvere. Mariette sa s plačom vrátila dnu, utekala k oknu, ale zázračný lúč a v ňom „krásnu ženu“ už nevidela. Odišla a svetlo zmizlo.

 

Prameň Panny

18. januára 1933 - streda

Mariette kľačala v studenej a snehom zaviatej záhrade, ruky mala zopäté a modlila sa. Čakala na „Krásnu pani“. Otec chodil nervózne po záhrade, aby vystriehol „bosorku“, ale nikde ju nenašiel. Mariette opustila záhradu a vyšla na ulicu, kde ju predtým „Pani“ volala. Pokľakla na zamrznutý chodník, modlila sa a čakala. Vedľa cesty bol jarok. Tam našla mláku, pri ktorej vyvieral prameň. Mariette znova kľakla na kolená, a hľa, zrazu tam zbadala „Krásnu pani“. Mariettu milo pozdravila a povedala jej: „Ponor ruku do vody!“

Mariette  to  rada  urobila.  Ruku  ponorila do vody. Krásna pani sa k nej takto prihovorila:

„Tento prameň je udržiavaný pre mňa. Je môj! Dobrú noc a dovidenia!“

Vzdialila sa. Mariette sa modlila ďalej, a blahoslaviac sa šťastne vrátila naspäť, do chudobného domova.

 

Úľava pre chorých

19. januára 1933 - štvrtok, 19. 00 h

Bol nepríjemný studený zimný večer. Mariette si prikryla hlavu starým kabátom, aby sa ochránila pred zimou. Ponáhľala sa do záhrady. Kľakla si pri malom kríku a začala sa modliť. V ten večer ju šiesti prišli odprevadiť na miesto stretnutia. Modliac sa čakali na „Krásnu pani“. Ona prišla a usmievala sa. Mariette ju hneď oslovila. Opýtala sa: „Kto si, Moja prekrásna, Pani?“

Nebeské zjavenie tak odpovedalo:

„Som Pannou chudobných!“

„Ó, Panna chudobných“, opakovala Mariette slová „Krásnej pani“. Na kývnutie „Krásnej pani“ sa Mariette pohla a išli k prameňu. Pri prameni sa Mariette pýtala ďalej:

„Krásna pani! Včera si povedala, že prameň je pre Teba udržiavaný, že je Tvoj!“

Krásna pani sa usmievala. Mariette si s detskou naivitou myslela, že ten prameň je len pre ňu udržiavaný, že je len jej. Nebeská Panna vtedy tak povedala:

„Tento prameň je všetkých národov. Na úľavu pre chorých!“

Ó, pre všetky národy, na úľavu pre chorých - opakovala si slová Panej. - Ďakujem. Ďakujem! Pani jej povedala aj toto:

„Budem sa za teba modliť“. Do videnia!“

A odišla. Mariette sa pozerala za „Krásnou paňou“ a plakala. Opakovala si neustále Jej slová, ale nevedela ich pochopiť! Že všetky národy... a ani to, že na „úľavu pre chorých“. Po zjavení sa aj so sprievodom pohla domov. Stretla sa s otcom, a poprosila ho, aby jej vysvetlil, čo to znamená, „Všetky národy a úľavu pre chorých!“  Otec jej to všetko vysvetlil a Mariette bola plná radosti. Rozprávala o stretnutiach ostatným.

 

Želám si kaplnku

20. januára 1933 - piatok, 19.00 h

Mariette bola celý deň v posteli. Celú noc spala veľmi nepokojne. Ráno pred šiestou vstala a obliekla sa. Večer vo zvyčajnom čase odišla, aby sa stretla s tými, ktorí jej sľúbili, že ju odprevadia. Modlila sa dovtedy, kým neprišli na miesto zjavenia. Po krátkom čakaní sa „Krásna pani“ zjavila. Mariette sa tešila, keď uvidela Paniu. Vzdychla si a hlasom plným lásky, ktorý vychádzal z jej detského srdca, sa opýtala:

„Krásna pani, čo si želáš?“

Takto znela odpoveď:

„Želám si  malú kaplnku.“

S vystretou pravicou požehnala Mariettu. Odišla. Mariette zrazu prišlo zle, a omdlela. Sprievodcovia ju podopreli a odniesli domov. Mariette  zakrátko prišla k sebe, ale o stretnutí povedala málo.

 

Skúška

Zjavenia Panny Márie mali od 21. januára do 11. februára prestávku.

Toto znamenalo pre Mariette ťažkú skúšku. A obyvateľov dediny to pobúrilo, podozrievali ju... Mariette však ostala verná. Každý deň vo zvyčajnom čase sa modlievala v záhrade. Nevadilo, že bol veľký sneh, tvrdá zima. Odišla aj k malému prameňu a modlila sa. Veľakrát sa pomodlila 5 aj 6 ružencov. Sama, ale vždy s neúnavnou dôverou.

 

Zmiernim trápenie

11. februára 1933, večer 19.00 h

Mariettina nádej a vrúcne čakanie sa naplnilo. „Krásna pani“ sa 11. februára 1933  v sobotňajší večer znova zjavila. Mariette bola už pri prameni. Kľačiac na kolenách sa modlila. Ruku si umyla vo vode z prameňa a prežehnala sa. Zjavenie z Neba jej vtedy povedalo nasledujúce:

„Prídem zmierňovať trápenie. Do videnia!“

Mariette prudko vstala a s plačom sa ponáhľala domov. Pretože výrazu „zmierňovať“ nerozumela, pýtala si vysvetlenie od otca.

 

Verte vo mňa!

15. februára 1933 - streda 19.00 h

Tri dni prešli od zjavenia. Zvedavcov ubudlo. Len tri osoby sprevádzali Mariettu ku prameňu. „Krásna pani“ ju aj teraz milo a láskavo pozdravila. Ona sa radostne rozprávala s Paňou. Pri rozhovore jej povedala, že kaplán Louis-Marie Jamin ju poveril, aby pýtala znamenie.

Panna tak odpovedala:

„Verte vo mňa, aj ja Vám budem veriť! Veľa sa modlite! Do videnia!“

Zverila Mariette jedno tajomstvo a odišla.

 

Veľa sa modli!

20. februára 1933 - pondelok večer, 19.00 h

Bol studený zimný večer, ale to Mariette nevadilo. Napriek sneženiu a zime si kľakla a začala sa modliť. Prišli ku nej do záhrady, aby ju odprevadili na miesto zjavenia. Po ceste si dvakrát kľakla - znova pri prameni a modlila sa ruženec. Aj teraz s ňou strávila  Krásna Pani krátky čas a povedala jej nasledovné:

„Milé dieťa, veľa sa modli!“

Mariette plnila prosbu Panny. Dlho, vytrvalo sa modlila ruženec. Otec ju tejto noci našiel ešte o 22.30 hod. sa modliť pri posteli.

 

Som Matkou Pána

2. marca 1933 – štvrtok večer 19.00 h

Mariette už desiaty deň čakala, aby sa je zjavila „Krásna pani“. Dňa 2. marca bolo sychravé, upršané počasie. Preto ostala v izbe. Modlila sa. Večer zobrala dáždnik a odišla, aby sa stretla s „Krásnou paňou“. A stretla sa. Pani sa zjavila a aj teraz s úsmevom a láskou ju pozdravila a povedala:

„Milé dieťa! Ja som Matka Spasiteľa, som Matkou Pána. Veľa sa modlite. Pán s tebou! Pán s Tebou!“

Zodvihla ruku, požehnala Mariettu a v jase odišla. Mariette plakala, vzlykala, slzy sa jej liali. Tušila, azda i vedela, že tu na zemi už neuvidí Pannu, Matku Spasiteľa a Matku nášho Pána. Keď sa vrátila do rodičovského domu, všetko rozpovedala, ale veľký plač neutíchol, pretože v duši jej stále zneli rozlúčkové slová:

„Pán s Tebou! Pán s Tebou!“

Na mieste zjavenia otec Jamin postavil malú kaplnku, ktorú 15. augusta 1933 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie vysvätil biskup Kerkhof. Na sviatočnej svätej omši sa zúčastnilo asi 60 000 pútnikov.

22. augusta 1944 biskup oficiálne (úradne) vyhlásil zjavenia Panny Márie za pravé, a tak sa Banneaux aj cirkevne stal uznaný a vyhlásený za pútnické miesto.

21. mája 1985 navštívil Banneux pápež Ján Pavol II.

Otec Jamin vytvoril modlitbovú skupinu, ktorá mala v roku 1955 už 2 milióny členov. Pri prameni nájdeme tento nápis:

„Jediný prameň je Ježiš Kristus, ktorý nám dala Panna Mária!“

Medzinárodný sekretariát posvätného miesta (Heiligtum Jungfrau der Armen. Internationales Sekretariat):

Rue de Fawes 62.B.4141, Banneux, (Belgien).

Tel.: 00/32/4/360-02-02, fax: 00/32/4/360-02-09.

LITERATÚRA: József Balassay: Zjavenia banneuxskej Panny Márie. Vydavateľstvo Balassay. Budapešť.

 


 

 

Chcem obrátiť hriešnikov

Zjavenia Panny Márie v Beauraingu

 

Beauraing je malé mestečko v južnej francúzskej časti Belgicka a práve tu sa skupine detí zjavovala Preblahoslavená Panna Mária medzi novembrom 1932 a januárom 1933.

Päť detí boli z rodín Vosinových a Degeimbreových. Ani jedni neboli zvlášť presvedčení katolíci. Večer 29. novembra 1932, Fernande Voisinová, 15-ročné dievča, Andree Degeimbreová, 14-ročná a jej sestra Gilberte (9) s Albertom Vosisinom (11) išli z miestnej kláštornej školy na stretnutie s Albertovou sestrou Gilberte Voisinovou.

 

Gilberte zostala v škole

pri štúdiu do pol siedmej. Vstúpili do malej Lurdskej jaskynky pred železničným násypom, ktorý viedol  popri kláštornej záhrade. Zazvonili a zatiaľ čo čakali, Albert sa pozrel smerom k násypu nad jaskynkou a zvolal: „Pozrite! Preblahoslavená Panna, oblečená v bielom kráča po moste!“ Dievčatá sa pozreli a uvideli svetelnú postavu Panej oblečenej v bielom, kráčala vo vzduchu a nohy mala zahalené v obláčiku. Sestra, ktorá otvorila dvere, nič nevidela, ale akonáhle Gilberte Voisinová prišla ku dverám, tiež zbadala postavu v bielom.

Po niekoľko ďalších večerov deti vídavali Pannu Máriu pri strome hlohu vedľa jaskyne, ale za múrmi kláštorného pozemku. Kľačali na ulici a hľadeli cez železničné koľaje pred kláštornou bránou. Deti súčasne padali na kolená na dláždenej ulici a narážali na kamene silou, pri ktorej diváci zhíkli, no deti nikdy neutrpeli nijaké poranenie. Ľudia boli užasnutí krásnym zvukom detských hlasov, keď sa modlili.

Neskôr deti rozprávali, ako videli krásnu Paniu v bielom rúchu s rukami zopätými ako v modlitbe, s lúčmi svetla obklopujúcimi jej hlavu.

Dňa 2. decembra sa jej Albert opýtal, či je Nepoškvrnenou Pannou, na čo sa usmiala a prikývla hlavou. Ako odpoveď jednoducho povedala: „Buďte vždy dobrí.“

Vo štvrtok 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia sa zhromaždilo na tomto mieste už 15 000 ľudí a očakávali veľký zázrak, ale videli iba deti v extáze, necitlivé na plameň zápaliek pod ich rukami, pichanie špendlíkmi alebo svetlo namierené do ich očí. 

 

Miestny kňaz

páter Lambert a cirkevné orgány zaujali veľmi odmietavý a podozrievavý postoj voči udalostiam v Beauraingu a odmietali sa tým zaoberať. Miestny biskup nariadil svojim kňazom, aby na to miesto nechodili.

Zjavenia sa nevyskytovali každý večer, hoci sa deti zhromažďovali a modlili sa ruženec. Keď sa Mária zjavila, súčasne padli na kolená.

Dňa 28. decembra deti oznámili, že Mária povedala: „Moje posledné zjavenie sa uskutoční čoskoro.“

Na druhý deň Fernande videla Preblahoslavenú Pannu so zlatým Srdcom, obklopenom lúčmi a videli to aj dve deti dňa 30. decembra, keď Mária opakovala vetu: „Modlite sa, modlite sa mnoho,“ čo počula iba Fernande. V posledný deň roku 1932 všetky deti videli Máriino zlaté Srdce. 1. januára 1933 Mária prehovorila ku Gilberte Voisinovej a požiadala ju: „Modli sa stále“ s dôrazom na „stále“. Na ďalší deň povedala deťom, že 3. januára, keď malo byť posledné zjavenie, prehovorí ku každému z nich osobitne.

 

Veľmi veľký zástup ľudí

(do 35 000) sa zhromaždil v ten večer, keď  sa deti modlili ruženec. Po dvoch desiatkoch štyri z nich vykríkli a padli na kolená, a nechali Fernande, tú najstaršiu, v slzách, pretože ona nevidela nič. Mária prehovorila ku Gilberte a zverila jej to, čo sa považuje za hlavný prísľub Beauraingu: „Chcem obrátiť hriešnikov,“ a potom povedala: „Dovidenia.“ Andrei povedala: „Som Božia Matka, Kráľovná nebies. Modli sa neustále,“ a potom zmizla.

Fernande zostala kľačať, zatiaľ čo ostatné deti išli dnu na výsluch, keď tu zrazu ona a mnohí prítomní počuli hlasný zvuk ako hromobitie a videli ohnivú guľu na strome hlohu. Mária sa zjavila a opýtala sa Fernandy, či miluje jej Syna a ju. Keď Fernande odvetila, že áno, Máriina odpoveď znela: „Tak sa obetuj pre mňa.“

Potom Panna Mária zažiarila mimoriadnym jasom a roztvorila ramená, aby dievčatá mohli vidieť jej zlaté Srdce. Potom povedala „Dovidenia“ a zmizla.

 

Odpor voči Beauraingu

zmizol v čase, keď biskup menoval komisiu na vyšetrovanie zjavenia r. 1935 a jej práca pokračovala aj za jeho nástupcu.

Vo februári 1943 biskup Charue schválil verejnú úctu k Panne Márii v Beauraingu, ale až v júli 1949 po druhej svetovej vojne, bola svätyňa oficiálne uznaná a vydali dva dôležité dokumenty. Prvý vyhlásil mnohé vyliečenia na tomto mieste za zázraky.

Druhý dokument bol list kléru, v ktorom biskup napísal:

„Vo všetkej vážnosti potvrdzujeme, že Kráľovná nebies sa zjavila deťom V Beauraingu v zime 1932-33, aby nám najmä ukázala vo svojom materinskom Srdci naliehavú výzvu k modlitbám a prísľub jej mocného príhovoru za obrátenie hriešnikov.“

         (ar)

február 2006
rubriky/články:
Na linke M Rosy / Do vašej pozornosti  
Misia Vládkyne sveta  
Misia Nepoškvrnenej Čistoty  
Misia Kráľovnej pokoja  
Misia Kráľovnej pomoci  
Na pulze dňa  
Ostro sledovaná stopa  
Zjavenia v Belgicku  
Slovo mladých / Reagujeme  
Ukrajina - slovom a obrazom  
Misia Matky všetkých kresťanov  
Zo života svätých
Napísali ste nám
Krátke správy / Rôzne