Výzva  Valného zhromaždenia o.z. MAGNIFICAT

 

My členovia o.z. Magnificat, ktoré má v stanovách na prvom mieste šírenie misie Panny Márie v dnešnom svete a dnešnej situácii ľudstva, obraciame sa týmto na všetkých ľudí dobrej vôle, všetkých vás, ktorí ste srdcom prijali Božiu ponuku prostredníctvom Božieho Milosrdenstva a pôsobenia Panny Márie v tejto dobe medzi nami.

 

Obraciame sa na Vás v záujme všetkých tých, ktorí naliehavo potrebujú naše obety a modlitby na svoju  záchranu. Je to aj tvoj blízky,  Tvoj životný partner, partnerka, Tvoje dieťa, brat, či priateľ, si to aj Ty sama, Ty sám. .

Za komunistickej diktatúry Cirkev a jej členovia znášali mnoho obetí za  svoju vieru a svedčili aj mučeníctvom. Dvaja z nich, Zdenka Šelingová a biskup Vasil Hopko budú v septembri blahorečení. Obráťme sa v našich modlitbách aj na nich, aby nám vyprosili silu a odvahu vydržať až do konca.

Dnes, 14 rokov po páde komunizmu nijako nemôžme povedať, že pre Cirkev nastali zlaté časy. Práve naopak. Boj  Satana je čoraz otvorenejší a úpornejší,  je napádaná nie sloboda vyznania a života viery, ale jej samotné základy  - v praxi sme svedkami  tendencie zrušiť desatoro Božích príkázaní  a de facto ich postaviť mimo občianske zákony. Sme svedkami často nepredstaviteľného rúhania a vysmievania sa Bohu, vidíme okolo seba boj proti všetkému stvorenému a prirodzenému poriadku,  proti životu  a mravnosti.  Vláda Zla sa približuje ku svojmu vrcholu.  Deje sa tak postupne a zákerne, v mene slobody a tolerancie, v mene práva na  názor, práva na hriech a na peklo. Aj v týchto chvíľach sa však ozývajú hlasy na obranu Boha, života a viery, dedičstva našich otcov. 

Samotný sv. Otec apeluje na Európsky parlament, aby nevynechával z Európskej ústavy Božie meno ako aj kresťanské korene nášho kontinentu. . My sami sme však  bohužiaľ  ako občania rozhodli, že prijímame vazalstvo sekulárnej Európskej únie a fakticky sa vzdávame cyrilometodského dedičstva.

 

Považujeme preto za potrebné  v našich radoch obnoviť svoje zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a žiť Jej posolstvá, ktorými sa prihovorila najmä ku nám na Slovensku ako Nepoškvrnená Čistota. Prijmime svoj kríž nepochopenia a zaznávania, a  darujme to ako jednu z obiet na oltár víťazstva Nepoškvrneného Srdca našej Kráľovnej. . Slovensko má veľkú úlohu. My ju ešte presne nepoznáme. Panna Mária však o nej vie a preto prišla aj do Litmanovej. Podľa všetkého však naše malé Slovensko má dosvedčiť na kríži svoju vernosť Kristovi  a Jeho a našej Matke, Patrónke, Sedembolestnej Panne Márii. Ona sama svojuj vernosť Bohu preukázala  pod krížom ako naša Spoluvykupiteľka.

 

Modlime sa pre intenzívne na Jej úmysly a vytvárajme okolo seba atmosféru žitého Evanjelia, a to cestou na kríž každého jedného z nás. Iba tak preukážame svoju vernosť a oddanosť Ježišovi a Márii, iba tak nezablúdime ani sa nespreneveríme  svedectvu, ktoré od nás Pán očakáva.

Všetko už bolo povedané, všetko už bolo napísané.   Preto sa modlime  -

Príď Duchu Svätý, príď na mocný príhovor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, Tvojej milovanej Nevesty!

 

 Podpísaní účastníci Valného zhromaždenia o.z. Magnificat v Litmanovej dňa 3. augusta 2003, na 13-te výročie zjavenia sa Panny Márie – Nepoškvrnenej Čistoty

 


 

V marci t.r. poskytol Anton Selecký interview českému mesačníku Katolický REPORT. Keďže sa v ňom jedná o otázky, ktoré pravdepodobne budú zaujímať aj členov o.z. Magnificat a čitateľov M ROSY, uvádzame ho aj na www.magnificat.sk

 

Interview bolo uverejnené pod názvom

Panna Mária je pre mňa živou a blízkou osobou

 

Aká je situácia tlačových médií? Aká je pozícia M ROSY?

 

Po takzvanej revolúcii v roku 1989 sme všetci naivne dúfali, že nastáva „sloboda tlače a prejavu“. Slovenské médiá sa rýchle vyprofilovali ako liberálne a sekulárne, nehovoriac o tom, že všetky prevzali bývalých komunistických novinárov.  Postupne vidíme, ako západní mediálni magnáti skupujú aj naše periodiká, čo má samozrejme za následok, že sme masívne  bombardovaní západným myslením a štýlom života.

M ROSA si bez akejkoľvek oficálnej reklamy získala desaťtisíce čitateľov. Je to nepochybne pôsobenie Panny Márie, na ktoré ľudia odpovedali.  Máme však aj istú tichú podporu, ktorá sa prejavuje ako tolerancia – nuž musíme byť spokojní.   Verím však, že Panna Mária, tak ako bola pri zrode našej práce, bude s nami aj naďalej.

Veľmi nás teší naša pôsobnosť v Česku, i na celom svete. Dnes máme dopisovateľov v Sýrii či Južnej Afrike, Amerike, či Kanade. S veriacimi v Česku sme nestratili nijaký kontakt, vlastne sme federálnym časopisom od svojho vzniku. Podobne to je aj s vaším Reportom a Světlom. Teší nás, že Panna Mária nevníma hranice, dokonca ani konfesie či „akademické“ príslušnosti. Raz nás veľmi rozosmial, ale aj potešil list jedného nášho čitateľa, ktorý napísal:  Vážený súdruh šéfredaktor,  rád by som si predplatil Váš časopis. Toto je jedna z tých satisfakcií  a odmien popri nepochopení vo vlastných radoch.

 

Aká je pozícia Cirkvi na Slovensku?

 

Dovolím si povedať nasledovné, aj keď pochopiteľne to sú hlavne  moje názory:

Pozícia Cirkvi na Slovensku je silná. Ako vieme, prevažná väčšina Slovákov sú veriaci. Katolícka Cirkev má u nás veľmi silné tradicionalistické korene. Slovenská spoločnosť je paternalistická, aj z toho dôvodu má hierarchia veľkú váhu a autoritu. Cirkev viedla Slovákov vo všetkých ťažkých obdobiach, a poskytovala im duchovnú a mravnú,  aj sociálnu či národnostnú oporu. Cirkev má u Slovákov veľkú úctu. Má mnoho mučeníkov, ktorí sú pýchou a vzorom nášho národa. Zápas o demokraciu bol u nás vždy nerozlučne spojený z bojom za slobodu Cirkvi. Preto aj  protikomunistický odboj  viedli vlastne podzemné cirkevné štruktúry.

Pozícia Cirkvi na Slovensku má však aj svoju druhú stránku.  Kostolov neustále pribúda. Na školách sa môže učiť náboženstvo, máme dostatok náboženskej literatúry. Ale!  Nevieme presadiť vlastné celoplošné rozhlasové vysielanie rádia Lumen, o televízii ani nehovoriac, nevieme zrušiť komunistický interrupčný zákon, v stále viac konzumnejšiej spoločnosti sa veriaci veľmi rýchle prispôsobujú.  Veriaci akoby sa ostýchali prejaviť svoj vlastný názor. Máme státisícové púte, ale v praktickom živote  pokrivkávame. Slovensko príde privítať sv. Otca takmer so stopercentnou účasťou, ale petíciu proti vojne v Iraku, proti ktorej sa pápež vyslovil, podpísalo len niekoľko desiatok tisíc ľudí.

  Ľudia sú tu zvyknutí žiť svoj život pre seba, skôr sa brániť ako prenikať do spoločnosti. Máme však aj novú krv, mládež, ktorá je zapálená, máme mnoho nových veriacich, konvertitov a obrátených, ktorí však kladú na život v Cirkvi náročné požiadavky. Vlastne táto situácia  núti Cirkev ku väčšej spoločenskej flexibilite. Pozrime sa len na známe zjavenie Panny Márie v Litmanovej v rokoch 1990 – 1995. Samotné Nebo prišlo Slovensku na pomoc pri náročnom živote na slobode..  Duchovná obnova z Litmanovej mohla nášmu národu neuveriteľne pomôcť. Myslím, keby ju Cirkev prijala. Ale dejiny sa takmer vždy opakujú. Česť výnimkám – ako napríklad o.biskup Pavol M .Hnilica, generálny vikár prešovskej diecézy Ján Zavacký a mnohí obetaví kňazi. Bohužiaľ, biskup Hirka, dnes už na odpočinku, neurobil to, čo od neho všetci pútnici Nepoškvrnenej Čistoty očakávali:  Neschválil zjavenie na Zvire, aj keď mu bol veľmi naklonený. Dnes už je nový biskup.

Zjavenie Panny Márie určite prinieslo svoje ovocie. Magnificat vlastne sleduje udalosti okolo Zviru, a združuje aj jeho pútnikov.  Nič nie je stratené, mnohí veriaci sú natoľko samostatní, že prijali posolstvá Panny Márie do svojich životov a žijú Evanjelium. Panna Mária je Kráľovnou Cirkvi a vieme, že porazí peklo, aj keby tu na zemi malo neviem akú moc.

 

 

Ako je prijímaný vstup do EÚ veriacimi?

 

Čo sa týka postojov veriacich ohľadne vyhlásení alebo názorov biskupov, tu už nie je situácia taká jednoznačná.

Pozrime sa len na malú podporu, akou veriaci reagovali na vyhlásenie o svätení nedele. Naši veriacim chýba pravidelná  kampaň – vysvetľovanie, argumenty, rozhovory, prosto vedenie. Samozrejme, že štát a médiá platené zahraničnými spoločnosťami  masírujú verejnú mienku za vstup do EÚ. Je to účinné, ale už čoraz viac našich ľudí si uvedomuje, aké hodnoty Západ preferuje. Všetko je dnes až krikľavo predmetom obchodu a peňazí, nikde sa nespomína Boh, láska je zredukovaná na sex a ochranu pre počatím, krása je produktom najmä kozmetiky, následne sa stáva tovarom a reklamou pre rôzne firmy.  Už nie je dôležité dieťa, ktoré sa narodí, ale to, či bude nosiť pampersky od Procter & Gamble a používať olej od L´OREAL, šťastie v rodine nevytvára  obeta a láska, ale fľaša cocacoly alebo najnovšie chipsy.  Mládeži sú ako vzory predkladaní nie ľudia, ktorí v živote obhajujú Božie zákony a sú proste čestní, ale  promiskuitné moderátorky, pochybní podnikatelia či mafiáni.

Myslím, že čoskoro príde zmena, že tieto trendy padnú, pretože sa ľuďom proste zhnusia, chýba však v spoločnosti pohyb, ktorý by to urýchlil. Ja osobne  som proti vstupu Slovenska do EÚ. Európska únia je prosto novodobá ríša, založená nie na vojenských výbojoch, ale diabolskom lákaní do zajatia. Jednoducho by som to komentoval slovami diabla, keď pokúšal Ježiša:  „Toto všetko ti dám, keď padneš na zem a budeš sa mi klaňať.“. Mnohí argumentujú, že našou povinnosťou je evanjelizovať Západ. Prosím. To môžme pokojne robiť už trinásť rokov od otvorenia hraníc. Mnohí naši misionári  pôsobia za hranicami. Ako sa však zlepší táto evanjelizácia prijatím zákonov, ktoré sú proti životu a  morálke, neviem pochopiť. Ani ako budeme evanjelizovať povedzme narkomanov v Amsterdame, kde už kostoly predávajú na tržnice a butiky.  Veď my sa nevieme poriadne zevanjelizovať sami tu na Slovensku. Zatiaľ vidím len mohutnú „evanjelizáciu“ Západu u nás, najrôznejšie sekty a hnutia, alebo prichádzajú evanjelizovať západní misionári, ktorí  vkladajú nádej práve do východu.   EÚ ponúka  povestný „mešec“ bohatstva, ktoré je iba vnadidlom.    Až „spadne klec“, ako sa hovorí u vás, bude neskoro.

 

Aký význam pre túto dobu má dnes zjavenie Panny Márie v Litmanovej?

 

Rád začnem tým, že zjavenie Panny Márie v Litmanovej malo veľký význam pre mňa samého, obrátilo to môj život, aj pôsobnosť  - novým smerom. Som vďačný za pozvanie od Nepoškvrnenej Čistoty do jej misie, dnes si už nič dôležitejšieho a užitočnejšieho neviem predstaviť. S pozvaním však prišiel aj kríž a ťažkosti, čo len potvrdzuje správnosť tejto cesty.  Dnes je pre mňa Panna Mária skutočne živou a blízkou osobou, je pre mňa skutočnejšia ako mnohí tí ľudia, o ktorých neviem,  čo v nich vlastne je. Mrzí ma  to, že som nedokázal byť užitočnejší a obetavejší pre ňu samu ako aj pre službu u Nej. 

Čo sa týka misie Panny Márie – Nepoškvrnenej Čistoty tu na Slovensku – vidím to ako vyznamenanie, dôveru, a usmernenie v tejto dobe. Ona prišla ku nám s jasnou myšlienkou, a tou je čistota. Čistota srdca, česť, poctivosť, obeta, modlitba. Myslím, že Slovensko na takejto pôde má šance uspieť. Nepoškvrnená Čistota však prišla aj karhať a varovať. Veď doslova povedala „Na Slovensko príde pohroma“. Potom nás obvinila z konzumizmu , materializmu a neznášanlivosti. Takže nie sme žiadny ideálny národ. Podľa mojich skúseností sa však mnoho ľudí na Slovensku modlí. Oddanosť tisícov Panne Márii je očividná. Niekedy som mal takú skreslenú predstavu o evanjelizácii – myslel som si, že to musí byť akési plošné obracanie ľudí, hlavne nech ich je veľa. Dnes vidím, že to prebieha najmä v skrytosti – Boh tak rád pôsobí – v obetách a prijatých krížoch, o ktorých málokto vie, v drobnom a dennom zápase o najbližšie vzťahy, prijatie toho nepochopiteľného,  úsmev napriek plaču.

Panna Mária dáva dnešku pevnú pôdu  pod nohami.  Ona je predsa tá Žiarivá Zornička spásy, ako ju nazval Ján Pavol II., Jej pápež. A toto ľudia cítia. Dnes človeku nútia desiatky poisťovní a bánk istoty, ktoré sa zajtra zrútia. Mária je istota, ktorá platí na veky.

 

 

Rád touto cestou pozdravujem všetkých svojich priateľov ako aj čitateľov a sympatizantov M ROSY u vás, a najmä tých, ktorí to v tomto hektickom a konzumnom svete nevzdali a obetavo milujú Ježiša a Máriu. Situácia je v Česku odlišná od našej slovenskej, vy máte už viac problémov so západnými teologickým trendami, ktoré my ešte tak veľmi nevnímame. Katolíci v Česku a na Morave sú menšie, ale zato pevné a plodné spoločenstvá. Želám všetkým odvahu a vieru v tejto dnešnej situácii, je dôležité vydržať a priniesť svetlo našim blížnym vytrvalosťou a obetou. Veď to je nakoniec úloha nás všetkých. Verím, že práve preto, že sme prešli v minulosti kus spoločnej cesty, nás  ešte očakáva milá spolupráca vzájomnej duchovnej podpory a pomoci.