Monitoring: Pochod proti potratom, Karel Gott o imigrantoch, Inkviztorský denník SME, Neželaní imigranti

299

V Košiciach sa konal ďalší protestný pochod proti potratom

Košice 5. apríla 2016 (HSP/Foto: Dominik Lakatoš)

Pochod viedli účastníci Hlavnou ulicou k Ústavnému súdu

Včera v popoludňajších hodinách niekoľko sto ľudí protestovalo proti potratovému zákonu pred Ústavným súdom v Košiciach. Ku aktivistom sa pridala katolícka cirkevná obec ako aj predstavitelia evanjelického vierovyznania.

Niekoľko stoviek protestujúcich včera pochodovalo Hlavnou ulicou smerom k Ústavnému súdu, ktorý pred pár rokmi rozhodol o ústavnosti potratového zákona len o jeden hlas sudcu
Niekoľko stoviek protestujúcich včera pochodovalo Hlavnou ulicou smerom k Ústavnému súdu, ktorý pred pár rokmi rozhodol o ústavnosti potratového zákona len o jeden hlas sudcu

“Chceme opäť poukázať na spravodlivosť, ktorá v prípade nenarodených detí nebola slepá a práve tu, na tomto mieste (Ústavný súd, pozn.redakcie) sa rozhodlo o ústavnosti zákona, ktorý nechráni každý život od počatia rovnako. O živote a smrti rozhodol jeden hlas. V tomto prípade v prospech smrti”, povedal jeden z organizátorov tejto akcie, Dušan Škurla.

Akcia bola prvým z radu pochodov, ktoré sa uskutočnia v mestách v rámci kampane 9-mesiacov za život. V Košiciach sa konal pri príležitosti Dňa počatého dieťaťa (25. marec), ktorý tohto roku vyšiel na Veľký piatok.

http://www.hlavnespravy.sk/v-kosiciach-sa-konal-dalsi-protestny-pochod-proti-potratom/763741

Karel Gott: USA ide o oslabenie Európy. Pred kamery strkajú deti, ale za nimi idú mladí muži. Ilumináti v pozadí

Praha 5. apríla 2016 (HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)

Známy spevák a “Slávik” Karel Gott sa napriek svojím zdravotným ťažkostiam stále zaujíma aj o dianie v súčasnom svete a nachádza v ňom súvislosti konštatujúc, že veci nie sú také, ako bývajú prezentované. Mnoho zaujímavého povedal v rozhovore pre český portál Týden.cz z ktorého vám prinášame krátke výňatky

Na snímke Karel Gott
Na snímke Karel Gott

“Vždycky sa veci nakoniec ukážu inak ako vyzerajú,” konštatuje Karel Gott o udalostiach prebiehajúcich (nielen) súčasným svetom. “Ten prúd strašiakov, ktorý na nás vypúšťajú médiá, predsa niekde je a má nejaký cieľ,” dodáva a hneď aj svoje tvrdenie vysvetľuje: “Hovorím skôr o celom tom pravekom spôsobe, ako udržiavať ľudí v poslušnosti – naháňať im strach.”

Je teda toho názoru, že vždy sa nájde “vhodná téma”, ktorá bude v spoločnosti rezonovať a udržiavať istú hladinu strachu. Ako vraví, “teraz sú to práve tí utečenci za bránami”.

Za dôvod exodu migrantov tak Gott neviní islam, pretože podľa neho: “Náboženstvo za tým nestojí, to je len prostriedok k vojne.”

Podľa slávneho speváka ide o riadený proces, ktorý ma za cieľ oslabiť Európu. “Robia to dômyselne, strkajú pred kamery reportérov deti. Videli ste to tiež, nie? Nerozmýšľate o tom? Pozrite, ako sa tie deti prosebne pozerajú … No nepomôžte im … Je to citový nátlak. Ale za nimi sú videní mladíci s mobilnými telefónmi, ktorí kalkulujú, posielajú si správy a tvrdia, že idú za príbuznými do Európy. Sú oblečení ako málokto v Prahe, majú moderné športové oblečenie a sila a energia z nich len srší. Tak tým máme pomáhať? Od pohľadu je na nich vidieť, že im nejde o tie deti, že sú to takmer profesionálni narušitelia. Ten, kto ich posiela, vie dobre, prečo to robí.”

Na otázku Týdnu kto ich posiela spevák odpovedal: Tušenie mám. Ale bojím sa to vysloviť. Je to nebezpečné. Je to veľmi tenký ľad.”

Ďalej Karel Gott v rozhovore tvrdí, že za republikánskym kandidátom na amerického prezidenta Donaldom Trumpom stoja ilumináti, rovnako ako stáli za nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom.

Tiež uviedol, že “Amerike ide – a vždy išlo – o to udržať Európu v strachu,nenechať ju veľmi ekonomicky narásť. A to sa Amerike darí.”

Toto jeho tvrdenie v súvislosti s tým, že považuje utečeneckú krízu za prostriedok na ekonomické oslabenie Európy, všeličo naznačuje.

http://www.hlavnespravy.sk/karel-gott-usa-ide-o-oslabenie-europy-pred-kamery-strkaju-deti-ale-za-nimi-idu-mladi-muzi-iluminati-v-pozadi/763616

Roman Michelko: Hon na čarodejnice

Bratislava 5. apríla 2016 (HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo ,HSP)

Sotva by sme našli väčšiu mieru pokrytectva, než sme tomu svedkami v týchto dňoch. Pokrytci z bratislavských kaviarní či zglajchšaltovaných médií si svoju frustráciu z výsledkov volieb kompenzujú honom na tých, ktorí mali odvahu verejne deklarovať svoju podporu politikovi, ktorého svorne označujú za „hnedého“. Čo je najzarážajúcejšie, týmto skupinám absolútne chýba akákoľvek sebareflexia. Ani na chvíľu si nepoložili otázku, ako je vôbec možné, že to, čo oni považujú za extrém, dostalo takú nečakanú podporu verejnosti. Samozrejme, chyba je podľa nich vždy v niekom inom, nie v ich neznášanlivom až nenávistnom pôsobení. Poďme však k meritu veci.

Mediálny a politický mainstream síce nedokázal zabrániť tomu, aby sa Ľudová strana Naše Slovensko dostala do parlamentu, svoju frustráciu si teda vybíja na tých, ktorí sa nevedia brániť. Atmosféra, ktorá dnes panuje v spoločnosti, je porovnateľná hádam len s časmi zenitu normalizácie. Zmenila sa len otázka, nie metódy normalizátorov.

Aby sme boli úplne konkrétny, obeťami mediálneho pohonu na čarodejnice sa stali zatiaľ dvaja podporovatelia Mariána Kotlebu. Jedným z nich je známy historik mladšej strednej generácie Martin Lacko, druhým je katechéta a občiansky aktivista Aliancie za nedeľu Anton Čulen. Na to, aby sa stali mediálnymi štvancami a páriami, stačilo jediné – minulý rok verejne podporili Mariána Kotlebu, čoby vhodného kandidáta kresťanských síl, pričom Anton Čulen si dokonca dovolil takú neslýchanú drzosť, že kandidoval na Kotlebovej kandidátke, aj keď len na nezvoliteľnom mieste. Ich osobný politický vkus je taký, aký je, môžeme s ním nesúhlasiť, môžeme ich nechápať, ale v liberálnej demokracii, ktorou sa novodobí inkvizítori stále oháňajú, by možnosť slobodne a bez následkov vybrať si svoje politické preferencie mala byť absolútne samozrejmou. Realita je však úplne iná.

Predovšetkým mediálne známy Martin Lacko sa stal obeťou skutočne neslýchanej hystérie. Mainstreamové médiá začali húsť veľmi falošnú pesničku o tom, že štátne úrady majú byť politicky neutrálne. Treba pritom zdôrazniť, že na jeho pracovisku, teda ÚPN, je hádam najvyššie množstvo stranícky angažovaných zamestnancov, ak sú však v tých správnych stranách, tak to nevadí. Je absurdné, ak médiá hyenisticky žiadajú brutálne personálne čistky len za schopnosť či skôr odvahu vyjadriť svoj (možno nesprávny) politický názor. 

http://www.hlavnespravy.sk/roman-michelko-hon-na-carodejnice/763628

Roman Michelko: Inkvizítori zo SME alebo návrat normalizácie 11. Jan 2016

sme-201109-strana1Po roku 1989 sme si možno hlúpo a naivne mysleli, že budeme žiť v spoločnosti, v ktorej bude možné bez obáv z postihu slobodne hlásať svoje myšlienky, v ktorej bude zabezpečená sloboda prejavu či vedeckého bádania. Chyba lávky – to sme ešte netušili, že povstanú noví inkvizítori, extrémne nenávistní, agresívni a neznášanliví strážcovia “jediných správnych a dovolených interpretácii” či už našej histórie, medzinárodnej politiky alebo všeobecne jediného možného a správneho pohľadu na hodnoty, ktoré smú v našej “normalizovanej” spoločnosti občania vyznávať. Symptómy vidíme dnes a denne. Samozvaní kádrovači a krágľovači z Denníka N, SME či .týždeň, bohužiaľ, so značným úspechom škandalizujú, kádrujú a mediáne šikanujú každého, kto si dovolí vyjadriť iný, než, podľa nich, jediný správny názor či postoj.

Nedávno sa to prejavilo v extrémne hysterickej reakcii na vydanie knihy hádam najvýznamnejšieho súčasného ruského politológa Nikolaja Starikova  –  Geopolitika – Ako sa to robí. Plne v duchu spôsobu myslenia ich nedostižného vzoru Jozefa Goebbelsa – všetky knihy, ktoré nevyhovujú ich ideologickým kritériám, treba spáliť na hranici a verejne odsúdiť. Za normálnych okolností by to bolo smiešne. Marginálny denník, ktorý sa poriadne zdola pozerá na dnes preňho už dávno nedostižnú hranicu tridsaťtisíc výtlačkov, si svoju smiešnosť a bezvýznamnosť kompenzuje púšťaním ohňa a síry na všetkých a všetko, čo neprejde ich ideologickým inkvizičným tribunálom. Smrteľným hriechom Starikova sa mal stať tento jeho citát z knihy: „Konečným cieľom (USA a Anglicka – pozn. red.) je vytvorenie nového činiteľa v podobe islamských fundamentalistov, ktorí majú zaútočiť na ZSSR  a Čínu.”

miche-283x292Redaktori SME asi nikdy nepočuli o teroristických útokoch akéhosi Šamila Basajeva (podľa europoslanca  a duchovného brata Šebeja a spol.  Jaroslava Štetinu  takmer bojovník za slobodu),  za ktorým sú také akcie ako Buďonovsk, Beslan či Dubrovka. Takisto si geopolitickí experti zo SME nevšimli, že najbližší spojenci USA na Blízkom východe, teda predovšetkým Saudská Arábia, Katar, Turecko (mimochodom jeden z najstarších a najkľúčovejších členov NATO), ale aj Izrael v podstate s Islámskym štátom nemali takmer žiaden problém. Naopak, naša “najväčšia” geopolitická hviezda, sám veľký František Šebej nedávno zvestoval, že Rusko je podstatne väčšia hrozba než islámski hrdlorezi.

Magické boli aj otázky, ktoré SME-tiari smerovali na vydavateľa, resp. na Ministerstvo kultúry SR. Značnú časť z nich si mohli zistiť napríklad v registri zmlúv, to by však katastrofálna neschopnosť a neprofesionalita nemohli byť základnou charakteristikou tohto plátku. Tá, ako vieme, je u redaktorov SME kompenzovaná správnou dávku ideologického zápalu a triednej nenávisti. Sotva  by sa v dejinách žurnalistiky našiel lepší ideový nástupca Rudého práva z päťdesiatych rokov než plátok SME.  Najviac ma pobavila otázka, ako si mohlo Ministerstvo kultúry SR dovoliť podporiť titul, ktorého ukážky uverejnil mesačník Zem a Vek. To skutočne nepotrebuje komentár.

scan0047Problém našej spoločnosti je podstatne hlbší. Jeden marginálny plátok by toho veľa nezmohol, ak by mu politické elity dávali takú váhu, akú má – ak by mu dávali takú vážnosť, ako si naozaj zaslúži. Bohužiaľ, nie je to vždy tak. Tieto médiá, ak sa zosieťujú, dokážu rozpútať mediálny lynč a politici si vo všeobecnosti nechcú s nimi páliť prsty. Aj preto je dnes u nás spoločenská klíma ako v čase zenitu normalizácie. Za iné názory vás dnes, rovnako ako v čase normalizácie, nezavrú do väzenia, ale ešte stále sú schopní sťažiť, ba dokonca zlikvidovať vám profesionálnu kariéru, neumožňujú otvorenú, verejnú a demokratickú výmenu názorov, neumožňujú súboj ideí, myšlienok a argumentov. Rovnako ako pred štyridsiatimi rokmi sú ľudia šikanovaní,  postihovaní a škandalizovaní za svoje občianske či politické postoje.

Prednedávnom podobný hon na čarodejnice zažil jeden z najvýznamnejších historikov mladšej strednej generácie Martin Lacko. Na to, aby sa stal obeťou hysterickej štvanice, stačilo, že verejne vyslovil podporu jednému politikovi. Odhliadnuc od jeho politického vkusu, každý demokrat by mal akceptovať právo každého občana na jeho politické preferencie a jeho slobodu vyjadrenia sa a voľby. Ak si tento postoj niekto dovolí spochybniť, je to začiatok konca našej demokracie. Obávam sa však, že ten už dávno nastal.

Politológ Roman Michelko  (na obr.)

http://www.lifenews.sk/content/roman-michelko-inkviz%C3%ADtori-zo-sme-alebo-n%C3%A1vrat-normaliz%C3%A1cie

>

Chvíľa pre pesničku: Romina Power – Al Bano