Krvavá Kvetná nedeľa v Egypte, Dechtice: Krížová cesta, Zjavenie Kráľovnej pomoci, Kto vládne v USA? KINO: Dvaja misionári, Ján Čarnogurský o USA

2377

Krvavá Kvetná nedeľa: Na kresťanov v Egypte zaútočili počas omše dvoma útokmi, zahynulo najmenej 50 ľudí. Islamský štát sa vyhráža ďalšími útokmi

Káhira 9. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Ahmed Hatem)

Na 50 sa zvýšil celkový počet obetí dnešného útoku na kostol koptských kresťanov v egyptskom meste Tanta asi 60 kilometrov severne od Káhiry a útoku v Alexandrii, asi 200 km od Káhiry. Informovala o tom agentúra AP zo zdrja egyptského ministerstva zahraničných vecí

Príbuzní a okoloidúci stoja pred koptským kostolom v egyptskom meste Tanta, v ktorom dnes počas svätej omše. K výbuchu došlo v čase, keď bol kostol plný veriacich sláviacich Kvetnú nedeľu.

 K prvému výbuchu došlo v čase, keď bol kostol plný veriacich sláviacich Kvetnú nedeľu. Ide o najnovší zo série útokov namierených proti koptským kresťanom, ktorých v Egypte žije približne osem miliónov, a tvoria tak desať percent z celkového počtu obyvateľov krajiny. Tento útok si vyžiadal najmenej 25 obetí.

Odkedy sa v Káhire ujala moci islamistická a neskôr armádou podporovaná vláda, cítia sa kopti obzvlášť ohrození a množia sa správy o útokoch a vyháňaní koptských rodín z ich dedín.

Okrem toho sa kopti sťažujú na diskrimináciu, keďže je pre nich prakticky nemožné získať vplyvné miesta v súdnictve, na vysokých školách či v policajných zložkách.

hlavnespravy.sk/krvava-kvetna-nedela-na-koptskych-krestanov-v-egypte-zautocili-dnes-pocas-omse-bombovym-utokom-hlasia-najmenej-21-mrtvych/962476

Krížová cesta (Boričky), Dechtice, 9.apríla 2017


Zjavenie Kráľovnej pomoci, hora Boričky, 9. apríla 2017

Embassy RF press service <press@rusemb.sk>

Vážení priatelia, prosíme Vás aby ste venovali pozornosť tomuto materiálu.

s úctou
Veľvyslanectvo Ruskej federácie
v Slovenskej republike

Komentár Úradu pre informácie a tlač MZV RF k sýrskemu „chemickému prípadu“

Ruská federácia nemenne zaujíma jasnú a jednoznačnú pozíciu – akékoľvek použitie chemických zbraní, nech by ich použil ktokoľvek za akýchkoľvek okolností, je neprípustné a vinníkov treba vziať na zodpovednosť.

Popritom je však nutné pripomenúť  že ako absolútne zjavná hranica v celom tomto bezzásadovom príbehu s použitím toxických chemických látok, a neskôr aj bojových otravných látok, poslúžili takzvané „červené línie“, iniciované administratívou bývalého prezidenta USA B. Obamu v roku 2012, za ktorých „prekročením“ mal do vnútra sýrskeho konfliktu nasledovať vojenský zásah zvonka. Práve toto rozhodnutie poslúžilo ako východiskový bod pre následné početné provokácie teroristických a extrémistických štruktúr s použitím chemických zbraní, ktoré mali takto zdiskreditovať oficiálny Damask a poskytnúť „priateľom Sýrie“ zámienku na použitie vojenskej sily proti suverénnemu štátu. Keď aj predtým prichádzali správy o tom, že v regióne boli použité chemické zbrane, tak vždy sa to týkalo len Líbye, kde na pozadí líbyjskej štátnosti, zničenej štátmi NATO, chemické zbrane – delostrelecké granáty plnené yperitom, z času na čas použili neštátne subjekty v lokálnych ozbrojených „dračkách“.

Musíme, žiaľ, konštatovať, že vtedy, keďže chýbala politická „objednávka“, naši západní partneri z Bezpečnostnej rady uprednostňovali mlčanie a nečinnosť aj v súvislosti s požiadavkou Damasku z marca 2013, namiesto toho, aby sa do veci zaangažoval istý mechanizmus generálneho tajomníka OSN a aby sa vyšetrilo použitie bojovej chemickej látky sarín bojovníkmi na predmestí Allepa Han al – Hassal. Pri tomto teroristickom útoku zahynulo 28 vojakov sýrskej armády a civilistov a viac ako 200 ľudí utrpelo zranenia.

Chvíľa pre pesničku: Rangers

Práve táto nečinnosť partnerov z Bezpečnostnej rady OSN a beztrestnosť vojakov ich priviedli k rozsiahlejšej bojovej akcii s použitím toho istého sarínu 21. augusta 2013 na predmestí Damasku (Východná Guta), v dôsledku čoho (podľa rôznych odhadov) zahynulo alebo utrpelo zranenia viac ako 1500 ľudí. Ale toto bolo pre opozíciu a jej zahraničných protektorov málo, ešte sa pokúsili preniesť zodpovednosť za tento barbarský čin na sýrske vládne vojská a časovo ho prispôsobili k prvej návšteve skupiny expertov OSN do krajiny na čele so švédskym profesorom chemikom Åkem Sellströmom. Nebudeme tu spomínať absolútne preukázateľné výsledky vyšetrovania teroristického útoku vo Východnej Gute, z hľadiska neveľmi dômyselného „falzifikátu“, ktorý ponúkla svetovej verejnosti opozícia. Kto si však chce osviežiť pamäť, môže sa so správou Åke Sellströma oboznámiť na webovej stránke OSN  (http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/2013/553). Možno si preštudovať aj štúdie amerických vojenských analytikov a odborníkov na balistiku: profesora massachusettského Inštitútu technológií Theodora A. Postola a bývalého inšpektora OSN pre zbrojenie Richarda Lloyda, ktorí svojimi overenými výpočtami nenechali „kameň na kameni“ nič z vyfabrikovanej verzie opozície o tom, že vládne sýrske vojská použili vo Východnej Gute raketový systémý BM-14, ktorý bol na dôvažok vyradený zo zbraní sýrskej armády ešte v roku 2010. (https://www.voltairenet.org/IMG/pdf/possible-implications-of-bad-intelligence.pdf).

Nebolo by od veci oboznámiť sa aj s materiálmi novinárskeho vyšetrovania v knihe Georgesa Malbrunota a Christiana Chesnota „LES CHEMINS DE DAMAS. Le dossier noir de la relation franco-syrienne“. Jedným slovom, falzifikát je falzifikát, a niekto ho chcel vážne využiť ako zámienku na zopakovanie juhoslovanského, irackého alebo líbyjského scenára.

Úmyslom extrémistov a ich protektorov však v konečnom dôsledku nebol úspech súdený a zvíťazil zdravý rozum. Vďaka dobrej vôli, ktorú prejavil Damask, keď odmietol chemické zbrane, sa spoločným úsilím Ruska a USA a za plnej podpory svetovej verejnosti podarilo v čo najkratšom čase úspešne zrealizovať základné ciele chemickej demilitarizácie Sýrie, za čo  Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) zaslúžene získalaNobelovu cenu za mier 2013.

Všetko by sa bolo skončilo na pozitívnej „nôte“, keby sa niekomu nezachcelo vyhovieť politickej konjunktúre, pokiaľ ide o chemickú demilitarizáciu Sýrie, a nehodili by sa mu „dvojaké štandardy“. Odtiaľto pochádzajú vymyslené obvinenia na adresu sýrskych vojakov, že používajú chlór, a smutne známy „chemický prípad“, ktorý vyčíta Damasku, že údajne zatajil pri pôvodnom vyhlásení v Dohovore o chemických zbraniach (Convention on the Prohibition of the Development, Production, Stockpiling and Use of Chemical Weapons and on their Destruction) časť svojho vojenského chemického potenciálu.

Podľa toho, ako sa postupne ukazovalo, že vláda B. Assada si úspešne a za rekordne krátky čas vedela poradiť s úlohami na likvidáciu svojich chemických arzenálov, a to aj v mimoriadne zložitej situácii ozbrojeného konfliktu, od jari roku 2014 nasledovala séria informačných výmyslov o tom, že v Sýrii ako chemickú zbraň použili chlór. Popritom výber tejto látky nezanecháva pochybnosti o tom, že si teroristi vzali ponaučenie alebo im pomohli vziať si ponaučenie z Východnej Guty. Chlór ako pomerne rozšírená, priemyselne dostupná dezinfekčná látka nie je na zozname Dohovoru o chemických zbraniach a je fakticky nereálne ho nejakým spôsobom kontrolovať. Okrem toho, zistiť stopy použitia chlóru dokonca aj krátko jeho použití (rýchlo sa rozplynie) je prakticky nemožné. A práve vzhľadom na túto okolnosť bola so súhlasom Damasku zriadená Misia Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) na preverenie používania chemických braní v Sýrii, ktorej úlohou bolo operatívne reagovať na podobné incidenty. Ale v skutočnosti sa deje všetko naopak. Táto Misia ani jedinký raz nenavštívila dané miesta, aby skontrolovala prítomnosť chlóru.

Prezident Miloš Zeman o útoku USA na Sýrsku základňu

Prečo? Nuž preto, že prvá inšpekcia jej expertov v Sýrii na jar roku 2014 sa podľa už známeho scenára „prelínala“ s rozsiahlou provokáciou vojakov, ktorí použili chlór v provincii Idlib. Keď sa však experti pokúšali navštíviť miesto predpokladaného incidentu, vojaci ich „na pokyn“ samotnej opozície zajali ako rukojemníkov, čím sa fakticky celá budúca činnosť expertov Misie „na zemi“, v oblastiach, ktoré Damask nekontroluje skončila. Práve takto sa začala zvrhlá prax Misie a neskôr aj Spoločného mechanizmu OPCW OSN na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní v Sýrii a začali sa pokladať za „neodškriepiteľný fakt“ vyfabrikované informácie sýrskej opozície a jej kadejakých mimovládnych „organizácií“ o údajnom použití chlóru vládnymi vojskami. Čiže už si netreba dať tú námahu a navštíviť miesta, kde sa údajne použili toxické látky, pretože je údajne ohrozená bezpečnosť personálu OPCW a OSN. A čo teda s plnením rezolúcií BR OSN č. 2118, 2209 a 2235, ktoré zaväzujú všetky strany sýrskeho konfliktu zabezpečovať medzinárodným expertom voľný prístup k miestam chemických incidentov. Tento bod sa , mimochodom, vzťahuje aj na tie subjekty medzinárodných vzťahov, ktoré majú vplyv na tieto strany konfliktu, predovšetkým na opozíciu.

V danom kontexte treba upozorniť ešte na jednu veľmi pozoruhodnú vec. Pri tomto všetkom početní pseudo-dobrodinci, ktorí prejavujú starostlivosť o záujmy sýrskeho národa, tvrdošijne v Haagu a v New Yorku nástoja na tom, aby experti Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW)navštívili všetky objekty vedeckovýskumnej a vojenskej infraštruktúry Sýrie napriek odporúčaniam Damasku, že tieto inšpekcie treba oddialiť kvôli spomínanej bezpečnosti, a ostro kritizujú sýrsku vládu, ktorá v konečnom dôsledku vlastne nesie v rámci svojej suverénnej jurisdikcie zodpovednosť za životy a zdravie medzinárodných expertov, aj za „akékoľvek omeškanie v organizovaní takýchto „informatívnych návštev“.

Takáto situácia vytvára ideálne podmienky pre ozbrojenú opozíciu a pre tých, čo za ňou stoja, aby „filtrovala“ prakticky všetky informácie, o incidentoch, o ktorých sami informujú, ktoré idú do Misie Organizácie pre zákaz chemických zbraní a zistenie použitia chemických zbraní v Sýrii a ďalej do Spoločného mechanizmu (SM) čo sa nepochybne odrazilo na kvalite dokumentov jednej i druhej medzinárodnej štruktúry.

Takto závery dokumentov jedného z expertných segmentov Misie Organizácie pre zákaz chemických zbraní vyšetrujúcej prípady, o ktorých informácie priamo alebo sprostredkovane podáva ozbrojená opozícia, celkom a úplne vychádzajú z výpovedí akýchsi očividných svedkov a svedkov, ktorých našlo to isté opozičné zoskupenie a preberajú ich rôzne mimovládne organizácie. Vypočúvanie uskutočňujú ani nie v Sýrii, ale v susedných krajinách. Tam zbierajú aj foto a videomateriál, ktorý bez problémov môže byť vyfabrikovaný. A kde sú lekárske správy, posudky, výsledky biomedicínskych expertíz, autopsií a iných súdnych medicínskych expertíz? Existujú takéto dokumenty, alebo nie? V nejakej podobe asi predsa len existujú, ale určite si vyžadujú všestrannú kontrolu a zapojenie kriminalistickej expertízy, aby sa zistilo, či sú identické a či zodpovedajú reáliám, ktoré sa vyskytujú v tých či oných  podmienkach toxických látok. K takýmto záverom navádza aktívna účasť vedenia poľného lazaretu v Sarmíne, ktoré zastupuje takzvané Sýrsko-americké spoločenstvo (The Syrian American Medical Society, SAMS) „pri podávaní svedeckých výpovedí“. Práve títo zdravotnícki pracovníci prezentovali v júni 2015 v Kongrese USA a BR OSN veľmi pochybné foto a video materiály údajných obetí použitia chlóru sýrskym letectvom. Ako sa také materiály falšujú, všetci dobre vedia ešte z čias tragických udalostí vo Východnej Gute, čo názorne dokázala dôkladná analýza, ktorú urobila matka predstavená kláštora Sv. Jakuba v meste Kara Agness Mariam As-Salib.

(http://www.globalresearch.ca/STUDY_THE_VIDEOS_THAT_SPEAKS_ABOUT_CHEMICALS_BETA_VERSION.pdf).

***************
TA3: Sloboda slova a jej hranice

Okrem toho už marci t. r. zverejnený názor nezávislých švédskych odborníkov na základe preskúmania videomateriálov, ktoré na základe materiálov od pseudohumánnej sýrskej organizácie „Biele helmy“ pripravil bývalý pracovník britskej výzvednej služby James Le Mesurier, privádza k nanajvýš znepokojujúcim záverom. Taká neprofesionálne poskytnutá, citujeme, prvá pomoc, ako ju zachytávajú videozáznamy, by viedla k smrti dieťaťa, keby už v tej chvíli nebolo mŕtve“. Na prvých záberoch vidieť, že dieťa do nemocnice prijali živé, čo potvrdzuje aj jeden zo „svedkov“, člen „Bielych heliem“ Muawiya Hassan Agha. Všetko toto nás núti k vážnemu zamysleniu – čo sa tam v skutočnosti stalo? A prečo nebolo vydané potvrdenie o smrti? Dovoľte, aby som povedal, že vedúci tohto medicínskeho zariadenia, akýsi Mohamed Ghaleb Tennari, pokladal za celkom normálne predviesť Bezpečnostnej rade tento videomateriál, ktorý jeho personál, usviedča prinajmenšom z neprofesionalizmu, a tým aj z neúmyselného zabitia dieťaťa.

(http://theindicter.com/swedish-doctors-for-human-rights-white-helmets-video-macabre-manipulation-of-dead-children-and-staged-chemical-weapons-attack-to-justify-a-no-fly-zone-in-syria).

Ak má ešte niekto pochybnosti v tom, že videozáznamy z predpokladaných incidentov, konkrétne v obci Sarmin, boli vopred zrežírované, stačí, keď sa pozrie na zábery, nasnímané podľa tohto scenára ako „Bielymi helmami“, tak aj organizáciou „Jabhat an-Nusrou“, kde vystupujú jedni a tí istí „štatisti-korešpondenti“.

(https://www.youtube.com/watch?v=J6c6A1Qnbbw,  https://www.youtube.com/watch?v=WqlvzSTn1pw).

Je absolútne jasné, že takzvané „Biele helmy“ sú teroristická štruktúra napojená na uvedenú teroristickú organizáciu.

Symptomatický v tejto súvislosti je aj dostatočne známy prípad, keď Ministerstvo vnútra Egypta v decembri 2016 v provincii Port-Said zadržalo jednu „filmársku skupinu“, ktorá „na objednávku“ sýrskej opozície vyfabrikovala celú sériu inscenovaných fotomateriálov o „zverstvách“ sýrskych ozbrojených síl.

(http://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/aleppo-fake-footage-children-five-peopele-arrested-egyptian-police-a7486541.html).

Je zjavné, že na pozadí všetkých týchto okolností s falšovanými a podvrhnutými informáciami o obvineniach sýrskej vlády najprv Misiou na zistenie faktov použitia chemických zbraní v Sýrii a potom Spoločným mechanizmom o použití chlóru proti vojakom a civilistom, jasne vidieť známu „vrtuľníkovú stopu“. Uvádza sa tam jeden argument, a to, že vládne vojská mali vo chvíli incidentu k dispozícii vrtuľníky, ktoré vydávali dobre počuteľný zvuk, akoby vybuchovali „barelové bomby“ naplnené chlórom.

Po prvé, hneď by sme chceli poznamenať, že takzvaná „vrtuľníková stopa“, na ktorej tak nástoja naši západní kolegovia, je len jedna z verzií celej udalosti, ktorá im najväčšmi vyhovuje, ale ktorá sa nijako nedá dokázať. Kto môže s úplným presvedčením povedať, že nádoby s chlórom nenechali vybuchnúť sami opozičníci, keď niekde, aj to v noci, prelietali vrtuľníky?

Po druhé, nesmieme zabúdať, a my sme neraz poukazovali na to, že opozičné zoskupenia obsadzovali v Sýrii vojenské letiská, na ktorých sa nachádzali lietadlá v celkom slušnom stave, a na strane (a toto je potvrdené v jednom dokumente Spoločného mechanizmu) ozbrojených zoskupení bojujú dobre pripravení a vycvičení letci a leteckí mechanici armádneho letectva. O mnohom hovoria aj video materiály dostupné na internete, na ktorých bojovníci pózujú v kabínach vojenskej leteckej techniky.

Okrem toho, nedôveryhodnosť informácií, ktoré poskytujú niektoré krajiny Misii a Spoločnému mechanizmu potvrdzuje aj ten fakt, že zo štyroch sýrskych leteckých základní, ktoré sa spomínajú v 4. dokumente, a z ktorých údajne vyleteli vrtuľníky naložené chlórom, s „barelovými bombami“ na palube, v 5. dokumente figurujú už len dva (bod 4).

Inými slovami, autori takýchto informačných podvrhov sa jednoducho stiahli, keď sa ukázalo, že v období 2014-2015 dve letecké základne, konkrétne „Taftanaz“ v provincii Idlib a „Zarra“ v provincii Aleppo v skutočnosti kontrolovala opozícia, a nie sýrska armáda. A ciele rovnakých neoverených podvrhov dokonca od „priateľov Sýrie“ sú jasné: za každú cenu „uzemniť“ sýrske letectvo a takto zbaviť vládne vojská ich hlavnej výhody v prospech opozície. Do tejto istej „série“ patria – podobne ako v Líbyi – aj početné pokusy pod rozličnými „humanitárnymi“ zámienkami, vytvoriť „bezletové zóny“.

Toto je len niekoľko príkladov toho, nakoľko klamnými a neraz jednoducho nepravdepodobnými informáciami operuje Misia na zistenie faktov použitia chemických zbraní v Sýrii, zbavená možností zhromažďovať vedecky podložené a presvedčivé údaje „v teréne“ pri zachovaní postupov na zabezpečenie celistvosti materiálnych dôkazov („chain of custody“). A Misiu nepripravuje o možnosť prístupu na miesta recidív „chemického“ terorizmu sýrska vláda, ale práve ozbrojená opozícia, ktorá nemá záujem na tom, aby sa o jej anti-assadovských propagandistických manipuláciách a falzifikátoch dozvedela svetová verejnosť. K tomu však skôr či neskôr dôjde, tak ako to bolo v prípade Východnej Guty.

Pozrime sa napríklad na priam sci-fi scenár, ktorý ponúkla Misia na zistenie faktov použitia chemických zbraní v Sýrii, a ktorý potom posunula Spoločnému mechanizmu v obci Sarmín údajne podľa očitých svedkov o zhodení „barelovej bomby s chlórom“, ktorú zhodil v noci vrtuľník, čo tadiaľ letel veľkou rýchlosťou, do ventilačnej šachty s približne rovnakými rozmermi. Takýto scenár protirečí nielen zdravému rozumu, ale aj zákonom fyziky.

Jeden zo základných zdrojov informácií kompromitujúcich Damask, ktorý predložila opozícia Misii, je „Sýrske centrum dokumentácie o chemických narušeniach“ (CVDCS), ktoré je súčasťou organizácie „Same Justice“. Táto organizácia bola založená v Bruseli v čase najväčšieho rozširovania medzinárodného mediálneho priestranstva absolútne pochybnou, a neraz zjavne vyfabrikovanou informáciou o predpokladaných chemických incidentoch na východ od mesta Idlib v roku 2015. Táto istá mimovládna štruktúra sa venovala „náboru očitých svedkov“, ktorých potom vypočúvali experti Organizácie pre zákaz chemických zbraní . V roku 2014 sa podobnou činnosťou zaoberalo „Centrum dokumentácie o narušeniach v Sýrii“ (VDC). Aby sme získali jasný obraz o udalosti, bolo by dobré zorientovať sa v zdrojoch financovania takýchto nevládnych organizácií, a určite by sa tak mnohé veci „vyjasnili“.

Pokiaľ ide o činnosť Misie v otázke sýrskej „chémie“ v BR OSN existuje ešte jedna, podľa nás, úplne nie náhodná zákonitosť. Celá séria chemických incidentov, či to bolo v obci Sarmín a jeho okolí 16., 23., a 26. marca, 16. mája 2015), či to bolo v obci Kmenas (16. marca 2015) alebo v obci Binnish (23. marca 2015), či v meste Idlib (31. marca, 16. apríla, 20. mája 2015) v obci Al -Nerab (27. apríla, 1.a 2. mája 2015 ), v obci Kurin (v strede apríla 2015), v meste Sarakib (2. mája 2015) alebo v obci Marea (21.augusta 2015), nasledovala hneď po prijatí rezolúcie BR OSN č. 2209 (6. marca 2015), ktorá čo „najrozhodnejšie odsudzovala každé použitie akýchkoľvek chemických toxických látok, takých ako chlór, v podobe zbrane v Sýrskej arabskej republike“ (OP1) a stanovila, že BR OSN „v prípade nedodržania rezolúcie č. 2118 v budúcnosti príjme opatrenia v zmysle Hlavy VII Stanov OSN (OP7). Tu je na mieste položiť si otázku: vari sýrska vláda robí všetko možné preto, aby ich vo svete pokladali za vojenských zločincov a vyvrheľov? Alebo podvrhy o vojenskom použití chemikálií v Sýrii „hrajú do karát“ ešte niekomu inému? Nám je jasné, že použitie chlóru ako chemickej zbrane nemá pre Damask nijaký zmysel, Damask disponuje inými, oveľa efektívnejšími bojovnými prostriedkami na dosiahnutie vojenských aj politických cieľov. l

Samotní experti Organizácie pre zákaz chemických zbraní potvrdili, že teroristické zoskupenia, ako IISIL a „Jabhat an-Nusra“, vyrábajú plnohodnotné bojové toxické látky (yperit a sarín) a pravidelne ich používajú v Sýrii, a tiež v Iraku. Vari by naozaj sýrski odborníci patrili k tým, čo kedysi boli zapojení do národného vojenského chemického programu, a teraz by z ničoho nič začali experimentovať s používaním „barelových bômb“ plnených chlórom? Kde je elementárna logika v tých neprestávajúcich „chemických“ ohováraniach oficiálneho Damasku? Alebo sa ráta s tým, že vojensko-politická „kombinácia“ zapletená do lží o zbraniach hromadného ničenia v Iraku sa prepečie aj v prípade Sýrie? Slovom, každému zdravo rozmýšľajúcemu človeku a vláde suverénnych štátov musí byť jasné, že podobné „chemické „provokácie potrebujú len teroristi, extrémisti a nezmieriteľná ozbrojená opozícia a tí, čo za tým všetkým stoja. Zrejme, a nie bez príčiny, predpokladajú, že pri anti-assadovskej politickej „objednávke“ sa všetky, hoci aj efemérne, podozrenia určite obrátia proti oficiálnej vláde Sýrie.

Radi by sme osobitne zdôraznili, že v nijakom prípade sa nechceme dotknúť profesionality expertov Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ktorí musia pracovať s takými informáciami, aké im neraz podhadzuje ozbrojená opozícia, ako aj politicky angažované nezákonné organizácie a médiá. Ich vyšetrovanie sa od počiatku uberalo nesprávnou cestou a niet divu, že ich závery sú plné chýb a hypotéz, ktoré potom vytvorili celkom pochybnú „základňu“ pre ďalšiu prácu Spoločného mechanizmu.

Už neraz sme našu pozíciu v Bezpečnostnej rade OSN podkladali argumentmi ohľadne predbežných výsledkov vyšetrovania Spoločného mechanizmu. Sme toho názoru, že ešte sa v mnohom treba dôkladne zorientovať a práve preto sme súhlasili s predlžením mandátu Spoločného mechanizmu ešte o jeden rok. Aj naďalej vychádzame z toho, že treba uskutočniť dôkladné a odpolitizované vyšetrovanie zločinov s použitím chemických zbraní, ktoré sa bude opierať nie o hypotézy a neskrývane vyfabrikované údaje, ale výlučne o hodnoverné a overené fakty.

Následná činnosť Spoločného mechanizmu musí byť rozšírená geograficky, a jeho mandát musí mať reálne antiteroristické naplnenie, čo aj predpokladá rezolúcia BR OSN č. 2319. My veľmi dobre chápeme, že zistiť pravdu v podmienkach permanentného politického tlaku zo strany síl, nepriateľsky naladených voči vláde, ktorá je nepriateľská voči B. Assadovi si bude vyžadovať zásadovosť, čas a zapojenie expertov z najrozličnejších odborov, ako: vojenský odbor, kriminalistika, balistika, medicína, súdna medicínska expertíza a i. O nevyhnutnosti takýchto krokov sa hovorí v.4. a 5. dokumente Spoločného mechanizmu. Vzhľadom na to, že ho čaká mimoriadne zodpovedná úloha, nie je také jednoduché odhadnúť pravdepodobnosť použitia chemických zbraní v Sýrii, ani zistiť vinníkov týchto zločinov, ale na dôkazné materiály, s ktorými budú pracovať, máme právo klásť tie najvyššie požiadavky.

Zároveň sme veľmi znepokojení tým, že niektoré štáty už teraz špekulujú o predbežných výsledkoch činnosti Spoločného mechanizmu a „pretláčajú“ ako cez Organizáciu pre zákaz chemických zbraní, tak aj cez BR OSN sankčné trestné rozhodnutia voči Damasku. Aktom takéhoto nezodpovedného prístupu bolo hlasovanie 28. februára o návrhu sankčnej rezolúcie v zmysle Hlavy VII Stanov OSN, na pozadí úsilia, vynakladaného v Ženeve a Astane na hľadanie ciest politického urovnania krízy v Sýrii. Pritom autori návrhu si ani nedali námahu, aby predložili argumenty, prečo tak činia, na akom základe zaradili absolútne konkrétne fyzické a právnické osoby do sankčného zoznamu, sťaby vinných za použitie chlóru, ako chemickej zbrane. Vyzerá to tak, že generáli a vedci, ktorí sa ocitli na zozname, nesú osobnú zodpovednosť za výrobu a použitie chlóru. S rovnakým „úspechom“ by bolo možné obviniť v Sýrii všetkých a každého, čo denno-denne používa látky obsahujúce chlór v domácnostiach. Slovom, jedna absurdita za druhou a to všetko kvôli politickej konjunktúre.

Takto sa mimovoľne alebo celkom vedome ignoruje mimoriadne pálčivý problém narastajúcich výziev a hrozieb „chemického“ terorizmu v Sýrii a v regióne Blízkeho východu ako takom. Teraz musí byť každému zrejmé, že teroristi a extrémisti nielenže používajú toxické chemikálie, ale disponujú aj vlastnou výrobnou technologickou základňou na syntézu plnohodnotných bojových toxických látok. Majú k dispozícii aj kanály dodávok produktov zo susedných krajín.

Dôsledne upozorňujeme Radu na problém prístupu neštátnych subjektov, vrátane, teroristov, k chemickým zbraniam. Už v roku 2015 spoločne s čínskymi kolegami sme navrhli prijať rezolúciu, zameranú na boj s „chemickým“ terorizmom na Blízkom východe. Naše úsilie však zakaždým narazí na politickú hluchotu a anti-assadovskú angažovanosť niektorých delegácií, čo malo za následok stratu minimálne dvoch rokov, keď sme mohli včas proti hrozbám zasiahnuť. Tento problém už nadobudol úplne reálne črty a v najbližšom čase presiahne hranice blízkovýchodného regiónu. Hovoríme o tom nielen my, ale už na to upozorňujú aj v západných kruhoch výzvedných služieb.

V tejto súvislosti vyzývame BR OSN, aby sa sústredila na reálne výzvy, ktoré prináša so sebou „chemický“ terorizmus a bezodkladne prijala nevyhnutné opatrenia na ich zavedenie. Na začiatok by sa ešte vždy mohla prijať predbežná rezolúcia „o chémii“, ktorú sme navrhovali s čínskymi kolegami.

KINO: Dvaja misionári

Ján Čarnogurský: Kto vládne v Amerike?

Bratislava 11. apríla 2017 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Donald Trump dal 4. apríla príkaz na bombardovanie sýrskeho letiska a americká armáda príkaz ihneď vykonala. Zámienkou bolo údajné použitie chemických bômb sýrskym vládnym letectvom.

Na snímke Ján Čarnogurský
 V internete odvtedy prevládajú správy spochybňujúce tento argument. Americko-britská organizácia Biele prilby, platená aj americkou vládou, uverejnila správu o útoku sýrskeho letectva s použitím chemických zbraní už 3. apríla hoci k samotnému útoku malo prísť až 4. apríla. V internete sú fotky obetí útoku, ktorých sa dotýkajú pracovníci Bielych prilieb bez rukavíc, ale ak by použitie bojovej chemickej látky bolo pravdivé, museli by sa takým dotykom nakaziť aj pracovníci Bielych prilieb. A ďalšie. Oplatí sa preto pozrieť trochu do minulosti.

V roku 1998 sa niekomu javil vtedajší prezident Bill Clinton príliš nezávislý. Odrazu sa objavila stážistka Monika Lewinská a jej sexuálne zábavky s prezidentom. Billovi Clintonovi hrozilo odvolanie z úradu, impeachment. Nakoniec všetko dobre dopadlo, ale Clinton bol poslušný. Nasledujúci rok nechal bombardovať Juhosláviu a odtrhnúť Kosovo, zatiaľ iba fakticky.

Prezidenta Obamu na chvíľu preskočme, ale iba na chvíľu. Donald Trump vo volebnej kampani minulý rok hovoril nehoráznosti. Chcel sa spojiť s Vladimírom Putinom v boji proti terorizmu, nechcel zasahovať do vnútorných vecí iných štátov, nechcel nasilu odstrániť sýrskeho prezidenta Assada, hovoril o nepomenovaných zákulisných silách, ktoré manipulujú so svetom.

Výsledok sa dostavil. „Jeho“ republikánski poslanci v Kongrese mu neschvaľovali zákony, čoraz intenzívnejšie sa hovorilo a písalo o Trumpovom odvolaní z úradu. Trump začal ustupovať krok za krokom. Odvolával z funkcií svojich ľudí, iní jeho ľudia, napríklad štátny tajomník Tillerson, sa začali vyjadrovať protirusky.

Tillerson má z doby pred menovaním do funkcie ruskú štátnu medailu za priateľstvo. Trump teraz nechal bombardovať Sýriu pre vrcholne nepravdepodobnú zámienku. Robí priam opak toho, čo sľuboval vo volebnej kampani a za čo ho americkí voliči zvolili. A teraz sa vráťme k Barackovi Obamovi.

V aprílovom čísle 2016 amerického časopisu The Atlantic uverejnil Jeffrey Goldberg akúsi bilanciu zahraničnej politiky čoskoro končiaceho prezidenta pod názvom Obamova doktrína (The Obama Doctrine). Napísal ju na základe obsiahlych rozhovorov s prezidentom. Veľkú pozornosť venoval v článku rozhodnutiu Baracka Obamu z roku 2013.

Vtedy tiež na základe pochybného tvrdenia, že sýrska armáda použila chemickú zbraň proti vlastným občanom, tlačili prezidenta, aby bombardoval Sýriu. Tlačili ho do bombardovania ľudia a kruhy, ktoré Barack Obama nazval Washington playbook. Neboli to žiadni zvolení nositelia ústavných funkcií. Boli to ľudia z mediálnych, finančných, ľudskoprávnych kruhov, ktorí však mali mimoriadnu moc v Spojených štátoch.

Obama sa im dokázal vzoprieť aj za pomoci Ruska. Rusko navrhlo, aby Sýria odovzdala všetky chemické zbrane aj zariadenia na ich výrobu do Ruska a ďalších štátov. Sýria to splnila a bombardovanie už politicky nebolo možné. Obama nazýva v článku deň, keď sa dokázal vzoprieť washingtonskému playbook dňom svojho oslobodenia.

Donald Trump sa nedokázal vzoprieť washingtonskému playbook, inými slovami zahraničnopolitickému establishmentu, ktorý v skutočnosti riadi americkú zahraničnú politiku. Washington playbook je sila v pozadí americkej zahraničnej politiky. Keby niekto u nás napísal, že americkú zahraničnú politiku riadia nepomenované sily, slniečkarski novinári napíšu, že podlieha konšpiračným teóriám. Takým novinárom treba odpovedať, aby si prečítali The Atlantic, April 2016. A aby pracovali na svojom vlastnom dni oslobodenia.

Ján Čarnogurský

hlavnespravy.sk/jan-carnogursky-kto-vladne-v-amerike/964032