Salvatore Adamo: Padá sneh
Padá sneh, dnes večer neprídeš,
padá sneh, a srdce halí sa mi v černotu.
Len Mliečna dráha zračí sa celá z bielych sĺz.
A vtáci na konároch plačú, akoby boli začarované.
To, že dnes večer neprídeš, mi zjavilo moje zúfalstvo,
ale padá sneh, a vločky ľahostajne krúžia.
Padá sneh, dnes večer neprídeš,
padá sneh, beznádejne sa všetko belie,
zaplnilo sa únavou. Chlad kraľuje a odcudzenosť.
Doľahla nevydržateľná tíš, biela samota…
To, že dnes večer neprídeš, mi zjavilo moje zúfalstvo,
ale padá sneh, a vločky ľahostajne krúžia.
